Ona je On

1. Ako to celé začalo?

Bol piatok. On zostal posledný v ambulancii. Potreboval vypísať posledné papiere a vypnúť počítač. Mal čas. Chcel si oddýchnuť. Sadol si za stôl a začal vypisovať prvý papier. Potom druhý. Tretí. Zívol a pozrel sa von oknom. Obloha nad mestom bola čierna, slnko ju už dávno nerozjasňovalo. Červený neón na náprotivnej budove mu pripomenul Jej pery. Ako dlho Ju už pozná? Päť rokov? Sedem? Koľko rokov mal, keď ju videl prvý krát? Spomínal.

On mal dvanásť rokov, keď sa v noci zobudil po zvláštnom sne. Snívalo sa mu, že bol žena. Na takom sne by nebolo nič zvláštne, keby sa tam neobjavil muž. Ten muž ho v sne pobozkal. On bol zdesený zo svojej reakcie. Ruky tela, v ktorom sa On ocitol sa obkrútili okolo neznámeho muža a pritiahli sa k nemu bližšie. Ťahalo Ho to k neznámemu mužovi. NIE! To nie som ja! To musí naozaj byť nejaká iná žena! Ja som predsa chlap! Prebudil sa a lapal po dychu. Cítil ako rýchlo mu bije srdce. Bilo od strachu? Od vzrušenia? Nechápal. Teraz už vedel, kto bola tá žena. Bola to Ona. Usmial sa. Vedel, že Ona je vlastne On. Toto poznanie ho niekedy rozosmievalo a napĺňalo eufóriou, no niekedy ho ostro bodalo priamo do srdca. Nevedel čo sa deje, no vedel, že Jej existencia mu dáva dôvod byť šťastným, keď sa mu chce plakať, dala mu priateľov, ktorých by ináč nespoznal a dala mu chuť žiť.

Potom sa mu sen stále vracal. Tú sexi ženu videl každú noc v spánku. Niekedy si myslel, že ju videl na ulici! Myslel si, že mu šibe, až kým mu jedného dňa v škole jeden chlapec z jeho triedy nepovedal niečo, čo zrazu dalo jeho snu zmysel. „Vyzeráš ako dievča. Dokonca aj tvoje pery vyzerajú, akoby si nosil rúž." Tej noci si požičal sestrine šaty bez dovolenia a obliekol si ich. Ten moment, keď ju videl v mesačnom svite v zrkadle, mu stále robí zimomriavky. Spočiatku nebola veľmi pekná, ale On vedel, že to bola Ona. Aj keď mala vlasy príliš krátke, napriek tomu, že jej telo nebolo také hladké, ako sa mu o ňom snívalo, napriek tomu, že jej výraz bol smutný a hlas hrubý, hneď ju spoznal.

Zasmial sa a prikývol. Je to fajn tak, ako to je. Je rád, že ju spoznal. Keby ju nespoznal, bol by tým, kým je? Bol by vôbec? Zrazu sa mu vrátila sila do rúk a On mal chuť dokončiť svoju prácu čo najskôr, aby Ju stihol ešte vidieť. No kým sa mu podarilo dostať domov cez prebúdzajúce sa piatkove mesto, opustila ho všetká sila a bol rád, že si môže ľahnúť a spať. Kto vie, možno Ju uvidí zas keď zaspí.