„Yoongi, p-počkaj, zakričal som za ním, ale už bolo neskoro a on opustil jedáleň. Pozrel som sa na Jungkooka a zpražil som ho pohľadom, „drž hubu.“
„Kámo kľud,“ povedal a v obrane zvyhol ruky.
Povzdychol som si a odišiel od Jungkooka. Očividne, vôbec nepomáha. Bola tu šanca aby som hovoril s mojim crushom, sakra. Potuloval som sa po malej vonkajšom areále, až kým som nenašiel miesto kde som mohol sám rozmýšľať. Občas sa.... aj rozprávať sám se sebou.
„Skurvený, zasratý Jungkook,“ povedal som ticho a kopol do malého kamienka ktorý bol vedľa.
Yoongi bol senior v mojej triede na biológiu.
Nebolo to dlho po tom, čo som sa prisťahoval a naše pohľady sa raz stretli.
Hneď som k nemu začal niečo cítiť.
Je niečo, čo chcem.
Je niečo, po čom túžim.
Všetky tie veci, ktoré s ním chcem robiť.
Je príliš perfektný na to, aby som sa k nemu čo i len priblížil.
„Hej no, nemáš žiadnu šancu,“ pomyslel som si. Potom som začul tiché vzlyky. Tichý nárek. Otočil som sa k malému výklenku a stuhol som.
Yoongi.
Sedel oproti stene, plačúc a ešte horšie, rezajúc sa. Krv sa mu tiekla po oboch rukách. „P-Prečo ja?“ zašepkal. Zvráštil som obočie, urobil som krok dozadu a potichu som odišiel. Cítim som sa strašne previnilo. Chcel som aby sa cítil lepšie, aby mu bolo lepšie. Ale ako toto môže urobiť niekto, kvôli komu sa cíti zle?
Chcel som byť pri ňom viac než kedykoľvek predtým, ale... nemohol som.
~
~
~
©lustyoongii
———————————
čo si zatiaľ o preklade myslíte?👀💜
ČTEŠ
🍒ᴄнтíč🍒 ᴛᴀᴇɢɪ ✔
Fanfiction„Nemáš ani poňatia, ako moc po tebe túžim..." . . ⚠️WARNING⚠️ Explicitný kontent! Príbeh obsahuje: sebapoškodzovanie, vulgarizmy, grafický kontent. Čítajte na vlastné riziko. Majte na pamäti, že je toto smut a berte to na vedomie. Užívajte, vy malí...
