9. kapitola

46 4 0
                                        

,,Si si istý, že tu už nechceš pracovať?" spýta sa nešťastne Isabelle a odhrnie si prameň svetlých vlasov z tváre. ,,Ak by si chcel, zašla by som za Louisom a dohovorila mu, nech ti dá pokoj," povie pomaly. Bojí sa Harryho reakcie.

,,Nerieš to, dohodli sme sa s Liamom, že to tu vezme za mňa, kým niekoho ďalšieho nájdete," povie smutne Harry a odloží svoje veci do tašky, ktorú si priniesol. ,,Možno raz... sa vrátim," povie. Sám tomu však neverí.

,,To je od neho milé," povie Isa a sklopí pohľad k zemi. ,,Kebyže niečo potrebuješ, tak sa ozvi, kamarátiť sa môžeme stále. A takmer by som zabudla," usmeje sa na neho a vezme svoju kabelku. Začne sa v nej prehrabovať a po chvíli vytiahne malú obálku.

Harry ju otvorí a zostane hľadieť na pozvánku na svadbu. ,,Belle, no tak... povedal som, že nemôžem, tak prečo...?" nechápavo na ňu zostane hľadieť a ona prejde ku umývadlu a naberie si do pohára troch vody. Napije sa.

,,Myslela som, že sa chceš Louisovi Tomlinsonovi pomstiť za to, čo ti urobil. Stačilo by, kebyže so sebou niekoho pozveš a zahráte to... je dosť žiarlivý, poznám ho," povie pomaly a čaká, kým zelenooký prijme informácie, ktoré mu práve povedala.

,,Nie, na toto sa nahovoriť nedám," povie Harry a postaví sa zo stoličky. ,,Budem na vás myslieť, Isabelle. A prajem ti všetko dobré," smutne sa usmeje a ona sa mu vrhne do náručia. ,,Isabelle..."

,,Maj sa pekne, ty môj kučeravý idiot," šepne mu. Ustúpi od neho a so slzami v očiach mu zamáva. Bol to jej najlepší kamarát a nevie si predstaviť, že s ním už nebude pracovať.

,,Aj ty, blondínka hlúpa," usmeje sa cez slzy Harry a vyjde z pekárne. Poslednýkrát sa obzrie a potom si vydýchne. Je zbabelý. Uteká pred Louisom, akoby ho chcel zavrieť do väzenia.

Doma hodí na zem všetky svoje veci. ,,Ahoj, Harry," ozve sa Gemma a premeria si svojho brata. ,,Vieš čo by mali noviny spraviť? Prestať tam pchať Tomlinsonovcov. Louisa videli zasa s Johnom niekde. Ble..."

Harry mlčky prikývne a keď ide po schodoch do svojej izby, zhodí omylom sklenenú vázu, ktorá stojí pri schodoch. Zanadáva ticho a potom sa zahľadí na malý úlomok skla. Podvedome ho začnú páliť zápästia a schmatne maličkú vec do ruky.

Zavrie sa v svojej izbe a sadne si na posteľ. Pohľadom prejde zo skla na svoju ruku a späť. Natiahne tú so sklom k pravému zápästiu a priloží ho ku koži.

Potiahne. Zahryzne si do pery, aby nejako vyvážil bolesť, no potom sa mu divne zapáči. Potiahne ešte raz a znova... keď skončí, z ruky mu steká červená krv z piatich pomerne hlbokých čiar. Takže Louis a John...

Zhnusene sa na seba pozrie do zrkadla. Nevie, čo ho na tom všetkom tak šokuje, veď Louis miluje Johna a nie jeho. Čakal to. Poutiera si z tváre slzy a vezme obväz spod postele. Ošetrí si ruku a obviaže si ju.

,,A vieš čo, Isabelle, na tú tvoju svadbu pôjdem," povie a zamračí sa na svoj odraz v zrkadle. ,,Nepomôže to, no aspoň mu ukážem, že mne na ňom nezáleží."

Obáva sa však, že on bude ten, kto sa po návrate domov zrúti a Louisovi bude úplne jedno, či tam s niekým bol. Ako sám povedal, môže si dovoliť všetko.

Asi... Asi zruším publikovanie tohto😂😂
Tori

Same MistakesWhere stories live. Discover now