"Tá blúzka bola nová," posťažovala som sa niekde medzi pohovkou a posteľou. Kto si to má pamäť po toľkých pohároch vína. Alebo to boli fľaše?
"Posteľ za tebou je tiež nová," zamrmlal mi do vlasov než sa jeho pery vrátili ku svojej práci o pár centimetrov nižšie.
"Páčila sa mi," pokračovala som. Pomaly som sa od neho odtiahla, aby som mu videla do očí. Ach, blesky, hromy, prísľub búrky. "Mali v modrej farbe len jeden kus."
"Ešte slovo o blúzke a prisahám, že zajtra z teba nevyjde ani hlások."
"Sľubuješ?"
"Varujem ťa."
"Vieš, že ma tá blúzka stála...aah"
YOU ARE READING
Môj život, Jeho hra
Short StoryPouč sa z chýb iných. Vravia. V jeho okolí by sa dalo nájsť dosť žien, ktoré by sa o svoje chyby podelili. Ale... Najľahšie sa predsa človek poučí zo svojich vlastných. Kiežby som ich počúvla. Cover by @mari_s3
