Joj, ten futbal - POZASTAVENÉ

- 2 -

,,Nepredstavíš nás?" Ujal sa slova chlapec, ktorý len pred malou chvíľou došiel. Šokovaná tým, aký je krásny ešte viac z blízka, som aj zabudla hovoriť. Svojím prenikavým pohľadom ma pozoroval až som mala pocit, že som určite celá červená ako paprika. Očkom som pozrela na Didu, ktorá sa ako inak nesmierne zabávala. Chlapec objal okolo pliec môjho brata a Kevin sa dal do reči.

,,Christián, toto je moja sestra Zara. Zara, toto je môj najlepší psycho kamoš." Zasmial sa a menovaný psycho kamoš ku mne podišiel, najprv ma objal a potom dal pusu na líce.

,,Teší ma Zara." S mojím menom sa na jazyku pohral a vyčaril ten najkrajší úsmev na svete.

,,Aj mňa." Usmiala som sa a svoju pozornosť preniesla na Didu. Svoju nervozitu som sa snažila nejako zakryť.

„Pôjdeme si už asi sadnúť nie?" Pohľadom som ju skúmala, aby sme čo najrýchlejšie odišli z prítomnosti tohto chlapca. To dievča bolo zjavne mimo. Lietala kdesi v oblakoch. Pohľadom blúdila znova po tom chlapcovi.

Drgla som do nej a vtedy sa konečne na mňa pozrela „Áno, áno poďme." len som sa nad ňou pousmiala, pokrútila hlavou a pozrela sa na svojho bračeka.

,,Nech sa ti darí. Ľúbim ťa." Zašepkala som mu do ucha, keď som sa s ním lúčila. Otočila sa na Chrisa, pretože som ho chcela len pozdraviť. To mi však nevyšlo. On si ma stiahol do pevného objatia a ja som sa v ňom úplne stratila. Môj brat za chytal za brucho, ako sa nahlas smial, človek by si myslel, že má dosť.

rozumu, ale to nie je pravda. Svojím pohľadom som ho doslova spálila a to ho konečne prebralo. „Vidíme sa neskôr, kráska." Odvrkol mi potichu do ucha, aby som to počula len ja. Potom odkráčal s Kevinom preč.

,,NO MŇA ODPEČIE!!!!" Začala skákať Dida.

,,ZARA MÁ NÁPADNIKA! ZARA MÁ NÁPADNIKA!" Škriekala Diana na plné hrdlo, až som ju mala chuť zabiť. Pustila som sa do behu, naháňala ju, ale proti mne nemala šancu. Chodím rada behať, a to sa odzrkadlilo aj na mojej rýchlosti. Konečne zmĺkla.

„Diana, si normálna?!" Začala som sa brutálne smiať a jemne som ju buchla do pleca. Spoločne sme sa upokojili a vydali na tribúnu. Miesto sme mali presne v strede. Prišli sme akurát v čas, Pretože práve hráči nastúpili na ihrisko. Postavili sa na svoje miesto, brat mi zakýval a ja som mu odkývala. Očami som ďalej blúdila po ihrisku, až som sa stretla s tými jeho ktoré ma prevŕtali na mieste. Obzrel si ma, usmial sa a Dida ma začala drgať a smiať sa.

,,Niekto sa nám tu do teba zakukal. Ten chalan ťa doslova vyzlieka pohľadom!" Začala konverzáciu Dida.

,,Nech robí, čo chce, absolútne ma to nezaujíma." Snažila som sa tváriť normálne, ale v tom som si uvedomila že na tom chalanovi niečo je. Jeho oči, ktoré ma prebodávali. Tá farba.

,,Jasné, jasné. Veď vidím, že sa ti páči. Mňa len tak ľahko neoklameš, nosím predsa titul najlepšia kamoška." Zasmiala sa Dida. Mala pravdu. Niečo sa mi na ňom páčilo, ale aj tak. Nechcem mať s ním nič spoločné. Alebo chcem?

,,To je síce pravda, ale naozaj sa mi nepáči." Stále som klamala. Na čo už ona nereagovala, keďže uvidela svojho miláčika. Alebo teda chlapca, ktorý sa pre zmenu páčil jej.

Celý zápas hrali veľmi skvelo. Dokonca som sa veľmi tešila, pretože môj brat dal gól. Nakoniec bolo skóre 3:1 pre náš tím. Po dlhej smole, čo sa lepila na môjho brata prostredníctvom zranení, sa mu konečne začalo dariť. Aj tak ho obdivujem pretože cez to všetko, čo prežil, sa nikdy nevzdal.

Rozhodli sme sa spoločne s Didou, ísť ho počkať pred šatňu. Čakali sme asi dvadsať minút, pretože sa Kevin musel osprchovať, a tak trochu osláviť výhru. Zrazu ma drgla Dida.

,,Pozri, kto ide!!!!!" Až som sa zľakla, a preto som sa ihneď pozrela na dvere, odkiaľ práve vyšiel hráč, ktorého neustále pozorovala. Presne tak. A on sa pri nej zastavil.

,,Ahoj... Vieš, no.. nechceš sa spoznať ?" Spýtal sa. Dida pozrela pohľadom na mňa a cela natešená pokračovala v komunikácii s ním. Super. Nechala ma tu samú, pretože sa málinko oddialili odo mňa. Zobrala som si do rúk svoj mobil a scrolovala ho.

,,Kamarátka ťa tu nechala samú? To od nej nie je vôbec pekné." Začal sa smiať chlapec, Ktorého som práve teraz chcela stretnúť asi najmenej. Aj keď som si musela priznať šokujúcu správu, ako veľmi ma priťahuje.

,,Nie, len si musela odskočiť." Usmiala som sa milo, aj keď tento úsmev bol málinko silený. Úprimne, niečo ma na ňom rozhorčovalo, ale zároveň sakra moc priťahovalo. Očkom som sa pozrela po okolí, či ju náhodou niekde nezahliadnem. Sedeli na lavičke pred ihriskom a veselo si hrkútali. Pretočila som očami.

,,Nevyzerá to, že si len šla odskočiť." Snažil sa ma podpichnúť. Pretočila som očami.

,,Potrebuješ niečo?" Snažila som sa tváriť naoko podráždene, aby si nemyslel, že som rada, keď je tu pri mne. No pravda bola, že som skákala od radosti, že je pri mne.

,,Áno. Teba." Pozrel sa na mňa žiadostivým pohľadom mne odrazu zabehlo a začala som sa dusiť

,,Preboha, robím si len srandu, pokoj." Začal ma jemne búchať po chrbte, no stále sa smial na mojej reakcii. V tom došiel Kevin. Pozeral na nás so smiechom v očiach a nechápal tomu, čo sa deje.

,,Skoro som ti zabil sestru. Dúfam, že ti to nevadí." Zasmial sa Christián.

,,Kamo, opovážil by si sa." Ochranársky ma objal Kevin. Ja som predychávala to, čo pred malou chvíľou povedal ten debil.

,,Pokoj, ani som sa jej nedotkol, aj keď nepohrdol by som dotykom na ňu." Ja som sa šokovane pozrela na brata, Kevin zaťal päste a aj keď vedel, že si robil z neho srandu, ho jemne postrčil.

,,By si sa opovážil, potom by si sa pokojne mohol zoznámiť s mojou úžasnou pravačkou." Zasmial sa Kevin a úplne trápne mi postrapatil vlasy. Ach, to máme údel, my najmladšie sestričky. Christián dal ruky do obranného postoja.

,,Fajn, tak my už pôjdeme, že?" Pozrel sa na mňa Kevin. Kývla som na súhlas. V tom pribehla k nám Dida, celá natešená a brutálne žiarila.

,,Osvietila ťa nejaká hviezda, keď tak žiariš?" Podpichol ju môj brat. Pozrela na neho pohľadom, akože zabijem ťa?

,,Len si z teba robím srandu. Okej, bro my už ideme." Kývol hlavou a dal s sním zvyčajný pozdrav.

,,Mimochodom, teší ma, som Christián." Podal ruku Dide.

,,Aj mňa. Som Diana, ale všetci ma oslovujú Dida." Zasmiala sa. Objal ju na rozlúčku a pozrel sa na mňa.

Urobil pár korkov, odrazu ma znova objal a dal jemnú pusu na líce. Potom zašepkal len pre mňa. ,,Dúfam, že sa nevidíme naposledy."

,,Od dnes ťa budem otravovať každý deň" Hravo som mu vrátila. ,,Ale nie" Dodala som, keď som videla prekvapenie v jeho očiach. ,,Neboj sa, ešte sa určite uvidíme, budeme chodiť povzbudzovať aj s Didou, že? A poviem pravdu, pretože sa istotne nemýlim, že práve ona ma sem bude ťahať hlava nehlava." Úsmev som mu vrátila, ale tentokrát bol úprimný. Spoločne sme odišli do Kevinovho auta. Za nami išli Mišo a jeho kamoši. Rozhodli sme sa ísť do rýchleho občerstvenia nech sa na cestu trochu posilníme. Tešila som sa domov, pretože tam mi Dida povie, čo sa všetko udialo medzi ňou a tým chalanom. 

Ak sa vám nová časť páčila veľmi ma poteší vote a komentár :)