Postaraj sa o Stacy

Po niekoľkých mesiacoch

Po niekoľkých mesiacoch...

„Stacy a ty si myslíš, že Ivo nemá žiadne baby? Keby si ho videla, tak by si nerobila zo seba hlupaňu." Smiala sa jej Eva do očí. Ostatné baby sa k nej pridali.

„Jedinú hlupaňu zo seba robíš ty. Žiarliš, že Ivo chodí so mnou a nie s tebou. Mala si o neho záujem už dávno, ale vybral si mňa. Odvtedy robíš všetko preto, aby si nás rozoštvala." Stacy sa vôbec netvárila, že jej to ublížilo. Zachovala si pokojnú tvár, nedala na sebe poznať, ako ju obvinenie Evy zabolelo.

„Počkaj, keď príde Ivo. Som zvedavá čo mu povieš. Budeš mu robiť cirkus? Žiarlivostnú scénu?" smiala sa Eva ďalej. Ostatné dievčatá sa na tom už nebavili Videli, že Eva zasa robí scénu a tentoraz si vybrala Anastáziu. Poznali Stacy. Tá sa veru nedá.

„Na to si odborník ty. Skús sa zachovať ako dospelá a prestaň sa správať ako pubertiačka. Lebo odvtedy ako ťa nechal Adam sa správaš tak. Žiarlivostných scén sme si užili už dosť. Na to, aby sme si s Ivom vybavili niektoré veci nepotrebujeme publikum, ale súkromie, aby sme sa mohli porozprávať ako dvaja rozumný a dospelý ľudia." Stacy sa jej otočila chrbtom otvorila zošit a pripravovala sa na hodinu. Vtom vošiel do triedy Adam. Posmešne sa pozrel na Evu, ktorá čakala, že sa pridá na jej stranu. Obrátil sa k nej chrbtom a podišiel k Stacy, ktorú pobozkal ju na líce.

„Ďakujem. Ivo ani nevie, aký poklad v tebe má. Keby som vedel aká si, už dávno by si bola moja." Povedal to tak nahlas, aby to počuli všetci v triede. Práve v tej chvíli prišiel do triedy Ivo a začul posledné Adamove slová. Pozrel na neho, prekvapene, nadvihol obočie, akoby očakával vysvetlenie. Keď sa odpovede nedočkal pozrel na ostatných. Ani oni nepovedali nič a uhýbali pohľadom. Len Eva sa škodoradostne usmievala. Stacy sa na neho pozrela vážnym pohľadom. V okamihu vedel o čom je reč. Eva, Stacy, Adamové slová. Došlo mu to. Nepovedal však nič, sadol si na svoje miesto. Akurát prišla učiteľka na hodinu. Ivo sa však nemohol sústrediť na nič, čo hovorila. Rozmýšľal, čo povie Stacy. Kútikom oka pozrel na ňu a videl, že pokojne načúva výklad učiteľky. Tvárila sa akoby sa nič nestalo. Ivo ju však poznal a vedel, že v nej len tak hnev vrie. Čakal hádku po skončení hodiny, ale Stacy stále nič. Správala sa ako obyčajne. Keď skončilo vyučovanie, Stacy prišla k nemu, objala ho okolo pása a opýtala sa ho.

„Prídeš dnes k nám, potrebujeme sa porozprávať. A naši nebudú dnes doma. Čo na to povieš?" Ivo zostal prekvapený týmto prejavom, čakal všeličo iné, ale toto nie.

„Dobre, tak o ktorej?" a dal jej pusu na čelo.

„Okolo piatej to môže byť. O štvrtej odchádzajú a budú preč tak najmenej do desiatej večer. Máme veľa času." Povedala záhadne a vzdialila sa.

O piatej zvonil zvonček u Stacy na dverách. Ivo mal rád presnosť ako ona. Vždy mu povedala, že presnosť je výsada kráľov a kráľovien. Stacy mu otvorila, vtiahla ho dnu a začala ho bozkávať. Takúto ju nikdy nezažil a páčilo sa mu to. Rozvášnila ho tak, že nestačili dôjsť ani do jej izby. Milovali sa v obývačke na zemi, akoby to malo byť posledný krát. A keby vedel, že jeho odhad je správny, nebol by ju pustil k slovu len by ju bozkával a miloval, bozkával a miloval a stále, aby nemala čas mu niečo hovoriť. Rozhovoru sa však nevyhli. Keď už sedeli oblečený na Stacynej posteli a pozerali nejaký film na notebooku   Stacy pomaly začala.

„Eva mi niečo hovorila o tebe. Vraj máš nejaké iné dievčatá. Je to pravda?" Ivo rýchlo pozrel na ňu, chcel sa hájiť, Stacy mu však skočila do reči.

„Chcem, aby si bol úprimný. Dnes som zo seba urobila už hlupaňu, nerob ju zo mňa znova. Dobre?" Ivo ju obdivoval, že sa k veci stávala takýmto spôsobom.

„Ja,... bol to len omyl. Ona to na mňa zahrala a ja som naletel." Ospravedlňoval sa Ivo a prosebne jej hľadel do očí.

„Kto to bol? Chcem vedieť jej meno." Spýtala sa tichým hlasom Stacy.

„Nebudem ti to hovoriť..." habkavo sa snažil kryť meno.

„Nie povedz mi to meno. Nebudem robiť žiadne scény. Nie som Eva." Ako to povedala Iva myklo. V tom jej to došlo. Eva. Osoba, ktorú neznášala od prvého ročníka. To preto sa jej dnes posmievala. Bože, prečo práve ona. Prečo nie Monika, alebo Marta. Prečo práve Eva.

Ivo videl, že Stacy zistila, kto bola tá baba. Poznal to na jej tvári.

„Prečo ona?"

„Neviem. Proste sa to stalo. Ani neviem ako. Prepáč mi to, už sa to viac nestane." Prosil ju očami, prosil ju ústami, prosil ju dotykom. Stacy to nedokázala. Možno by mu odpustila ostatné, ale nie Evu. V tej chvíli nie.

„Ako si to predstavuješ medzi nami?"

„Neviem. Viem, že som ťa sklamal. Toto mi neodpustíš. Je to na tebe."

„Máš pravdu. Je to na mne. Viem, že sa to medzi nami dávno pokazilo. Možno sme sa zmenili, možno sme dostali rozum alebo ho stratili. Neviem. No viem určite, že medzi nami to už nemôže ďalej fungovať. Na budúci týždeň máme maturity a potom ideme do „sveta". Nemá zmysel v tom pokračovať. Neviem, ako sa budem k tebe správať. Náš vzťah sa bude vyvíjať podľa situácie. Teraz by si mal ísť." Ivo sa ešte raz na ňu pozrel a obrátil sa k dverám.

„Stacy, aký máš vzťah k Adamovi?" túto otázku veru nečakala.

„Je to môj dobrý priateľ. Vyrastali sme spolu. Ak si myslíš, že je medzi nami  niečo viac, si na omyle." Odvetila mu Stacy a zavrela dvere.

O dva týždne s vysvedčeniami v rukách stáli proti sebe Ivo so Stacy. Nikto nebol pri nich, stretli sa náhodou. Stacy sa mu vyhýbala ako sa len dalo, až do tej chvíle.

„Stacy, ja..., je mi to ľúto. Odpustila si mi už?" spýtal sa s nádejou v hlase.

„ Neviem, či som ti odpustila. No radšej to ukončíme tak, že áno. Buďme priatelia. Dobre? Nič viac, nič menej. Keď sa stretneme pozdravíme sa, ak sa budem vydávať pozvem ťa na svadbu, ak sa budeš ženiť daj mi vedieť, prídem. Medzi nami je len tento vzťah. Žiadne scény ani nič podobné. Dobre?" Tichý a vážnym hlasom na neho rozprávala. Ivo čakal podobné slová, ale počuť ich naozaj ho veľmi zabolelo.

„Dobre." Ticho odvetil, nahol sa ešte k nej a dal je jemný bozk na líce. Ľahučký ako vánok, ktorý akurát rozvial Stacyne vlasy.

„Tak sa maj a pekný začiatok nového života." Zaželala mu Stacy, pobozkala ho tiež na líce ako priateľa na rozlúčku a odkráčala preč. Ivo vedel, že Stacy stále ľúbi. Nepovedal jej to, lebo nemal na to právo. Podviedol ju, sklamal. Ak sa bude vydávať, pôjde na svadbu, ako jej najlepší priateľ. A bude jej želať len to najlepšie. Netušil, že to bude čoskoro.