Môj pán Darcy

Časť 1.

,,Tak teda, všetko najlepšie, knedľa! " vykríkla som a otvorila som šampanské. Pery som priložila k hrdlu fľaše a dopriala som si zopár dúškov. Kvalitne som si grgla a rozrehotala som sa na plné kolo. Som čudná, očividne. Tak aby bolo jasné, dnes oslavujem svoje 19 narodeniny, je október a tu, v Londýne, už jeseň úraduje v plnom prúde. Som prváčka na londýnskej univerzite a študujem psychológiu. Nikto z mojej rodiny neveril, že by som to mohla dotiahnuť až sem, nikdy som nepatrila medzi učiteľských obľúbencov, no prechádzala som takmer na výbornú. Až na matiku. Fuj. Každopádne, nepatrím medzi deti, ktoré sa sťažujú na svoju rodinu a podobne. Milujem moju rodinu.

Síce chodím na výšku, stále bývam s rodičmi. Londýnska univerzita mi ponúkala všetko čo som vždy chcela a keďže žijeme priamo v Londýne, nemalo zmysel sa trepať niekam preč. Navyše tu okrem rodiny mám aj priateľov, mojich milovaných pekelne otravných súrodencov a som vášnivá čitateľka klasických románov, takže, prirodzene, Anglicko milujem. Lásku k románom a anglicku mám tak trocha zdedenú. Moja mama, profesorka anglickej literatúry na Oxforde a najlepšia kuchárka na svete túto vášeň prechováva do dnes a časť z nej preniesla na svoje deti - môj brat sa volá Heathcliff John, sestra je Catherine Emily no a ja som Elizabeth Jane. Tak trocha rodinné prekliatie, no nemali sme na výber. Buď sme sa s tým museli zmieriť, tak ako moji súrodenci, alebo, nuž, alebo ste ja a vychutnávate si to prepojenie medzi sebou a vašimi dvoma obľúbenými postavami z anglickej literatúry. Milujem Elizabeth Bennetovú a Janu Eyrovú...

Okej, tuším som sa rozvášnila. Z mojej aktuálnej polohy ma začalo pichať v chrbte, stála som totiž nejak čudne opretá o kuchynskú linku, teda, viac som na nej ležala. To je jedno. Postavila som sa a prekvapene som zistila, že vo fľaši je už len polovica mojich milovaných hviezdičiek. Čo už, mama mi kúpila rovno 3 fľaše šampanského. Nie som alkoholik!

Rozkvasila som svoje malé telo na gauči, zapla som animal planet a s fľaškou šumivého vína v ruke a slaninkovými čipsami na bruchu som sa rozplívala nad fešnými, no, čo ja viem čo to sú, zoológmi? Tak ich budeme volať. Rozplívala som sa nad zoológmi a rozprávala som sa sama so sebou. Moja família nebola doma. Rodičia boli vo wellnesse, brat u frajerky a ségra si teraz pravdepodobne lakuje nechty a rúžuje su papuľu krikľavo ružovou farbou u svojej najlepšej kamošky Natalie. Sú zlaté, ale sú vo veku, kedy pchajú ružovú všade. Ew, až ma striaslo.

Premýšľala som, prečo toto ružové obdobie v našom živote nastáva, keď ma vyrusil zvonček.
,, Do čerta! " zrúkla som, keď som zletela z gauča a z fľašky mi vyšplechla značná časť hviezdičiek. Spoza dvier som začula smiech a ja som hneď vedela, kto ma vyrušuje.
Dvere som rozčapila do korán a usmiala som sa na vysoké fialovo vlasé dievča.
,, Rosemaryyy!" vypískla som a hodila som sa okolo krku mojej najlepšej kamoške.
,, Lizzie, vravela som ti, že som len Rose..." zavrčala, prevrátila očami a mne sa úsmev ešte rozšíril. Rukou som kývla dnu, no ona už dávno kráčala cez chodbu.
,, Hej, tiež ťa rada vidím, och, ďakujem, niesi prvá kto mi dnes zablahoželal, tak, ako sa od najlepšej kamošky očakáva." sarkasticky som predniesla a oči som stále upierala na miesto, kde Rose ešte pred chvíľou stála. Usmievala som sa, no niekde hlboko vo vnútri ma štvalo, že zabudla.
,, Do rite! Vedela som, že som na niečo zabudla!" odľahlo mi, keď vyskočila a s úškrnom a roztiahnutou náručou ku mne príbehla.
,, Všetko najlepšie, ty zasraná alkoholička!" objala ma a ja som nemohla byť šťastnejšia.
,,Prepáč, ale tak vieš, že som skleróza."snažila sa ospravedlniť a plesla sa po čele. Musela som sa zachichotat.
,, Darček máš dolu v aute, vezmeme ho, keď pôjdeme." prehodila cez plece a ťahala ma za sebou na pohovku. Prekvapene som zdvihla obočie.
,, My niekam ideme? "
,, Samozrejme, snáď si si nemyslela, že celé svoje narodeniny stráviš sama s fľašou v ruke pri sledovaní týchto sexi týpkov. " mávla rukou na telku, no ja som stále nechápala, čo má v pláne. Prevrátila nad mojou nechápavosťou očami a vychrlila:
,, Dnes je v dome bratstva párty... Myslela som, že by sme to mohli osláviť tam." rukami naznačila tanec.
Hodila som na ňu vražedný pohľad. Vie, že párty neznášam. Rada si vypijem v klube alebo doma, nie na párty. Hemží sa to tam ľuďmi. A baktériami. Ale hlavne ľuďmi. Fuj. Hah, že psychologička...
Rose na mňa pozrela pohľadom alá" mam vytiahnuť eso z rukáva?" a ja som ju len nemým výsmešným pohľadom vyzvala. Hrdo vypla hruď, nasadila priam modelkovsky úsmev a pomaly hýbala perami:
,,Bude. Tam. Aj. Matt. " hriešne sa uškrnula a ja som musela v duchu zahrešiť. Matt je chalan, ktorý sa mi páči už od prváku na strednej. Chodí s nami na výšku, veľa našich spolužiakov zo strednej tam s nami chodí. Je to typický dobrý chlapec. Nie, že by som ja bola nejaká bad girl alebo niečo podobné, len, no, jednoducho, ak by sme spolu niečo mali, ľudia by na nás pozerali. Neznášam pozornosť. Nie viac pozornosti, než je nevyhnutné. Môj výzor priťahuje pozornosť sám o sebe, no to je ešte znesiteľné. Čudujete sa, že spomínam svoj výzor? Nuž, mam dredy. Mam piercingy. Veľa piercingov. V nose, na uzdičke v ústach, pod perou, v ušiach, v pupku. Tiež mám tetovania. Na šiji, na vnútornej strane zápästia a jedno veľké, len čerstvo vytetované, od bokov až do polovice stehna. Ďalšia výrazná vec môjho výzoru, za ktorú ale nemôžem, sú moje oči. Jednu zelené, druhé hnedé. Svetové.

No a, obliekam sa ako chlapec. Kapsáče, tepláky, široké rifle, veľké mikiny a tričká sú na dennom poriadku. Šiltovky a tenisky, žiadne baretky a balerínky. Toľko k môjmu výzoru. Nuž a Matt je blondiak s hriešnymi hnedými očami, v tichojebkách, pardon, v tých slušných topánkach, kaki nohavicach a tričkom s logom školy, jeho futbalového klubu alebo obľúbenéhp seriálu. Absolútne to nie je môj typ. No páči sa mi. Ups... Ukončila som svoje myšlienkové pochody a zazrela som na Rose.
,, Ani prítomnosť Mattewa Golbyho ma neprinúti ísť na párty. "