Ako (ne)prežiť katastrofu ✔

41. I'ma tell you everything

𝕁𝕒𝕔𝕜

Na televíznej obrazovke práve hlavný hrdina neskrotne vyznával svoju lásku pre milú a ona mu padala do náručia. Monica nad týmto obrazom zatajovala dych a ja som ju ticho pozoroval. Sedeli sme v obývačke, možno pol hodinu od toho, kedy ma konfrontovala s mojou vetou.

Cítil som sa ako zbabelec. Tak veľmi som jej to chcel povedať, ibaže, aká šanca tu bola, že ma mala viac než rada aj ona? Dosť mizerná. A áno, niekedy bolo lepšie vyjsť s pravdou von, ibaže ja som sa o to už raz pokúsil a nedopadlo to dobre. Práve naopak.

,,Jack," šepla Monica, sediac vedľa mňa na pohovke a otočila jej tvár na mňa. Pozrel som sa do jej očí, ktoré som do teraz skúmal len z jej profilu, ,,prečo na mňa tak zízaš?"

Prichytený pri čine.

,,Rozmýšľam," odpovedal som jej a odvrátil som svoj zrak od nej a vrátil ho späť k televízoru. Cítil som, ako ma teraz úpenlivo skúmala ona. O niečo som sa k nej posunul bližšie a svoje koleno som oprel o to jej. Keď sa neodsunula, jemne som sa pousmial. Aj malá výhra sa predsa rátala.

,,Jack," opäť šepla a ja som sa na ňu otočil. Skúmala moju tvar jej modrým pohľadom a ja som mal dosť ťažké sekundy, aby som sa k nej nenahol a nedal jej tak názorne vedieť, na koho som vtedy narážal.

,,Mon," šepol som, keď z nej stále nič nevychádzalo. Stále ma ticho pozorovala a ja som sa z hlavy snažil vytesať svoju predošlú myšlienku. Nemohol som spraviť rovnakú chybu dvakrát.

,,Sleduj film," zamrmlala ticho a ja som sa uchechtol.

,,Nie, ty ho sleduj," odpovedal som jej a odvrátil som svoju hlavu späť k televízií. Nemal som momentálne ani potuchy, čo sa tam dialo, no v skutočnosti som to nemohol mať viac v paži. Čo tam po filme, keď môj život bol rozhodne dosť upadajúci béčkový film.

,,Ja ho sledujem," povedala Monica a ešte stále sa na mňa pozerala. Že medzi nami panovala zvláštna energia od toho hlúpeho Človeče, som hádam ani nemusel zmieňovať.

,,Nie, nepozeráš," odpovedal som jej, ,,zízaš na mňa."

,,Ty si na mňa zízal prvý," vrátila mi kartu Monica a ja som sa pousmial nad jej vynaliezavosťou.

,,Ale už nezízam," snažil som sa nenechať odbiť a svoj pohľad som nespúšťal z obrazovky predo mnou. Videl som periférne, ako Monica zmraštila jej čelo a pokrčila nosom. Musel som sa sám pre svoje dobro pousmiať, ,,čo to je vlastne za divné slovo, to zízať. Znie to strašne."

,,Je to sloveso," povedala Monica a ja som sa na ňu otočil. Musel som sa zasmiať a pokrútiť hlavou. Monica svoj pohľad z mojich oči premiestnila na moje pery a ja som sa modlil k všetkým bohom, aby sa mi podarilo zahnať moju potrebu sa k nej nakloniť a pobozkať ju. Prečo to pre mňa robila, tak náročné?

,,Ďakujem za objasnenie, Sherlock," odpovedal som jej a Monica nado mnou prekrútila očami. Presne toto som potreboval. Pripomenúť si, že som pre ňu len otravný kamoš, tuctový bývalý.

,,Nemáš začo," povedala sladko a ja som s zasmial a premeral som si ju pohľadom. Tvárila sa, že nad niečím úpenlivo dumala, no nemal som ani potuchy nad čím. Možno nad naším využívaním irónie. No veď, neboli sme to my ironická dvojka, ,,zase na mňa zízaš."

,,Nezízam," odpovedal som jej a stále som ju pozoroval, pričom mi aj ona opätovala jej pohľad.

,,Jack," opäť ticho predniesla a ja som kývol hlavou, ,,aj ja ťa mám viac než rada."

Zastavilo sa mi srdce.

Neveril som, že to bolo možné. Ten divný pocit bol späť, mal som pocit, že sa hádam ani nespamätám. Cítil som sa, akoby ma niekto prefackal a udrel do brucha. Ale zároveň som mal pocit, že som vyhral milión libier. Neveriacky som sa na ňu pozeral a modlil som sa, aby som si tie slová len nepredstavil.

,,Čo?" opýtal som sa, pretože som potreboval uistenie.

,,Ehm, nič," povedala Monica a červeň sa zmocnila jej líc.

,,Mon," bol rad na mne, či už to bola len predstava alebo realita. Nechcel som viac čakať a prelkol som svoju hrdosť. A nezáležalo na tom, či som mal halucinácie alebo nie. Bol čas postaviť sa k tomu neporiadok, pretože to vyzeralo, že Monica predsa len opätovala moje city ,,myslím, že ťa ľúbim. Teda vlastne nemyslím, viem to."

,,Aj ja teba," zašepkala a jej tvár sa priblížila k tej mojej. Potom sa jej mäkké pery dotkli tých mojich a ja som sa snažil bozkať ich so všetkou nežnosťou, akou som mohol. Akoby som ju bozkal prvýkrát, no rozhodne nie posledný.

Po chvíli sme sa odtiahli a opreli sme svoje čelá o seba. Musel som sa pousmiať a pozoroval som, ako sa Monicine kútiky rovnako roztiahli.

,,Takže, vtedy s Alexom si vravel o mne?" opýtala sa zvedavo a ja som sa zasmial. Odtrhol som svoje čelo od jej a pozrel som sa do jej ľadových očí, ktoré sa mi dnes zdali o niečo teplejšie a prístupnejšie.

,,Áno, Mon," odpovedal som jej.

,,Odkedy?" opýtala sa ma jednoducho a ja som sa zapýril.

,,Od dovolenky?" povedal som, ako otázku a Monica ma buchla do pleca.

,,Takže, si ku mne neprechovával žiadne veľké tajné city počas nášho príjemného vzťahu?" opýtala sa ma a tvárila sa veľmi urazene. Ja som sa musel zasmiať, pretože mi bolo nad slnko jasné, že ani ona ich vtedy neprechovávala.

,,Ja som nepovedal od akej dovolenky," pousmial som sa na ňu a Monica na mňa vypleštila oči. Bolo to, pretože naša predošlá spoločná dovolenka bola asi v našich jedenástich, kedy sa naši rodičia rozhodli vybrať na spoločnú dovolenku aj s deťmi. Nebol to najlepší nápad, hlavne tá čas s deťmi a odvtedy rovnaký nápad nemali. S Monicou sme tam strávili celkom pár fajn chvíľ, kedy mi objasnila, že som bol jasným idiotom. Nebolo sladké, že už odmalička mala pre mňa tak zlaté pomenovanie a jasnú slabosť, ,,robím si srandu."

,,Idiot," buchla ma Monica a ja som sa musel zasmiať. Niektoré veci sa proste nezmenia.

,,Mne by sa viac páčilo, zlatko, ale výber je na tebe," zasmial som sa a Monica ma opäť buchla do ramena, ,,takže drahá Monmon, neprijmeš tú česť a nestaneš sa druhýkrát mojou priateľkou?"

Monica sa na mňa široko usmiala a kývla hlavou: ,,Rada sa stanem druhýkrát tvojou priateľkou.. Zlatko."

,,Na tom zlatku budeme musieť ešte popravovať, moc mi to tam nehrá,." zasmial som sa a Monica sa ku mne pridala. Keď sme sa dosmiali naklonil som sa k nej a opäť som ju pobozkal, pretože som konečne mohol. A veru, že to nebol bozk ako žiaden z tých nútených z nášho prvého vzťahu. A bolo to rozhodne tým, že sme sa pre tentokrát skutočne poznali a cítili k sebe niečo úžasné, čo by hádam ani tá najlepšia fotografia nedokázala zachytiť.

,,Kto by to bol povedal, že Hawaii a plno nepríjemných zhôd náhod nás môže takto spojiť?"

The end