Yoongi's POV:
Sedel som u svojho kompu a trocha sa rozčuľoval na wordom. Neposlúchal ma odkedy som otvoril verziu nášho klasicizmu. Celé sa mi to rozhádzalo, jak tam Hoseok dal tie obrázky. Asi budeme mať obaja rozličný word.
Och. Kokotina jeblá celá škola. Zaprel som sa o operadlo stoličky a pošúchal si skormútene tvár. Ako som zavrel oči, vybavil sa mi Hoseok sediaci predo mnou s tými bordovými vlasmi a mojim šedým malým notebookom pred ním. Tie jeho srdiečkové pery predčítali slová, ktoré sa teraz porozhadzovali po monitore kade tade.
Zaujímavé.
Zacítil som potrebu. Potrebu presunúť svoj zadok ku pianu. Aj som tak spravil. Koženná taburetka podomnou sa jemne sformovala. Moje prsty sa jemne dotkli piana a spravili random zvuk napriek mojou izbou. Veľa krát si len tak sadnem k tomuto a hrám ako mi prsty idú. Väčšina mojich klenotov vznikla práve takto. Je to ako tiaha, ktorá vás donúti siahnuť práve po tejto tónine. A presne to, som spravil aj teraz.
Aby som na onú náhodnú skladbu nikdy nezabudol. Nahrávam samého seba a tak som zapol diktafón. Vyšlo zo mňa niečo, čo som si v ten moment neuvedomoval...ako vždy, keď sa nechám uniesť obrazom v mojej hlave. Jahodovou hlavou, čo cucá jahodový milkshake.
ESTÁS LEYENDO
Chlapec z rohu triedy //Yoonseok// (18+)
Fanfic"Vždy si na mňa kukal z toho rohu triedy" "To nie je pravda." "Je...vždy som za tebou otáčal, len si to nevidel." //Ahojte, toto je moj prvý príbeh na wattpade. Dúfam, že sa vám bude páčit.//
