XVIII. Ich chyba

12 0 0
                                    

"Mám toho DOSŤ!" kričala behajúc po izbe.
Balkónové dvere otvorené dokorán. "Už to ďalej nezvládam!"

Ticho som sedela pri stole pozerajúc pred seba.

"Myslí si, že ma bude ťahať za nitky ako nejakú bábku, ale ja mu ukážem."

Vyšla na balkón, vysadla si na zábradlie a prehodila nohy na druhú stranu.

Boli sme na šestnástom poschodí.

"Pozrite sa na mňa, pane. Môj život je v mojich rukách."

"Ak skočíš, jeho nezraníš," ozvala som sa. "Ak skočíš, jeho to bolieť nebude."

Jednu nohu prehodila späť a pozrela na mňa.

"Len ak ostaneš a budeš bojovať, ho môžeš skutočne vykoľajiť."

Môj život, Jeho hraDonde viven las historias. Descúbrelo ahora