Postaraj sa o Stacy

Stužková

Stužková ...

„Viete čo? Ja sa na to vykašlem. Robte si to ako chcete. Ja už mám toho dosť.! "Rozčúlená Anastázia sa zvrtla, mikrofón hodila Eve, ktorá bola najbližšie a vyšla spoza opony. Všetci čo boli v sále na ňu upierali svoje oči a nechápali čo sa deje. Zišla dole schodíkmi a pobrala sa von zo sály. Prešla popri nich s hlavou hrdo vztýčenou a vyšla von. Triedna rýchlo utekala zistiť, čo sa deje a Ivo medzitým utekal za Anastáziou.

Anastázia vyšla na bočnú terasu a oprela sa o zábradlie. Sklonila hlavu a po lícach jej stekali slzy. Od toľkého napätia sa rozplakala. Na to aká bola vonku zima, jej bolo od  hnevu veľmi horúco. Vtom počula nejaké rýchle kroky. Obzrela sa s obavami za seba, kto to môže byť a s úľavou si vydýchla, keď spoznala človeka, ktorý šiel za ňou. Bol to Ivo .

Keď Ivo nenašiel Anastáziu vo vestibule pobral sa za ňou von. Vzal kabát, ktorý vedel, že patrí Anastázií. Utekal po chodníku až ju uvidel. Stála opretá o zábradlie na bočnej terase hotela. Pomaly šiel k nej. Tá si ho ďalej vôbec nevšímala. Plakala. Už z diaľky videl, že plače, jej plecia sa natriasali od vzlykov. Podišiel k nej a položil jej kabát na plecia.

„Stacy, obleč sa, lebo budeš chorá, prosím". Šeptom ju prosil. No Stacy sa ani nepohla. Tak jej pomaly strčil ruky do rukávov,  pozapínal ho a šál, ktorý mala strčený v kabáte jej omotal okolo krku. Pomaly ju otočil k sebe, oprel si ju o hruď a oboma rukami ju objímal.

„No tak, neplač už, oni za to nestoja." Utešoval ju. Možno si pripadal ako idiot, ale bol neskutočne rád, že ju má v náruči. Nikdy by si nebol myslený, že je to taký príjemný pocit. Stacy bola jeho láskou už od druhého ročníka, no nikto o tom nevedel. Nechcel to dať najavo ani dnes, no  situácia si nevyžadovala  iné riešenie a opatrenia.

„Ja už nevlá ... dzem, ... oni ... si z toho ... robia prču ... a ja ... sa ... tak snažím ... aby ... to malo ... nejakú ..úroveň ... "fňukala mu na hrudi. Ivo nadával na tých idiotov v  sále, že si ozaj z toho robia srandu. No potom sa rozhodol, povedal jej svoj nápad. Ona ho presviedčala, že to je sprostosť,  nakoniec však  súhlasila. Vrátili sa naspäť a spravili taký program, že všetci boli prekvapení. Nikomu ani na um nezišlo, že mohlo byť niečo v neporiadku. Po skončení programu sa Stacy chcela pobrať s rodičmi domov. Tí ju však presviedčali, že nech ide na ten 5-dňový pobyt, na chatu, ktorú mali objednanú. Nechala sa presvedčiť. Veci mala so sebou donesené, tak problém nebol ani s tým. Ivo, ktorý bol svedkom rozhovoru rodičov so Stacy, podišiel k nej a požiadal ju o tanec, keď sa rozlúčila s rodičmi. Anastázia sa na neho usmiala a pobrali sa do sály. Nikoho si nevšímala. Spolužiaci na ňu hľadeli v očakávaní, že im niečo povie, no ona ich úplne ignorovala. Objala Iva okolo krku a tancovali na pomalé pesničky, ktoré práve hrali.

„Uvedomuješ si, že sa budú o nás šíriť klebety?" Zašepkal jej Ivo do ucha. Stacy sa na neho usmiala a prikývla.

„Nevadí ti to?"

„Nie, ani najmenej. Vôbec nemám na nich náladu. A čo sa týka ostatného programu, nech si sami poradia. Ja sa ničoho už nechytím "odvetila mu potichu Stacy. Dívala sa mu do očí, ktoré sa jej vždy páčili, no nemala odvahu sa mu do nich takto pozerať. Uvedomila si, že medzi nimi niečo prebieha. Nechala to však tak, nechcela urobiť zo seba hlupaňu. Za jeden večer dva razy - bolo už aj na ňu dosť. No s Ivom, si vždy pripadala nejako divne. Všetko v nej vibrovalo, rozochvievalo ju. Nikdy si to neuvedomovala tak silno, ako práve teraz. Tancovali stále, pritlačený k sebe a neskutočne ju to vzrušovalo. Nevedela ako je na tom Ivo, ale ...

„Stacy, máš chuť na ten pobyt so všetkými  pod jednou strechou?" Nečakane sa jej Ivo opýtal, na čo myslela v duchu aj ona.

„Nie!"

„Tak, čo s tím urobíme? Peniaze máme, veď sme ešte neplatili? "Anastázia sa na neho začala usmievať a už jej došlo, čo tím myslel. Nemali náladu ani jeden z nich na svojich spolužiakov. Možno tým, že by si mohli spraviť takú dovolenku len oni dvaja. Veď chat je dosť, aj hotelov.

„Poďme do nejakej chaty, alebo hotela, bez nich. Teda, ak chceš ísť so mnou. Vieš, ja nie som nejako extra trieda ako niektoré baby z triedy. Tak neviem ... "začala váhavo Stacy. Ivo však na ňu hľadel s nechápavým pohľadom.

„Ty si myslíš, že ja pôjdem s nimi na chatu? S takou bandou, ktorí si neuvedomujú, čo je dnes za večer? Dnes bol deň, keď sme začali byť trochu dospelí  a oni sa chovali ako malé deti, ktoré rodičia obliekli do spoločenských šiat. Nie! Ty jediná si sa chovala ako dospelý človek a chcem ťa mať len pre seba. "Dodal na záver tajuplne. Stacy sa ho nepýtala, čo tím myslel, nechcela pokaziť tú chvíľu. Pomaly dotancovali.

„Tak čo, ideme?"

„No jasne, poďme na recepciu a objednáme si nejakú izbu. Oni figu budú vedieť, že sme ostali v tomto hotely. Peňazí máme obaja dosť, aby sme si mohli žiť, nie? "Ivo bol naradostený ako malé dieťa. Stacy tiež pochytila ​​radosť v očakávaní neznámeho .

„Prepáčte, ale máme len jednu izbu voľnú. Ak vám to nevadí, tak vás zaregistrujem. "Spýtala sa recepčná hotela a čakajte na ich súhlas.

„Mne to nevadí a tebe?" Spýtal sa Ivo Stacy. Tá veru nečakala, že budú na jednej izbe. Ale nech to čert vezme. Keď nie dnes, tak potom nikdy.

„Nie." Odvetila jednoducho. Ivo čakal, že sa proti tomu ohradí a veľmi ho prekvapilo, že súhlasila. Však uvidia ako skončí ten ich pobyt.

Keď vošli do hotelovej izby, ostali veru prekvapení. Bola tam len jedna manželská posteľ. Chvíľu bolo ticho, potom Stacy začala váhavo ...

„No veď už sme dospelí, ako si povedal, tak sa budeme podľa toho chovať. Toto nás predsa nemôže rozhodiť. Každý budeme na svojej strane postele. Nie? "Spýtala sa s nádejou. Ivo iba prikývol. Nebol schopný slová. Predstavoval si všelijaké situácie, ale takúto veru nie. Ale prečo nie? Môže sa vyvinúť všelijako.