Joj, ten futbal - POZASTAVENÉ

- 1. -

13:00 Sobota. 

Už mi bolo dlho doma, a preto som sa tak veľmi potešila tej skvelej správe od brata. Po tom, ako prestúpil a po tej dlhej pauze, bude dnes konečne hrať. Síce korona vírus neustál a ešte stále, boli nejaké nové prípady rozhodli sme sa s mojou kamarátkou na ten futbal ísť a povzbudiť ho.

Tento rok som konečne oslávila svoje pätnáste narodeniny. Spolu s mojou najlepšou kamarátkou Dianou, sme si vyrazili na nákupy a večer si urobili pyžamovú párty. Keďže som spomedzi šiestich súrodencov práve ja tá najmladšia, rodičia už predpokladali, čo ich čaká. Preto sme s Dianou veľmi nevystrájali, aby náhodou nedostali infarkt. Odjakživa som chcela byť modelkou, čo si pamätám. Ale moja priemerná výška mi to možno skazí. Nádej však umiera posledná. Aj v ten večer, kedy sme spoločne oslavovali, sme sa parádili, skúšali si rôzne šaty, chôdzu a maľovali sa do vyčerpania. Doteraz na to spomínam s úsmevom.
A keď už sme pri úsmeve, ten mi zamrzol na perách v momente, keď som si uvedomila, koľko je hodín.

Postavila som sa z postele a moje kroky okamžite smerovali do kúpeľne. nastavila som si horúcu vodu a medzitým, ako som si na telo naniesla svoj obľúbený scrub, pustila som si čo najhlasnejšie svoju najobľúbenejšiu skladbu. Bola ruská a v posledných dňoch som ju počúvala neustále. V sprche som strávila ďalších pätnásť minút. 

Po dôkladnej sprche som vošla do šatníka. Rozhodla som sa pre úzke obtiahnuté šaty. Boli viac menej športové a perfektne obopínali postavu. K nim som zvolila svoje najobľúbenejšie tenisky. Naniesla som jemný make-up. Úplne mi stačil korektor, riasenka, balzam, highliter a obočie som si vyčesala dohora. Vlasy som si iba prežehlila a nechala voľne padať za ramená. Použila som svoju obľúbenú voňavku od Lacôme a utekala som zaklopať do vedľajšej izby kde sa chystal môj druhý brat Michal.

,,Môžeme ísť ?" opýtal sa ma. A usmial sa na mňa žiarivo.

Spokojne som prikývla. „Áno, už na nás čaká aj Dida." povedala som.

Spoločne sme sa vybrali do jeho auta  Išli po moju najlepšiu priateľku, ktorá bývala len pár metrov od nás. Presnejšie päť domov od nás. Išla som zaklopať na dvere, ktoré sa hneď otvorili a v nich stála vysmiata Diana. Obzrela som si ju a musela som uznať, že vyzerá úžasne. Na sebe mala mikino-šaty čiernej farby po kolená, a obuté mala biele tenisky. Pery jej zdobil červený rúž a oči mala obtiahnuté linkami, neskutočne zvýrazňujúcimi ich krásu. Hneď ma objala a začala pišťať. Tak veľmi sa na dnešný zápas tešila až som mala pochybnosti či sa teší na futbal, alebo na obzeranie chlapcov.

,,Už som mala pocit, že táto hodina ani nenastane tak veľmi sa tešííííím." a znova ma objala. Ja som sa len zasmiala a spoločne sme sa posadili dozadu keďže s nami mali ísť ešte nejakí kamaráti.

„Ahoj Mišo." pozdravila Dida a ďalej si môjho brata ani nevšímala. Svoj pohľad stočila na mňa a doslova ma prevŕtavala očami.

,,Kokos, žena ty dnes vyzeráš bohovsky!!! Ak sa ani jeden na teba nepozrie čo sa nestane, osobne ich vykastrujem!!!" Začala som sa smiať a Mišo sa iba uškrnul. 

Celou cestou sme sa smiali, počúvali naše najobľúbenejšie pesničky, až sme došli na miesto kde sa konal futbal. Zaparkovali sme na parkovisku, pár metrov od ihriska. Vystúpili sme z auta a už sme pokračovali len ja s priateľkou až k pokladni kde sa platí.

,,Dámy majú zadarmo." Zasmial sa na nás pokladnička a my sme sa potešili keďže kto by nechcel dostať zadarmo vstupné?  Do začatia bolo ešte 40 minút rozhodla som sa ísť spolu s Didou za bratom, ktorý trénoval na ihrisku. Keďže bol úplne kdesi na konci ihriska a my sme ho museli obísť celé. Spozorovala som, ako Dida úplne hypnotizovala jedného hráča.

,,Ale, ale niekto sa nám tu hneď zakukal." štuchla som do nej a ihneď sa rozosmiala.

,,Prestaaň! Vôbec sa mi nepáči." Pretočila a už sa na neho nepozrela. Zakývala som Kevinovi a ten keď ma uvidel rozbehol za mnou. 

Objali sme sa a Kevin sa nádherne usmial. „Ahoj sestričkaa!" Ja som sa musela  rozosmiať, pretože ma ihneď začal štekliť.  S mojím bratom som mala úžasný vzťah už odmalička. Vlastne s každým s každým jedným súrodencom.

Otočil sa na Didu. „Aj ty si ma prišla podporiť? Aké šľachetné." Začal ju podpichovať a tiež ju objal.

,,Nie, došla som len obdivovať chlapcov."  Buchla ho do hrude.

„Jasné a medzi tých chalanov patríš mimochodom aj ty." Žmurkla som na svoju najlepšiu kamarátku a prstom významne ukázala na Kevina. Ona sa rozosmiala. Aj keď pravda bola, že okrem podporovania môjho brata, prišla pozerať aj na chlapcov. To by nebola Dida.

,,Utekaj trénovať, nech po tebe zbytočne nekričí tréner. Ľúbim ťa, dávaj si pozor na nohu a streľ nejaký gól pre sestričku." objala som ho a A spozorovala, ako sa k nám blížil jeden chalan. Jeho oči ma prebodávali. Chôdza bola istá a svižná. Pozrela som sa na Didu lenže ona opäť svojim pohľadom skúmala hráča, po ktorom sa obzerala hneď od začiatku.

,,Nepredstavíš nás?" Ujal sa slova chlapec hneď, ako k nám dorazil. Šokovaná tým, Aký je z blízka ešte krajší, som zabudla aj hovoriť.

Ahojte :) Toto je prvá časť príbehu Joj, ten futbal. Dúfam, že sa vám páčila prvá časť. Veľmi ma poteší komentár a vote :)