Mrazivá legenda

Prológ

Všetko sa začalo v dvadsiatom prvom storočí, vo veku technológií a pokroku. Ľudia zabudli na staré povesti a tradície, prestali ich dodržiavať.

Keď sa blížil čas Veľkej noci, každý chystal dobré jedlo a tešil sa na chvíle strávené s rodinou. Na starú tradíciu so slameným panákom, nikto ani nepomyslel.

To sa im stalo osudným. Smrtná nedeľa bola zlomom v ich doterajšom živote.

Kedysi by ľudia vynášali Morenu, aby skoncovali s chladným počasím a privolali teplé lúče slnka. Verili totiž, že prírodu ovládajú nadprirodzené sily, ktorých konanie možno ovplyvniť. Týmto silám pripisovali aj striedanie ročných období.

Morena bola Staroslovanská bohyňa, ktorá symbolizovala zimu a smrť. Preto ak ľudia chceli, aby prišla jar, museli ju zabiť a utopiť v potoku. Najčastejšie mala podobu slamenej figuríny oblečenej do ženských šiat. Za hlasitého spevu dievčat ju chlapci niesli cez dedinu, kde sa k nim pridávali ďalší. Sprievod sa zastavil až u potoka, kde bábku vyzliekli a rituálne popravili.

Avšak na jarnú rovnodennosť sa ľudia nedočkali oteplenia. Namiesto toho nastala snehová víchrica, ktorá zahalila celý svet do bielej pokrývky.

Vedci sa snažili tento nevídaný úkaz logicky vysvetliť, na nič však neprišli. Kvôli snehovej kalamite skolabovala doprava, nevedeli sa dostať do práce, či školy. Nedala sa zasiať nová úroda a zásoby sa neodvratne zmenšovali.

Najhoršie na tom boli krajiny, ktoré nikdy predtým nezažili skutočnú zimu so snehom a ľadom. Aj zvieratá to znášali ťažko, niektoré druhy úplne vyhynuli.

Čas sa akoby zastavil. Nič, čo sa predtým zdalo byť dôležité, zrazu nedávalo zmysel. Ľudia sa strachom krčili vo svojich domovoch a báli sa toho, čo im prinesie zajtrajšok.

To bol bohužiaľ len začiatok. V dobe keď si začali myslieť, že si so zimou dokážu poradiť a preľstiť ju, povstala ona.

Zhmotnila sa zo starých mýtov a legiend, na pomoc si priniesla hrôzostrašnú armádu démonov. I keď boli moderný a vyspelý národ, s bohmi si nedokázali poradiť. Neboli na takú možnosť pripravení, pochybovali, že niečo také môže existovať. Ako mohli bojovať s tým, čo nikdy nevideli a v čo neverili? Zo zúfalstva sa snažili napraviť svoju chybu a spáliť panáka, aby ju odohnali. Na to už ale bolo príliš neskoro.

Rozpútali sa neľútostné boje, pri ktorých zomreli milióny ľudí. Všetci čo mohli, išli bojovať za slobodu. Nebolo im to nič platné, na armádu démonov ich moderné zbrane nestačili. Morena bola jednoducho neporaziteľná.

Jediný, kto by im snáď mohol pomôcť, bola jej sestra Vesna – bohyňa jari, života a mladosti. Tá ktorá, podľa starých Slovanov prinášala teplo, radosť a zeleň na polia i do lesov. No nevedeli, kde ju majú hľadať.

Od tých čias sa neúnavne dňom aj nocou snažia nájsť spôsob, ako vypátrať Vesnu. Je to ich jediná nádej na záchranu. Jediná nádej, že zima odíde a konečne nastane zase jar.

Nie je to ľahká úloha. Nedochovali sa všetky zápisy z toho obdobia, pretože ich odovzdávali skôr rozprávači vo forme príbehov. Dnes však už vedia, že dávne príbehy nie sú určené len pre deti ako rozprávky na dobrú noc, ale skrýva sa v nich aj dôležité posolstvo a varovanie.