Ako (ne)prežiť katastrofu ✔

2. Something

𝕄𝕠𝕟𝕚𝕔𝕒

Posledné dve hodiny vôbec neboli divné. Aleže vôbec. A možno som si namiesto ovsenej kaše dala na raňajky tú ironickú. Ale čo, raňajky ako raňajky. Divná atmosféra sa okolo mňa a Jack šírila ako mor po Taliansku.

Dokonca, aj čiernovlasá slečna s hlbokými tmavými očami sa tvárila, že nie je spokojnejšia, keď sme ja a Jack mlčali. Po jej návrate zo zadnej časti lietadla, pravdepodobne z WC, sme spolu s Jackom viedli tichú porozchodovú vojnu.

Ďalšia vojna, ktorá prebiehala, bolo lomcovanie môjho na internete závislého ja. Dúfala som, že ak aj pôjdem na dovolenku s Jackom, aspoň si narobím veľa pekných fotiek. Žiaľ, môj telefón bol doma a moja kariéra instagram modelky pravdepodobne zakotvila s loďou nikde v Pacifiku.

Zmorene som si povzdychla a oprela hlavu o sedadlo. Očami som skúmala sedadlo pred sebou a radostne som odpočítavala sekundy, kedy sa moje dlhé nohy dostanú z tohto väzenia. Síce mali naozaj málo miesta, vždy na tom však boli lepšie než tie Jackove.

Jack nebol najnižší, preto jeho dlhé telo bolo zvláštne zvlnené na sedadle. So slúchadiel, ktoré mal zastrčené v ušiach, bolo počuť hlasitú hudbu, až som sa musela zamýšľať, či Jack nechcel ohluchnúť. Jeho viečka však spokojne zakrývali jeho smaragdové oči a na čelo sa mu lepilo pár pramienkov tmavých káder. Nič nenasvedčovalo tomu, že by sa mu hlasná hudba neprišla pohodlná.

,,Monica, buď taká láskavá a prestaň na mňa zízať," povedal Jack a pootvoril jedno oko. Okamžite som zahanbene odvrátila zrak. Sama som si neuvedomila, že som si ho naozaj strašidelne obzerala. Keď tento fakt dorazil do mojej hlavy, okamžite som cítila, ako moja inak bledá tvár naberá červený odtieň.

,,Ja na teba nezízam," povedala som priškrtene, aj napriek tomu, že Jack mal stále v ušiach slúchadlá a hudba z nich sa ozývala hádam aj do kokpitu. Obe Jackové oči už boli otvorené a nechápavo ma sledovali.

Naschvál spravil pár pohybov pier, ktoré nedávali zmysel, aby mi dal najavo, že ma nepočuje. Nič nové pod slnkom, Sherlock. Naschvál som mu gesto vrátila a on len prekrútil oči a vytiahol si z uší slúchadla.

,,Nezízala som na teba," povedala som, keď zo mňa nespúšťal jeho oči, ktoré v tmavom priestranstve pôsobili skôr sivo než zeleno. V pozadí sa ozvalo pár ohlášok, o tom, že budeme pristávať. Nemohla som byť viac vďačná. Jedine, žeby sme sedeli v lietadle späť.

,,Jasné, to ty nie. Bola to asi tá slečna vedľa mňa," Jack na mňa vyplazil jazyk a ja som v pozadí za ním mohla len pozorovať zhrozený pohľad tmavovlasej slečny. Myslím, že po tomto zážitku viac nebude chcieť cestovať. Chúďa.

,,No dovoľte, pane," ozval sa jej mierne vyššie položený hlas a ja som mala problém kontrolovať nával prichádzajúceho smiechu. Jack vypľaštil oči a otočil sa na slečnu vedľa neho.

,,Dovolím, slečna," nemohla som pozorovať Jackov výraz, no podľa slečninej tváre som mohla odhadnúť, že ju vyvádzal z mieri. Jej zorničky boli rozšírene a nervózne si rukou vošla do kučier. Ja som si medzitým zopakovala násobilku, aby som bola schopná potlačiť výbuch smiechu.

,,Jackson," zdvihla som hlas, keď sa dievčina vedľa zjavne nemala k činu. Škoda, pozrela by som si, akoby mu nakopala zadok. Zjavne mi ostáva opäť len dúfať, že sa raz nájde niekto iný. Jack sa na mňa otočil a jedno z jeho obočí bolo vyššie než to druhé.

,,Monica, kto je Jackson? Ty- ty si ma podvádzala?" teatrálne si položil ruku na srdce a čelo, a akože odpadol do sedačky. Možno fyzicky nadobudol dvadsať rokov, no mentálne sa zasekol na dvanástich. Možno jedenástich, nebola som si úplne istá. Predsa len, brat mojej najlepšej kamarátky Lei mal dvanásť a prišiel mi omnoho vyspelejší než Jack.