🍒ᴄнтíč🍒 ᴛᴀᴇɢɪ ✔

t r u t h

Taehyung sa posadil na posteľ a z tašky vytiahol niečo, čo som predpokladal že bude jeho zadanie z biólogie. Na chvíľku som si ho poriadne prehliadol. Vďaka oknu za sebou vyzeral nadpozemsky, takmer ako anjel. Jeho dlhšie vlasy boli perfektné, každý jednotlivý pramienok bol na správnom mieste.

Nebol som ani schopný povedať, či to tak vážne bolo alebo som si to len namýšľal. Nech to bolo čokoľvek, nemohol som tam len tak stáť ako hlupák. Pretl som pristúpil k posteli, sadol som si oproti nemu a z tašky som vytiahol všetko potrebné.

„Takže, s čím presne potrebuješ... pomôcť?“ Zamrzol som, pretože Taehyung ma skenoval hlbokým pohľadom. Takto z blízka boli črty jeho tváre ešte viac neuveriteľnejšie. Rukou si vošiel do vlasov a prehodil si ich dozadu, zatiaľ čo pokračoval v zízaní na mňa.

Zčervenal som, „Čo je? Mám niečo na tvári?“

Pokrútil hlavou, „Len som si ťa chcel dobre poobzerať.“

Len som sa uškrnul a chcel som sa vrátiť k zadaniu. Natiahol som sa po taške aby som z nej vytiahol ceruzku, ale Taehyung si ju pritiahol k sebe skôr, než som sa jej vôbec dotkol.

„Hej, vráť mi ju, potrebujem ceruzku,“ povedal som namiétavo.

„Mám ich plný stojan,“ podotkol, „teraz ale kašli na biológiu, potrebujeme sa porozprávať.“

„O-o čom?“ Spýtal som sa.

Taehyung sa začal prehrabávať v mojej taške a ja som sa ju snažil dostať naspäť. Lenže je vysoký a keď sa postavil, tak som nemal žiadnu šancu.
Zrazu ale pustil tašku a chrbtom ku mne zašepkal, „Toto.“

„Taehyung, čokoľvek si našiel tak ti zaručujem že to nieje moje,“ vysvetlil som mu.

Otočil sa čelom ku mne s vreckovým nožíkom v ruke. „Toto,“ začal, „toto nieje tvoje?“

So smútkom som sa pozrel na nôž. Môj pohľad zosmutnel a ťažko som si povzdychol.

„Áno, je môj,“ povedal som zahambene a pohľadom som vypaľoval dieru do podlahy. Mohol som vidieť, ako hodil nôž stranou. Cúvol som a ruky som zaťal v päsť. Následne položil obe ruky z oboch strán vedľa mňa a videl som, ako ma nimi zatláča do postele. Moje srdce bilo ako o závod a cítil som ako moje vnútro horí.

„Yoongi~“ zašepkal Tae zľahka.
Následne sa priblížil k môjmu krku, ktorý začal obsypávať božtekmi a občas to miesto a olízol. Prehltol som a v rukách som zovrel môj sveter. Začal sa približovať k mojej čeľusti, než prestal.

Zízal som na neho, „O čo ti ide?“ Spýtal som sa.

Zahihňal sa, „Možno si o mne myslíš že som len niekto, kto všetkých otravuje a znepríjemňuje im životy. Tupý idiot. Ale viem ti garantovať že to nieje to, kým som,“ zastavil a znova sa oprel. Jeho žiariacé oči sa pozerali priamo do tých mojich, „prakticky od kedy tu som, som ti nemohol skutočne povedať ako sa cítim, lebo som sakramentsky hamblivý. Tak som vymyslel toto, aby som ťa tu dostal a ukázal ti aké sú moje skutočné pocity k tebe,“ znova prestal a naklonil sa bližšie k môjmu uchu.

Mohol som cítiť jeho teplý dych, ako sa mi obtiera o pokožku a potom povedal niečo....
Niečo, čomu som skutočne podľahol.
Niečo, čo som možno aj chcel.

.
.
.

„Nemáš ani poňatia, ako moc po tebe túžim,“ zašepkal.
Jeho hlboký chrapľavý hlas sa ozýval v mojej hlave.
To bol ten moment, kedy som niekomu takto rýchlo podľahol.

~
~
~
©lustyoongii

———————————
ďalšia časť bude niečo👀👀🔥🔥🔥🔥