Ako (ne)prežiť katastrofu ✔

1. I need another story

𝕄𝕠𝕟𝕚𝕔𝕒

,,Monica, upokoj sa!" Jack rozhodil rukami a uprel na mňa jeho pokojný pohľad, ktorý bol pre neho veľmi typickým. Hlboké zelené oči mu žiarili neplechou, ústa mal roztiahnuté v úškrne a v hlave si musel gratulovať za to, že sa mu opäť raz darilo privádzať moju krv do bodu varu. Mne, samozrejme, nezostávalo nič iné, ako sa hystericky zasmiať a pokrútiť hlavou. Typický Jack s jeho hlúpym prístupom nič predsa nie je tak hrozné, ako sa zdá. Ale to nebola pravda. Rozhodne nie v tomto prípade.

Od rána som mala pocit, že celý výlet na Hawaii bude poriadna fraška. Čo od rána! Ten pocit som mala od momentu, kedy som súhlasila s tým, že môj úžasný priateľ Jack a ja si zaslúžime ísť na dovolenku v strede marca. A prekvapivo, moja intuícia sa nemýlila, zatiaľ tento výlet bol viac než fraška.

Jackovi Anselovi, môjmu flegmatickému priateľovi, ste mohli prízvukovať jedenásťkrát, že má u vás doma byť o pol ôsmej a čo spraví on? Pochopiteľne, príde o hodinu neskôr. Možno by som nad tým ešte prižmúrila oko, predsa len mi už z krvi upíjal niekoľko mesiacov, ibaže on musel skórovať ešte s väčším gólom. Každý raz čo som mu volala, ma zrušil a potom si na zvyšok rána vypol telefón, čo však podľa neho nebol až taký hrozný problém, pretože, ak by mal vypínať moje hovory počas celého rána, prišiel by ešte o niečo neskôr než hodinu.

Bolo mu jedno, že ja som mu volala so strachom, hádam, stokrát a takmer som sa zbláznila od nervov, pretože, človek sem-tam pozrie noviny a všetky tie negatívne informácie, prečo má niekto vypnutý telefón, sa mi prehrávali v hlave. A bez váhania by som povedala na rovinu, že by som sa pre Jacka rozhodne nešla biť s nejakým svalnatým bosom talianskej mafie, aj kebyže je to len pretože si Jack pomýlil ich adresu s mojou.

Rovnako, môj drahý Jack, ignoroval fakt, že sme takmer nestihli kontrolu na letisku a ja som momentálne sedela v lietadle s tým, že som si svoj telefón nechala na poštovej schránke u mňa doma.

Môj drahocenný mobil, ktorý bol aspoň miernym spojením so svetom. Ako som mala bez neho prežiť? A ešte navyše zvládnuť mať Jacka na krku? Sociálne siete boli predsa moje miesto na útek a oddych. Och, akú veľkú chuť som mala vyskočiť z toho prekliateho lietadla.

,,Nehovor mi, čo mám robiť. Všetko je to tvoja chyba," odvrkla som a na znak obrany som skrížila svoje ruky na hrudi. Jack sa ostro zasmial, načo si vyslúžil nepríjemný pohľad od cestujúcej vedľa neho.

To však nemohol nechať len tak, preto svoje ústa skrútil do jemného úsmevu a vrhol ho na slečnu, ktorá sa ho snažila očami presvedčiť, že má uznať, že je to jeho vina. Očividne, by bola rada, ak by mohla mať nasledujúcich pár hodín pokoj. Bolo nad slnko jasné, že moc netúžila sedieť vedľa páru, ktorý sa hašteril.

Slečna stále nevracala Jackovi úsmev. On jej to však nechcel nechať prejsť len tak, a preto pritvrdil, a k úsmevu hodnému reklamy na Colagate pridal žmurknutie. Typický Jack, môj priateľ alebo taktiež známi pod firmou Zdravím vás dámy, som celý váš, stačí len povedať. Načo si ťahať medové motúziky popod nos? Jack bol otrasným sukňofrkom a všetci to vedeli. Dobre, nikto ho síce, okrem mňa, nevolal sukňofrk, ale aj tak sa to na neho hodilo. Frkol sa okolo každej ženy a hádzal na nich dych berúce úsmevy, nech sa dialo, čo sa dialo, túžiac po pozvaní do ich sukieň.

Tento chlapec nemal problém len s flegmatizmom, jeho ďalším problémom bolo záletníctvo. Avšak, momentálne som bola jeho priateľka ja a nemienila som tolerovať podvádzanie. Ak chcel baliť každú ženu okolo, mal si rozmyslieť vstup do vzťahu, preto som do neho buchla lakťom, čo ignoroval a pokračoval v úsmevoch na slečnu vedľa.