🍒ᴄнтíč🍒 ᴛᴀᴇɢɪ ✔

c u t e

Konečne som prinútil svoje telo k pohybu a následoval som Taehyunga do jeho domu. Ten dom bol...

Prázdny.

Nikto tu nebol. Iba pes, ktorý ma privítam šteknutím a vrtením chvostom. Usmial som sa a s natiahnutou rukou som si čupol k tomu maličkému zvieratku. Len si ma raz očuchal a začal byť hravý. Zachichotal som sa nad tým.

„Jeho meno je Yeontan,“ počul som, ako Taehyung povedal. Zdvyhol som pohľad a všimol som si, že si sadol na zem. Vyzeral veľmi... nevinne. Začervenal som sa a prikývol. „Je roztomilý.“

„Je občas osina v zadku,“ odvrkol Taehyung, „ale je s ním sranda.“ Následne sa postavil, zobral svoju tašku a vydal sa hore schodmi. Pozrel som sa dole na Yeontana, ktorý poslušne sedel s vyplazeným jazýčkom a vrtel chvostom. Ťažko som si povzdychol.

„Modli sa za mňa,“ povedal som potichu, taktiež som sa postavil a následoval Taehyunga po schodoch.

Prečo som tak nervózny?

Mal by som byť?

Nieje tak... zlý, že? Nevedel som odpoveď. Sotva som ho poznal, ledva som s ním hovoril a preto som mal strach.

„Yoongi,“ počul som, ako povedal moje meno. Uvedomil som si, že Taehyung stojí nebezpečne blízko mňa a ja som sa neprítomne hral s rukávmi mojej mikiny. Lenže z tohto môjho tranzu ma vytrhol.

„P-prepáč, č-čo s-si hovoril?“ Spýtal som sa totálne zakoktane. Taehyungovi sa na tvári objavil široký štvorčekový úsmev, z ktorého boli paf všetky dievčatá na škole.
Zdvyhol ruku a chytil ma ňou za líčko, do ktorého má následne štípol.

„Prestaň byť tak skurvene roztomilý,“ zašepkal. Sčervenal som a schoval som svoju tvár do dlaní.
Taehyung za uchechtol, „poď.“
Jemne sa na neho pozrel pomedzi moje prsty.

Moje srdce začalo bušiť ešte rýchlejšie, ako doteraz.

~
~
~
©lustyoongii

———————————
ahojte💜
mala by som na vás otázočku👀💜
vyhovuje vám viac, keď je vydávam časti 3x do týždňa alebo radšej 2x?👀👀
ďakujem za spätnú väzbu💜