Joj, ten futbal - POZASTAVENÉ

- 9 -

,,JA ŤA ZABIJEM!!!" začala som kričať. Do rúk som zobrala fľašu s vodou. Rozpútal vojnu, bude ju mať. Začala som ho naháňať a špliechať vodou. On hodil šprint po celom ihrisku, keď v tom sa mu šmyklo. Čo som ja nečakala a potkla sa o neho. Spadla som mu rovno do náruče. Čakala som tvrdý dopad, ten bol naopak veľmi jemný. Začala som sa smiať na plné hrdlo. Boli sme ako dve malé deti.

,,Práve som prišiel o svoje telo. AU!" zastonal od bolesti Chris. Ihneď som sa postavila a začala sa smiať ešte viac.

,,Sám si za to môžeš! Nemal si mi robiť zle," ležal na zemi a ja som to využila. Zodvihla som fľašu, kým on nedával pozor. A vyliala to na neho v celej kráse.

,,ZARAAAAAAAAAAAAAAA!" začal kričať a ihneď sa postavil. Začala som pred ním utekať a pišťať ako malé dieťa. Už ma doháňal, pretože mne dochádzali sily. Schmatol ma za ruku a otočil ma k sebe. Bola som iba pár milimetrov od neho. Cítila som jeho chladný dych na mojej tvári. Hypnotizovala som jeho pery. Začal sa nebezpečne približovať, v tom akoby som sa prebrala z tranzu a kopla som ho nohou do tej jeho. Skrčil sa okamžite k nohe a začal nadávať. Nebolo to silné, ale dostatočné na to, aby ho to bolelo.

,,Nepokúšaj sa o nič. V živote by som ťa nepobozkala," odfrkla som, aj keď to nebola úplná pravda. Vo vnútri som túžila ochutnať jeho pery. Jeho veľké, ružové a plné pery.

HM, AKO BY ASI CHUTILI? Pomyslela som si trúfalo. Vnútri som sa prefackala za to, na čo vôbec myslím

,,Tak to uvidíme, maličká. Aby si sama neprosila o to, aby som ťa pobozkal," mrkol na mňa a vyrovnal sa.

,,Po prvé nie som maličká!" kopla som ho znova do nohy. Tentokrát o čosi silnejšie, preto sa ihneď sklonil a konečne som bola ja tá vyššia. Zasmiala som sa a nad hlavou som rukou zamávala, čo malo znamenať, že som momentálne vyššia.

,,A po druhé v živote sa nestane, že by som ťaprosila o bozk. To by som musela byť vážne trafená," uškrnula som sa aobišla ho. Rozhodla som sa ísť prezliecť do šatne a dúfala som, že môj braček bude mať aspoň nejaké dlhé tričko alebo mikinu, ktorá by mi siahala aspoň nad kolena. Tam, kde predtým Dida sedela, nikto nebol. Že by už išla do auta? Neriešila som to a zrýchlila som krok, aby som sa čo najrýchlejšie prezliekla. Modlila som sa, aby som neprechladla.

,,Tebe sa čo stalo?" začal sa smiať Kevin. Za mnou sa objavil Chris, na ktorého som škaredo zagánila.

,,Spýtaj sa tvojho úžasného kamaráta," pretočila som očami. Chris sa začal smiať a začal vysvetľovať:

,,Ja nič, ja muzikant," zodvihol ruky na znamenie, že on naozaj nič neurobil.

,,Išiel som jej len povedať, že za pár minúť ideme domov. Jej akosi preskočilo v hlave a začala ma oblievať vodou."

Šokovane som pozrela na Chrisa, ktorý keď uvidel môj výraz, sa jednoducho začal smiať. Os sa smial! Zobrala som prvú vec, ktorú som mala po ruke a uterákom som ho začala triafať po hlave. Začal sa smiať ešte viac.

,,Doooobre, pokoj!" dal ruky do obranného gesta. Kevin sa nemohol prestať smiať.

,,Tak a teraz hovor poriadne, ako to bolo!" povedala som už mierne nahnevane. Ten chalan mi brutálne liezol na nervy. Držala som sa na uzde, aby som mu nedala jednu za ucho. Bol ako malý chlapec. Pretočila som očami a čakala, čo vypustí znova.

,,Tak teda okej, pravdu. Oblial som ju zimnou vodou.Ona mi to chcela oplatiť, a tak ma začala naháňať a tiež ma obliala vodou. Neskôr ma brutálne kopla do nohy. Ty kokos, tá ma teda silu," tváril sa utrápene. Rozosmiala som sa a pozrela sa na svojho brata, ktorý praskal smiechmi.

,,Nasrať Zaru je ako tretia svetová," začal sa rehotať.

,,Bračeeeek? Máš, prosím ťa, mikinu, alebo nejaké tričko, do čoho by som sa mohla prezliecť? Je mi celkom zima," posťažovala som sa mu a pozrela na neho psím pohľadom. Môj braček si len povzdychol, konečne sa prestal smiať, ale na tvári mu ostal jeho pekný úsmev. Pozrel do svojej skrine. Vytiahol iba uterák. Pozrel na mňa ľútostivým pohľadom. Mávla som rukou, že to nevadí. Zrazu som nič nevidela. Niekto mi niečo hodil na hlavu. Zobrala som to do ruky a bol to dres s číslom 14 - Christián. Otočila som sa na neho a on sa pre zmenu znova usmieval od ucha k uchu.

,,Ďakujem, ale toto si v živote neoblečiem," hodila som to naspäť. Aj keď popravde už mi začínala byť čoraz väčšia zima. Bola som mokrá a síce bol september a bolo pekné počasie, ale v šatni bola zima.

,,Fajn, keď myslíš," poskladal tričko a chcel ho dať do skrinky. No ja som k nemu pribehla a schmatla mu ho z rúk.

,,Faaaaajn. Môžem si ho, prosím, požičať? Je mizima," pozrela som sa na neho psím pohľadom a on sa víťazoslávneusmial. Prekrútila som očami a utekala do vedľajšej miestnosti, kde som zo seba vyzliekla oblečenie okrem spodného prádla a na seba navliekla dres. Ten mi bol akurát nad kolená. Ako nové šaty, ktoré som si kúpila. Nasadila som si tenisky a šla do šatne, kde už boli prichystaní Chris a Kevin.

,,Sekne ti to," zasmial sa Chris a poškrabal sa za uchom. Bol nervózny. Teda aspoň to tak vyzeralo. Otrávene som prekrútila očami.

,,Môžeme ísť?" spýtal sa Kevin a nemohol sa prestať z nás dvoch smiať. Boli sme ako pes a mačka. Neustále v sebe. Či už jemnými urážkami alebo podpichovaním, až nakoniec hádaním.

,,Kde je Dida?" spýtala som sa ho.

,,Šla sa prejsť s Adamom, budú sa pohybovať určite niekde v blízkosti," usmial sa môj braček a zobral si na plece tašku. Ja som si do igelitovej tašky, ktorá bola voľne položená, dala svoje mokré veci a išla za ním von. Chris nás, ako inak nasledoval, pretože bol s nami autom.

,,Tu ste! Akurát sme chceli ísť po vás!" zakričal nám a zamával Adam. Dida bola vysmiata od ucha k uchu. Ani sa nemusela pretvarovať a bolo na nej vidieť, že je príliš zamilovaná a že sa dobre zabáva. Usmiala som sa pre seba.

,,A tebe sa čo stalo?" začal sa smiať na plné hrdlo Adam. Škaredo som na neho pozrela, ale to sa začala smiať aj Dida.

,,Čo to máš preboha na sebe?!" rozrehotala sa Dida stokrát viac. Hnusne som sa na ňu pozrela.

,,Podľa mňa jej to sekne," ozval sa Chris. Ja som sa iba na neho pozrela. Trochu šokovane a trochu nahnevane. Zo všetkého kúsok. Zavrel im pusy. Vlastne nie len im, dokonca aj mne. 

Do líc sa mi okamžite nahrnula moja najlepšia kamarátka ČERVEŇ. Dide skoro zabehlo, takže ju musel tľapkať Adam po chrbte. O chvíľu ju to prešlo a posadali sme si do auta. V aute panovalo ticho, pretože každý počúval songy. Zastavili sme pred veľkým bielym domom, ktorý bol obloženým čiernym kameňom. Na balkóne viseli v kvetináčoch krásne biele kvietočky. Dom bol obrovský. S úžasom som otvorila ústa.

,,Tak a sme tu," povedal Christián. Otočil sa dozadu, keďže sedel na strane spolujazdca.

,,Ďakujem za super deň, dúfam, že si to ešte niekedy zopakujeme!" usmial sa na nás.

,,A nezabudni mi vrátiť dres," cmukol a ja som automaticky pretočila očami. pretočila automaticky očami. Na tvári mi pohrával úsmev.

,,Som krásna fanynka, musím si ho predsa nechať," začala som sa smiať a ostatný sa pridali ku mne. S mojím bratom si tľapli, otvoril dvere a odišiel.....

Dúfam, že sa vám dnešná nová časť páčila! :) Poteší ma Vote alebo komentár, čo si o tom myslíte! Inak prajem vám krásny prvý advent! ❤

- I_am_his_princess