Chlapec z rohu triedy //Yoonseok// (18+)

♥ 8. ♥

Hobi's POV:

Musím uznať, že som bol z Yoongiho veľmi milo prekvapený. Pracoval ako včela, zatiaľ čo ja som zháňal nejaké citácie z kníh, ktoré by sme mohli použiť ako zdroje. Bolo ich treba desať, čo mi prišlo na stredoškolskú prácu trocha prehnané. Tiché ťukanie jeho prstov do notebooku bolo upokojujúce a pôsobilo veľmi príjemne. Zaujímalo by ma, či má ten zaujatý výraz s prižmúrenými očami aj na hodinách. Nikdy mi neprišlo, že by na hodinách sa nejak fokusoval. Prišiel mi vždy veľmi nezaujatý. 

Pohľad, ktorý som mal ale teraz pred sebou bol presným opakom toho. Pristihol som sám seba na to, ako civím na neho. Až príliš dlho. Rozrušilo ma to trocha. Radšej som sa zdvihol a odskočil si na WC. Keď som sa vrátil, notebook už nemal na stehnách, ale pred sebou na stole a v rukách  držal bielu šalku s kávou.

"Chceš sa na to pozrieť?" jeho tmavé oči ma sledovali akom som si sadal.
"Ukáž," vzal som si jeho počítač k sebe a on zase ten môj, kde som mal posťahované obrázky so zdrojmi a nejaké získané citáty kníh spolu s údajmy o ich roku vydania, autora a podobne. 

Začal som čítať ním napísaný text, čo bolo zvláštne lebo väčšinou som bol ja ten, kto to spracovával do konečnej formy. Musím uznať, že jeho slovná zásoba i gramatika boli fakt dobré. Teda ani neviem, čo som očakával...ale aj tak som bol prekvapený. 
Čo ma však celý čas rozptyľovalo, aby som pochopil text a nekontroloval len štylistiku a pravopis bol jeho zrak, čo do mňa upieral. Cítil som jeho zrenice zabodnuté do každého kúsku môjho tela. Cítil som aj to jeho očakávanie. Nech už je reakcia hoc jaká, bolo to tam. Len ťažko som o pár centimetrov pozrel vyššie z notebooku na neho, pohodlne rozloženého na gauči. 

"Vieš o tom, že máš veľmi sústredený pohľad?" povedal s miernym úškrnom.
Ja som nereagoval, lebo som si nevedel vyložiť či som v tom počul iróniu alebo nie. Ani ten zvukový vnem si už neviem spätne v hlave prehrať. 
"Je to fajn napísané," odložil som počítač, dostatočne ďaleko od jahodového vyšľahaného mlieka. 
Alebo skôr už len od ním špinavého pohára. Yoongi zložil nohu z gauču a vzal si k sebe notebook. Ešte niečo do neho naklikal a potom ho sklopil.

"Už končíš?" zmätene som pozrel na neho. 
"Na teraz. Možno večer sa do toho pozriem."
"Okey," zavrel som knihu, zošit a začal si baliť aj perá, "pošli mi potom tú novšiu verziu na mail. Kuknem tiež na to."
"Už ideš?" spýtal sa bez emócie v tvári.
Znova som zostal ním zarazený, stopujúc svoje pohyby: "No...veď sme skončili."