4. Celý čas si to bol ty

213 19 0
                                    

Premýšľam kto to bol. Sedím na balkóne a pozorujem západ slnka. Jeho vôňa mi uviazne v nose nadlho. Stretnem ho niekedy znova? Uvidím aj jeho tvár? Povzdychnem si a zatrasiem hlavou. Vojdem dnu a pozriem na gauč kde pokojne spí Shay, zvláštny kríženec labradora s huskim. Bolo to rýchle rozhodnutie ale neľutujem ho. Aspoň nie som sám. Sadnem si vedľa šteniatka ktoré sa zobudí a lahne si mi do lona. Začnem ho hladiť a na chvíľu zavriem oči. Spomínam na tú vôňu, siuletu muža v dave. Hnedé vlasy. Ta vôňa. Naozaj krásna vôňa ale pôsobiaca dominantne. Kde som ju len cítil? Poznám ju ale nie až tak zreteľne....

Dazaiov pohľad
Pred 3 hodinami tesne pred stretom s Chuuyom.

Yosano a Ranpo ma poslali do najbližšieho policajného zboru. Mal som tam zaniesť papiere: záznamy a potvrdenia. Rozhodol som sa tam ísť pešo. Aj tak som nemal čo robiť... Je piatok takže je na uliciach rušno. Ľudia ktorý sa ponáhľajú z roboty aby boli čo najrýchlejšie doma. Deti a hlavne študenti ktorým začal výkend už plánovali kde sa pojdu zabaviť. Yokohama je síce prístavné mesto ale je tu plno klubov, barov a miest kde sa zabaviť. Do 30% z nich mám aj zákaz vstupu. Nepýtajte sa...

Ležérne v ruke držím 3 malé šanóny s papiermi a s prázdnou rukou vo vrecku idem menšou uličkou s kvetinárstvami, zverimexmi a chovproduktmi. Je to taká skratka. Prechádzal som práve okolo jedného chovproduktu keď som zacítil silnú vôňu. Tak silnú že som sa na chvíľu musel zastaviť.

Omega.

Začal som hľadať majiteľa vône. Ani som dlho nemusel hľadať a všimol som si chlapca alebo muža čupiaceho pri jednom výklade so psami a mačkami. Prstom prechádzal sem a tam a hral sa s jedným so šteniat. Vyzeralo to roztomilo popravde. Nádychol som sa a zavrel na chvíľu pri tom oči aby som všetkú tu vôňu vstrebal. Víno, orgován a nejaká korenina pravdepodobne klinček. Zaujímavá kombinácia ale silná, silná dokonca aj na omegu. Chcel som ísť bližšie a spoznať sa alebo niečo trepnúť len aby som videl tej osobe do tváre no musel mi zavolať kazišuk Kunikida Doppo. Skleslo som sa otočil, zdvihol Kunikidu a pokračoval smerom na políciu. Úprimne som aj zabudol čo mi vravel, bol som stále omámený tou vôňou a čím viac som na to myslel tym som mal čoraz horší a horší problém. Začal som cítiť že šaliem. Chytal ma ruth. Zašiel som si teda na polícii na WC. Viem, blbé miesto na masturbáciu ale keď je to súrne tak bohužiaľ. Vošiel som do najvzdialenejšej kabínky. Rozopol som zips na nohaviciach sadol som si na zem a zavrel oči. Myslel som tú vôňu. Popravde už dlho som také niečo silné necítil teda ak som vôbec niečo také cítil. Krásna vôňa ktorá ma tak priťahovala. A to som ju citil len raz. Musel som sa krotiť aby som nevydával divné zvuky ktoré by prezrádzali moju činnosť. Ach bože. Chcem vedieť jeho meno. Počuť jeho hlas, smiech... Počuť jeho vzdychy. Musím sa čo najrýchlejšie vrátiť na to miesto a zistiť kto to je. Musím!

Po vášnivom zážitku s mojou pravačkou som po sebe utrel bordel toaleťakom,upravil som sa, zapol a zahodil papier do koša. Vyšiel som z kabínky ako by nič a odyšiel som z policajnej budovi. Zamieril som si to do uličky a zahájil pátranie po omege ktorá mi tak pobláznila hlavu. Po stovkách metroch chôdzi som bol pred obchodom. Bolo už zavreté no ďalšia vec čo som si všimol bola že ten psík s ktorým sa hral tam už nebol. No jeho pach tu ešte stale bol. Nebol ďaleko. Alebo teda odyšiel len nedávno. Použil som svoj úžasný nos a snažil som sa ako pes vyňuchať omegu ktorá mi zmizla. Nebolo to až tak ťažké teda aspoň dovtedy dokým som sa nedostal ku väčšej bytovke. Budova a okolie mi nebolo však neznáme, no bolo to dávno čo som tu naposledy bol. Kto vie či tu ešte býva Chuuya. Zabudol som však ktorý balkón a okná patrili jeho bytu. Každopádne vôňa ma zaviedla až sem. Neviem ako sa dostať dnu a ani neviem či tá osoba tu je. Čo ak je tá omega zadaná? Keď som ju videl mala na sebe kapucňu ktorá mi bránila k výhľadu na krk. Povzdychnem si a iba očami prechádzam z jedného okna na druhý. Rozhodnem sa prejsť celú bytovku okolo a keď sa dostanem na druhú stranu kde je výhľad na už zapadajúce slnko, sadnem si na jednu z lavičiek. Povzdychnem si a ležérne sa usadím spolu s mojou obľúbenou knihou...

Soukoku in omegaverse (SK/CZ) Tempat cerita menjadi hidup. Temukan sekarang