Vo férskom kráľovstve Raposal, môže vládnuť len muž. Až doteraz! Súčasnému kráľovi, ktorý leží na smrteľnej posteli, sa narodilo šesť dcér, ale ani jeden syn. Každá z nich má určitú vadu. Existuje skúška, neľútostná a krvavá, na ktorú sa dievčatá pr...
Ups! Gambar ini tidak mengikuti Pedoman Konten kami. Untuk melanjutkan publikasi, hapuslah gambar ini atau unggah gambar lain.
Ups! Gambar ini tidak mengikuti Pedoman Konten kami. Untuk melanjutkan publikasi, hapuslah gambar ini atau unggah gambar lain.
Chvíľku len na neho hľadela a snažila sa spracovať to priznanie, ktoré doslovne na ňu hodil ako bombu. Asha sa s niečím takýmto nestretla. Nebola tá princezná, ktorá si holdovala v mužoch, ktorí mali o ňu záujem. Skôr sa im vyhýbala a parket oslňujúcej krásky prenechala najmladšej sestre Miles, ktorú už v štrnástich rokoch všade obdivovali za krásu a láskavosť. Asha bol opakom všetkého, čo bola jej sestra. Načo by si aj hľadala muža? Len by mu zlomila srdce. Vedela, že zomrie. Vedela to už veľmi dlho a preto sa radšej ostatným stranila. Samuel mal byť však iný, nemal sa do nej zahladiť. On mal pochopiť to, že musí zostať sama. Predsa ju poznal najlepšie.
Nevedela čo mu má na to povedať a on čakal. Len tam zarazene stála, ústa mala pootvorené a vietor jej rozfukoval vlasy. Tichý hlások v hlave Ashe pripomínal, že si musí odlepiť podrážky zo zeme a ísť na modlitbu. Na nepatrný okamih uvažovala aj nad tým, že by proste Samuela zhodila zo skaly a na toto by zabudla. Aspoň by nič neriešila. Zostala by rovnaká – imúnna voči ľudským pocitom a hlavne láske. Nemusela by sa cítiť pod psa kvôli tomu, že bola na neho odporná.
Odvrátila sa od neho. Proste sa po neskutočne dlhej dobe, v ktorej sa tvár jej najlepšieho kamaráta menila – z bledej na tmavozelenú a vyzeralo, že čoskoro si ovracia topánky, otočila a smerovala tam kam aj chcela ísť.
„Asha!" zvrieskol na ňu. Strhla sa, no neprestala kráčať. Samozrejme, že ju dobehol. „To mi na to nič nepovieš?" pýtal sa mierne zúfalým hlasom. Nebol hrdinom. Nevyzeral tak, ako si ako malá predstavovala princa, ktorý ju raz bude ľúbiť. Samuel bol príliš, hm, skutočný? Dedinský? Taký ako majú byť chlapci, ktorý stučnejú z lásky a raz sa zahrdúsia vo vlastnej posteli.
„Nemám ti na to čo povedať. Moje predchádzajúce rozhodnutie to nezmení. Nejdeš so mnou, nechcem ťa po svojom boku, keď budem loviť sestry."
„Chcem počuť od teba niečo iné. Vyznal som ti lásku, to s tebou ani nepohlo? Konečne som sa ti priznal, nabral som odvahu a ty ma odmeníš tým, že sa mi otočíš chrbtom a absolútne to ignoruješ?" Kráčal rýchlo po jej boku. Jeho hlas, och bože. Prečo si skôr nevšimla, že nie je harmonický? Trešťalo jej v hlave. Snažila sa na ňom vidieť každú jednu nedokonalosť. Pripomenúť si, že je to len katov syn, ktorý je odkázaný na opovrhovanie. Asha si bola istá tým, že aj keby chcela vyhrať a stala sa kráľovnou, tak Samuel by nebol po jej boku – teda nie tak ako si to želá. Nemilovala ho. Mala ho rada, nechcela aby sa mu niečo stalo, avšak necítila ani maličkú iskru. Nepotrebovala ho k životu.
