2. kapitola

59 7 9
                                        

Vonku je chladnejšie, ako Harry čakal, a tak sa snaží nezmrznúť, kým čaká na Louisa, aby mu otvoril. Otvorí mu nejaká žena, ktorá je oblečená príliš obyčajne na to, aby sa zúčastnila oslavy. ,,Dobrý deň, Louis ma požiadal, aby som priniesol tortu..."

,,Och, áno," kývne mu žena a vezme mu tortu. ,,Môžete ísť, prajem vám pekný deň," povie mu trochu nepríjemne a zamračí sa na neho, keď tam zostane zmätene stáť v obleku. Tak trochu dúfal, že znova stretne Louisa.

,,Nechaj ho, Elisabeth," ozve sa vysoký hlas, ktorý hneď spozná. Vo dverách sa objaví Louis. Má na sebe červené nohavice zo včerajška a bielu košeľu. Cez ňu presvitajú nejaké jeho tetovania a polovica nej je zastrčená v nohaviciach, kým druhá si voľne visí pri jeho boku.

Harry prestal na chvíľu dýchať. Louis vyzerá úžasne. ,,Ahoj, Tomlinson," povie s malými iskričkami v očiach. ,,Včera si mi zabudol zmieniť, že žiješ tu." Premeria si ho a pozrie nahor na veľký dom.

,,Nepýtal si sa," uškrnie sa Louis. ,,Elisabeth, vezmi tú tortu a odnes ju do kuchyne. Hneď prídem za tebou a dokončím ju." Pozrie na Harryho a pohodí hlavou nahor, aby mu ofina nezavadzala vo výhľade.

Chytí kučeravého a stiahne ho dnu. Zatvorí za ním dvere. ,,Si iný... mnohí by boli nadšený, že sa poznajú so synom milionára a snažili by sa mi niekam vopchať... ale ty," premeria si Harryho kučery a nevinný zelenooký pohľad. ,,Ty nie."

,,Nemusím sa ti pchať do zadku, aby si ma mal rád. A to, že si milionár ma netrápi. Je smutné ním byť... Výskumy dokazujú, že je medzi nimi veľa nešťastných ľudí, ktorý nevedia, čo je to láska," povie kučeravec a trochu sa zamračí.

Louis k nemu podíde bližšie. Harry ustúpi. Narazí do steny, takže je uväznený medzi ňou a modrookým brunetom. Ten sa skloní k jeho uchu a zašepká: ,,Naučíš ma, čo to je?" chytí Harryho okolo pása a vybojuje si bozk.

Spojí ich pery a bez váhania svojimi pohne proti tým druhým. Zelenooký sa nebráni, je v šoku. Keď mu dôjde, čo sa deje, jemne odstrčí Louisa a vybehne von z domu Tomlinsonovcov. Jemne sa dotkne dvoma prstami svojich pier, na ktorých ešte stále cíti tie modrookého.

Začervená sa a vyberie sa naspäť do svojej práce. Zajtra musí do školy a dnes musel zobrať celý deň, s výnimkou času, kedy niesol Louisovi tortu. Do školských vecí sa ešte ani nepozrel a niekde v hĺbke duše dúfa, že sa stihne aspoň popri práci.

Vbehne do pekárne a zhodí zo seba sako na jednu zo stoličiek. ,,Isa, môžeš ísť domov!" zakričí do kuchyne a ospravedlňujúco pozrie na postaršie zákazníčky, ktoré pijú kávu a ohovárajú svojich známych a manželov. Niekedy mu to naozaj lezie na mozog.

,,Ako bolo u Tomlinsonovcov?" spýta sa Isabelle, zatiaľ čo vezme jeho sako a zavesí ho na vešiak. ,,Udržiavame poriadok, Harry," pokrúti hlavou a zvedavo na neho pozrie. ,,Zdá sa mi to, alebo si naozaj sčervenal?"

,,To sa ti len zdá," pretiahne Harry. ,,Ako vieš, že som bol u nich?" prižmúri oči a začne si robiť čaj, aby prežil nasledujúce hodiny.

,,Chodila som s Louisom chvíľu," zasmeje sa blondínka na chvíľu sa stratí v spomienkach. ,,Včera som ho tu stretla a akosi si to všetko dala dokopy. Že je milý?"

,,Asi sa zdržím odpovede," povie Harry. ,,Ku mne veľmi milý nebol, ale uvidíme... Teda, nie! Tak to nemyslím, áno? Pouvažujem mám na mysli..."

,,Z toho sa už nevykecáš, Hazza," vezme si všetky svoje veci Isabelle. ,,Uži si to tu!" vybehne von z cukrárne. Harry nad ňou pokrúti hlavou.

Venujem katarina_012💙💚
Táto patrí medzi moje najobľúbenejšie kapitoly, čo mám predpísané💙💚
Tori

Same MistakesWhere stories live. Discover now