Ako (ne)prežiť katastrofu ✔

10. that I've said

𝕁𝕒𝕔𝕜

So smiechom sme došli k útesu. Slnko sa začalo skrývať za obzor a ja som vedel, že toto toto bol práve čas, kedy na tomto mieste uzrieme najkrajší západ slnka vôbec. Jeho zlatisté lúče zmiešané s oranžovou v pozadí, hladili nekonečnú zeleň. Dopadajúce svetlo na more ho menilo na prekrásne sklené zrkadlo, modrejšie než zafír. Kde tu sa na tomto pacifickom zafírovom skvoste odrážala sa ružovkastá farba slnka a smaragdová zeleň.

Nemal som slov. Všetko okolo stíchlo, ako som sa pozeral na moje nové najobľúbenejšie miesto na svete. Do teraz vyhrával vodopád asi 20 kilometrov od môjho domu. Bolo to naozaj čarovné pokojné miesto. Rád som tam fotil prírodu, prípadne aj portréty, pretože prostredie tam malo naozaj niečo do seba. No to, čo som videl sem, ma naozaj obralo o slová, hádam aj o dych. 

Prešli sme kúsok po útese, keď sme zbadali malý vodopád, o ktorom mi vravel ten pán. Tmavé skaly vytvárali akýsi polkruh. Z jednej strany na dol padala modrastá voda a keď sa človek pozrel dolu, netúžil po ničom inom, len odhodiť zábrany a skočiť tam. 

Bez váhania som zo seba zhodil ruksak a vyzliekol som sa do plaviek. Monica o niečo zaostávala. Ticho sa pozerala dole. Ramená mala stuhnuté a vyžaroval z nej nepokoj.  Žeby sa ohnivá Monica predsa len niečoho obávala? 

Ticho som k nej podišiel a so slovami bu, som ju chytil za ramena. Jemne sa strhla a otočila sa na mňa. V jej očiach mala jasne napísaný strach. Ľadová modrá, úplne iná, než to more pod nami, na mňa kričala, že som blázon, no Monicine ústa mlčali, čo ma utvrdilo v mojom podozrení. Naozaj sa bála skočiť dole. 

,,Zjavne, tam dole so mnou nepôjdeš, čo?" spýtal som sa provokatívne. Viem, snažili sme sa vybudovať pomyselné priateľstvo a neustále rýpanie do Monici nebolo práve tým najlepším spôsobom, ako sa tam dostať. Ale čo, keď som si nemohol pomôcť? 

,,Prečo by som nešla?" predniesla na oko silne. Videl som však, ako sa jej spodná pera až príliš trasie a istota v jej hlase bola očividne hraná.

,,Ja len, že si sa ešte stále nevyzliekla do plaviek," povedal som a žmurkol som, aby som ju aspoň na chvíľu rozptýlil od toho, čo ju čaká. 

,,Bože, ty vážne myslíš len na jedno," povedala nahnevane a položila vedľa mojich vecí jej kabelku. Potom si začala zvliekať jej šaty, ktoré siahali po kolená a odhalila tak jej celé dlhé nohy. Jej bezchybná jemná pokožka sa vynímala, keď na ňu dopadali lúče západajúceho slnka a v tento moment som si nevedel pomôcť nepozerať sa na ňu. 

Priznáva sa to ťažko, hlavne, ak máte voči človeku pred vami určité predsudky, ale Monica vyzerala naozaj dobre. Nebolo pochýb, že naozaj chodila rada cvičiť. Jej šaty prevliekla cez hlavu a ja som si ju mohol celú prezrieť v plavkách. Do teraz som, a to sväto-sväte prisahám, nepomyslel ani raz na to, aká by mohla byť naozaj vášnivá noc strávená s Monicou. Dobre, berme to tak, že som na to nepomyslel počas tejto dovolenky. Späť doma som na to myslel celkom často. Fajn, aj počas tejto dovolenky som na to mysele, ale dnes tá myšlienka ešte neprebehla mojou hlavou. 

,,Drahá Monica, to ty si na to myslela," pokrútil som hlavou, ,,nedávaj tvoje myšlienky do mojich úst." 

Monica pretočila očami: ,,Odpusť, že som ťa takto znesvätila."  

,,Porozmýšľam o tom," zasmial som sa a pokynul som hlavou k vodopádu. Monica hneď zbledla o pár odtieňov. Neprotestovala však a pomaly sa so mnou presunula k okraju, ,,na tri?" 

Monica sa na mňa zhrozene pozrela, ale aj tak prikývla, preto som začal odpočítavať. Keď som bol na tri z ničoho nič vykríkla: ,,Jack, stoj."

Skôr než som stihol zaregistrovať, že zakričala som skočil z útesu. Pád nebol dlhý a o chvíľu som s jemne roztraseným žalúdkom a adrenalínom napumpovaním v krvi, ponoril svoju hlavu do vody. Zostal som na pár sekúnd pod vodou a odplával som o kúsok ďalej. O chvíľu som vynoril hlavu z pod vody a obzrel sa okolo, kde dopadla Monica. Nikde vo vode som však nevidel platinovú blond a trochu som zneistel.