Life with statue | Larry Stylinson | *Prebieha úprava*

História sochy

Louis

Do vyhľadávania som napísal názov cintorína na ktoróm socha stála. Vyhľadalo mi to viacero informácii, ale nenašiel som to čo som potreboval. Skúsil som zadať názov sochy a nakoniec som sa preklikal k celkom dostatočným informáciam.

Socha z čierného mramoru na Londýnskom cintoríne stojí od roku 1986. Meria 180 centimetrov a je postavená na 30 cm podstavci. Socha má predstavovať človeka, ktorý bol v minulosti považovaný za kata menej cenných ľudí. Okolo sochy sú náhrobné kamene ľudí z minulosti, ktorí mali zákaz byť pochovaní so zvyškom obyvateľstva. Ležali tam psychicky chorí ľudia, vrahovia, ktorí buď zomreli na starobu alebo boli odsúdení na smrť. Samovrahovia, pedofili a chlapi, ktorí znasilňovali ženy. Taktiež tu boli pochovaní homosexuáli, ktorých brali len ako jeden z najväčších omylov prírody. Týchto všetkých obyvateľstvo nepríjimalo ako seberovných. Neskôr v roku 1 990 ich náhrobné kamene premiestnili na cintorín medzi ostatných ľudí. Kde ich aj tak izolovali od ostatných pochovaných a umiestili ich okolo sochy.

Vraví sa, že socha má predstavovať človeka, ktorý zradil svätých a poslali ho dolú kde sa z neho stal jeden z démonov a začal slúžiť pánovi pekla, ktorý mu daroval krídla, rohy a neuveriteľnú moc. V pekle sa prestal starnúť a už 20 rokov má 22. V tomto veku sa dostal do pekla. Legenda ďalej vraví, že jeho úlohou je vybrať si každý mesiac jednu zo živých duší a stiahnúť ju do pekla kde bude slúžiť veľkým. Ak tak nevykoná jeho vládca mu vezme všetko čo mu doteraz dal a aj život, ktorý vlastní, pretože vie a videl veci, ktoré sa nesmú dostať medzi smrteľníkov. Z jeho čiernych očí vyliezal strach, beznádej, samota, smútok.

Dočítal som článok a zostal som zaskočený. Aj po tom všetkom čo som zistil som sa radšej išiel vyspať. Prezliekol som sa a zhasol svetlo. Zaspať sa mi bohužiaľ aj tak nedarilo. Sledoval som miesto kam dopadalo svetlo z okna. V tieni som zbadal ako sa niečo pohlo.

Zasmial som sa a myslel som si, že už som paranoidný, otočil som sa chrbtom k miestnosti a pokúšal sa zaspať. Bohužiaľ pocit, že ma z tmy niečo alebo skôr niekto pozoruje ma neopustil. Zajtra sa tam musím vrátiť. Asi po hodine nudného ležania s pomyselnou návštevou v izbe sa mi podarilo zaspať. Môj pokojný spánok avšak netrval dlho. O dve hodiny som sa opäť prebudil. Tajomnú postavu som v miestnosti stále cítil. Niečia prítomnosť mi prekážala a čím dlhšie tu bola tým viac som sa cítil nepríjemnejšie. "Ja sa ťa vôbec nebojím."

Oslovil som ticho, ktoré napĺňalo izbu. Avšak stalo sa niečo čo ma vyviedlo z mieri. V tom momente ma oblial studený pot a moje telo obalila husia koža. Z ticha a tmy sa ozval nezvyčajný, až neľudský chraplák. "Mal by si sa." V sekunde tmu zalialo zlatisté svetlo lampy na nočnom stolíku. Väčší strach mi nahnala skutočnosť, že po niekoľkých hodinách, keď som mal pocit, že ma niekto pozoruje som tu evidentne nebol úplne sám. Hlas v mojej hlave vravel, aby som nezhasínal svetlo. Rozhodol som sa poslúchnuť.