Yoongi's POV:
Konečne sa končila prekliata škola a ja som mohol v pokoji sa zdvihnúť a odísť v mene Pánovom. Počkal som, kým sa väčšina vyšramoce z triedy. Nemal som záujem sa tlačiť na ostatných a už vôbec nie na toho idiota Taehyunga, ktorý "nenápadne" mľaskal svoju desiatu za mojimi ušami snáď celú poslednú vyučovaciu hodinu. Fakt som mal miestami chuť, že sa otočím a vrazím mu. Kim však bol preč a ja som sa vystrel v kolenách a hodil si batoh cez jedno rameno.
"Počkaj..." ozvalo sa za mnou a ja som sa otočil za známym hlasom.
Ruku mal natiahnutú ku mne a mal som dojem, že povedal aj moje meno.
"Čo by si rád?" dal som ruky do vačku a spojil pery.
"No," on klesol zrakom na zem, "vieš, prebehol už týždeň. Takže zostávajú už len tri na to, aby sme spravili ten projekt."
"Ja viem počítať. Štyri mínus jedna je tri."
Uškrnul som sa. Myslím, že Hoseokovi došli slova tak som len prevrátil očami. Bože, čo sa ma bojí, šak mu nič nerobím.
"Fajn," vzdychol som, "kedy chceš na tom pracovať?"
"Bolo by ideálne čo najskôr. Blíži sa víkend. Čo tak v piatok?"
"Piatok mi nevyhovuje. Budem v práci."
"Sobota?"
"Asi nemám na výber," otočil som sa na päte a dal sa na odchod z triedy.
Ani som si neuvedomil, že sme tam zostali samy. Hoseok za mnou kričal ešte také veci ako kedy a kde, no ja som mávol rukou a zakričal, že však to sa dohodne. Hádam má mobil a facebook v ňom.
ESTÁS LEYENDO
Chlapec z rohu triedy //Yoonseok// (18+)
Fanfic"Vždy si na mňa kukal z toho rohu triedy" "To nie je pravda." "Je...vždy som za tebou otáčal, len si to nevidel." //Ahojte, toto je moj prvý príbeh na wattpade. Dúfam, že sa vám bude páčit.//
