Joj, ten futbal - POZASTAVENÉ

- 5 -

Ďakovala som bohu, že sprchový kút nie je priesvitný, ale je tmavej farby takže ten kto vojde do kúpeľne nevidí do vnútra sprchovému kútu.

,,Pre Boha!" Ozvalo sa z dverí.

,,Prepáč -.Ja. Ja nechcel som!" Keď som počula jeho hlas, až ma zamrazilo. Znel dosť zmätene. Do mojich líc sa okamžite nahrnula červeň.

,,Nič sa nedeje." Zakričala som, aj keď ma to úprimne desilo, že ma mohol vidieť . Ja krava sa nikdy nezamykám, keď idem do sprchy. Čo je ale chyba. A od dnešného dňa to už budem robiť určite pravidelne!

,,Tak ja teda idem. Alebo sa pridám k tebe?" Vyprskol do hurónskeho smiechu, na čo som ja ja len ironicky zaprotestovala.

,,Nestojím o tvoju návštevu v sprche. To môžeš ponúknuť iným lacným dievčatám." Žmurkla som. On to ale nemohol vidieť, pretože našťastie sprchový kút je tmavej farby.

,,Idem si poplakať do vankúša." Zatváril sa skormútene a ja som vybuchla do smiechu. Môže mi toto robiť, že ma stále rozosmeje?

,,A nezabudni sa odlíčiť. Nie, že budem musieť prať make-up z vankúša." Cmukla som a rátala s tým, že ihneď odíde. On sa iba otočil a usmial sa tým úsmevom, ktorému by odolala každá.

,,Samozrejme, že sa neodlíčim. Vieš, ako dlho trvalo, kým som naniesla tento úžasný make-up na tvár?" Predniesol afektovane. Nasledovala ďalšia várka smiechu. Zamával mi, zvrtol sa a zavrel za sebou dvere. Usmievala som sa totálne ako debil, ale vážne som bola rada v jeho prítomnosti. Bol to normálny chalan, ktorý sa na nič nehral.

Dokončila som svoju rutinu, vyliezla zo sprchy a zabalila sa do uteráka. Zrkadlo som utrela, pretože sa zarosilo. Pozrela som sa v ňom na svoj odraz a usmiala sa na seba. Bola som so sebou spokojná. Pred pár rokmi som totiž trpela neláskou k sebe. Všetko sa ale zmenilo, keď som si uvedomila, že krása nie je dôležitá. Nevidela som na sebe pozitíva. Aj keď všetci hovoria, že som krásna a vyzerám ako modelka, ja som to v sebe nevidela.

Zobrala som si tampón do ruky a naniesla naň odličovač. Celú tvár som si odlíčila a tampónik odhodila do koša. Keďže som si zabudla zobrať veci, musela som ísť do izby a tam sa obliecť. Poupratovala som po sebe, zhasla som a otvorila dosť prudko dvere. TO som ale robiť nemala. Do niečoho, alebo konkrétne do niekoho, som vrazila celou silou dverami.

,,auuu! Do riti!" Ozvalo sa za a ja som zhíkla. Pozrela som sa a tam stál Chris, ktorý si držal ruky na krvácajúcom nose.

,,Pre Boha živého!! Prepáč! Poď ihneď so mnou, musím ti to zastaviť." Toto bola skúška sama o sebe, pretože ocko chcel zo mňa doktorku. Tak teraz sa môžem predviesť.  Môžem mať, sakra na neho také šťastie? On sa na plné hrdlo rozosmial a začal hovoriť.

,,Ja som vedel, prečo si mám tu vodu zobrať už predtým." Rozosmial aj mňa, a tak sme sa spoločne smiali. Potiahla som ho za ruku a išli sme do mojej izby, kde som ho posadila.

Podala som mu servítky. Ja som zatiaľ išla po lekárničku a namočiť uterák do umývadla. Modlila som sa, aby som mu to nenarazila, nedaj bože aj nezlomila. Namočený uterák som mu položila na čelo a na nos, aby mu krv prestala tiecť. Keď krv už skoro vôbec netiekla, ozvala som sa:

,,Ľahni si na posteľ " Prikázala som mu a on sa usmial a ľahol si na moju posteľ. Hlavu som mu podoprela vankúšom. Privrel oči a spokojne odfukoval. Z lekárničky som si vybrala detol a postriekala som to na dezinfekčné štuplíky do nosa. Jemne som ich tam zastrčila a nechala ich tam. Zaschnutú krv, ktorú mal na brade a na nose som utrela a jemne ho pohladila po líci. Myslela som, že spí, no on sa iba uškrnul a podpichol ma:

,,Bežne takto zrážaš chalanov, keď si nahnevaná? A potom ich balíš tým, že ich takto ošetríš?" Pozrel sa na mňa, ale hneď zavrel oči, pretože nebol zvyknutý na svetlo. Och, ten si ale verí, pomyslela som si a ticho sa zasmiala.

,,Nefandi si toľko, mohla som ti ho rovno zlomiť." Zasmiala som sa, on sa usmial a ja som pokračovala.

,,A samozrejme, každý deň je nejaký, ktorý by neodišiel so zlomenou rukou alebo nosom." Jemne som ho drgla do jeho mohutnej hrude.

,,Nechcela som ťa zraziť, prepáč." Cítila som sa previnilo, pretože kvôli mne mu ešte pred malou chvíľou tiekla z nosa krv doslova prúdom.

,,Zara, už si sa ospravedlňovala najmenej tisíckrát. Nič sa nestalo, naozaj." Príjemne sa usmial a ďalej oddychoval. Rozhodla som sa ešte raz ísť namočiť uterák. Konečne som si so sebou zobrala aj veci, aby som sa prezliekla. Po ceste do kúpeľne som si spomenula na svoju najlepšou kamarátku a rozmýšľala, kde asi zmizla.

Prišla som do izby a prikryla ho, keďže sa mu pomaly dvíhal hrudník. Rozhodla som sa, že mu radšej pôjdem dole po čaj, ak by bol náhodou smädný a popritom zistiť, len tak zo zvedavosti, kde je Dida. Išla som pozrieť to obývačky a ona si tam spokojne oddychovala s Adamom v objatí. Obidvaja spali. Musela som sa usmiať. Boli spolu veľmi zlatý. Nemohla som uveriť tomu, čo vidím, a preto som zo zadného vrecka vytiahla mobil a odfotila ich. Usmiala som sa pre seba a od kráčala som do chodby, kde som konečne mohla zakričať:

,,Anoooooooooooo!!!!" Začala som podskakovať na mieste a usmievať sa ako mesiačik na hnoji. Ale, keď tak veľmi som im držala palce, aby sa spolu dali dokopy. Veľmi som sa tešila na ráno, keď si ich oboch podám a poriadne ich vypočujem.

Išla som teda naspäť hore a Chris spal v tej istej polohe, ako keď som odišla Keďže som chcela, aby sa poriadne vyspal pomaličky som sa chcela vytratiť z izby. A keďže moje dvere sú hneď vedľa postele, jeho ruka ma chytila.

,,Kam ideš? Zostaň tu, prosím, so mnou." Zachrapčal a stiahol ma vedľa seba. Podo mnou si preložil ruku. Druhú ruku dal nado mňa, a tak som bola v jeho objatí. Otočila som sa na neho tak, aby som mu bola nalepená na hrudi. Jeho vôňa ma omámila, a tak som zaspala. 

Dúfam, že sa vám dnešná časť páčila. ❤ Poteší ma vote a komentár. 

Čo si myslíte ako bude pokračovať tento príbeh ? ❤

Ako sa vám zatiaľ páči?  ❤ Napíšte vaše reakcie na tento príbeh do komentára :) Ďakujem!