Môj pán Darcy

Časť 4.

Potichu som zavrela dvere na Roseinom byte a premýšľala som o najefektívnejšom spôsobe jej vraždy. Zas raz ma nechala na tej posratej párty samú. A nielen to. Zobudila som sa v posteli polonahého Sebastiana Anthonyho Thompsona. A ja, v jeho tričku. Ugh. Strašné ráno.

Ako som tak kráčala po chodbe, snažila som sa zahnať zubaté myšlienky, ktoré mi nahlodávali myseľ. Zmätené myšlienky z dnešného rána a matné spomienky včerajšieho večera.
,, Ja ťa prosím, Janie. " preletelo mi hlavou a nohy sa mi zamotali. S buchotom som dopadla na tvrdú dlážku tesne pred Rosemarynou izbou a hlasno som zahrešila. Bolo mi jedno, či zobudím ju, alebo jej posratého priateľa. Mala som nervy. Pekelné nervy. Bolela ma hlava a pred očami som stále mala Sebastianove smaragdové oči. Fakt, že som mala opicu, tomu vôbec nepomáhal. Keď sa mi konečne podarilo tackavo vstať, hlasno som otvorila dvere na spálni a zbadala posteľ. A na nej Rose. A Camerona. Nahých. Kriste, fakt, balzam pre oči tento pohľad, sakra.
,, Rosemary McCartney! Máš tri minúty na to, aby si vstala a dotrepala svoj veľký zadok do kuchyne! Musíme sa vážne porozprávať. " vyhŕkla som ako akási sépia a vrútila som sa do už spomínanej kuchyne. Zaliala som si kávu, zo špajzky som vybrala balíček lievancov a dva som nasrdene šľahla na tanier. Kydla som na ne tak tonu javorového sirupu a pustila som sa do jedenia. Pf, čisto anglické raňajky. Jedna z mála výhod Roseinho bývania je, že tu vždy je jedlo. Veľa jedla. Prežúvala som jeden z mojich obľúbených pokrmov, no akosi mi tá sladká žbrnda nešla dole krkom. So zvrašteným čelom som tanier odsunula a chlipla som si z kávy. Horúcej. Sakra, všetky zasraté hviezdy sú dnes proti mne.

Rose - už oblečená, aj keď len v gaťkách a tričku- ale oblečená, vošla do kuchyne a zapichla do mňa vyčítavý pohľad. Nič som si z toho nerobila, prepaľovala som ju pohľadom úplne rovnakým, zatiaľ čo som sa snažila ignorovať brnenie v mojom jazyku. Rose mi však nevenovala extra veľa pozornosti. Robila si raňajky a ja som zatiaľ skúmala jej vysoké chudé telo. Mala dobrú postavu, ozaj. Vysokú, priam atletickú. Prsia dosť veľké, no nie príliš, tak akurát. Vždy som jej ich závidela, keďže moja hruď bola plochšia, než stolová doska, na ktorej kraľovali teraz už aj Roseine raňajky. Zadok by mohla mať trochu väčší, no potom by asi vyzerala čudne. Mala ho pekne tvarovaný. Ja som zadok zase mala priveľký. Bože, bola som pekelne asymetrická. Keby som bola Sebastian Anthony Thompson, bola by to Rosemary, koho by som prosila, aby pri mne spala, nie ja. Prestaň byť naivná, bola si jediná nablízku a on bol opitý. Upokoj sa, lebo sa ti pretrhne panenská blana ak naňho budeš myslieť ešte o minútu dlhšie.

Jasné, moje podvedomie sa proste vie ozvať v správnej chvíli a zvýšiť mi sebavedomie do závratných výšin.

Jazyk ma stále pálil, no kašľala som na to a odpila som si poriadny hlt horúcej kávy. Rose na mňa pozerala ako na šialenca. Očividne vôbec nechápala, čo sa deje. Bože, asi sa rozplačem.
,, Si sviňa, vieš to? " chrsla som jej do tváre, len tak bez obalu a jej oči automaticky vystrelili k mojim.
,, Sakra Liz, nerob z komára somára. Prísaham, včera som ťa tam nemala v pláne nechať. Videla som ako odchádzaš so Sebastianom do jeho starej izby a myslela som si, že máte niečo rozrobené. Nechcela som ťa rušiť. Sorry, že som to myslela dobre. " vyštekla aj ona a môj pohľad okamžite zmäkol.
,,Do riti, prepáč. Nevedela som." zamrlmala som a Rose ma nemo nabádala, aby som jej porozprávala o spoločnej noci mňa a Thompsona.
,, Nerob, nič nebolo. Chcela som zbaliť Matta, ale zistila som, že je gej. Chceli sme ísť dolu ale bolo mi treba cikať, tak som-"
,, Matt je gej?! Počkaj, čo? Matthew Golby, ten Matthew Golby, je gej?! A to ti to povedal len tak?" chrlila na mňa otázky a v mojom tele sa pomaly rozhostil pokoj. Len jej prítomnosť stačila, aby som v jednej sekunde vybuchla a v druhej bola opäť pokojná ako atlantický oceán v noci, keď sa titanic potopil. Kam chodíš ne tieto metafory?!
,, Hej, no, chcela som ho pobozkať, ale zastavil ma. Tak sme sa rozprávali a, ako som hovorila, bolo mi treba cikať..." stručne som jej zhrnula všetko, čo som si pamätala a ona na mňa len vyvaľovala oči.

Od Rose som odišla až tesne pred šiestou večer. Kým sme všetko rozobrali, chvíľu to trvalo. Kráčala som z autobusovej zastávky domov a myšlienkam som bola, no, ani neviem kde. Jednoducho som nevnímala a preto bol môj náraz ešte silnejší. Och, náraz. Myslíte si, že som narazila do pekného týpka, preskočila iskra a my sme sa do seba zaľúbili? Ha ha ha. Toto nie je môj svet. V mojom svete, som totižto nabúrala do stĺpu od pouličnej lampy. Skvelé. Ten náraz ma položil. Doslova. Sedela som na zemi, v kaluži vody a zmätene som sa obzerala. Chvíľu mi totiž trvalo uvedomiť si, kde som a čo sa stalo. To máš za to, že si hlavou stále mimo. Začni vnímať svet, kočka! Hej, jasné, aby som sa vyhla ďalšej hrči na čele? Vďaka, že sa zaujímaš. Tupec, zdvihni oči. A ja som ich zdvihla. A spojili sa s očami zelenými. Plnými sĺz. Od smiechu. To fakt? Preboha.
,, Sebastian Anthony Thompson ma v jeden večer vidí vracať a v druhý ma vidí v kaluži vody. Si magnet na trapasy spojené so mnou? " Dosť chabý pokus o vtip. Fakt si sa mohla snažiť viac. Sklapni!
,, Samozrejme, ja som magnet na veľa vecí." podal mi ruku a pomohol mi vstať. Voda zo mňa stekala cícerkom. Fuj.

Jeho ruky som sa držala pevne, keďže nohy sa mi motali. Kedy sa tebe, prosím ťa, nemotali nohy? A oči som neodrthla od tých jeho. Práve toto bol očividne jeho zámer, pretože som sa pri tom intenzívnom pohľade znova zapotácala, on ma so smiechom pustil a ja som čvachtavo dopadla späť do špinavej mláky. Vravela som ti, že nemáš byť naivná.

Zdvihla som nahnevaný pohľad na vyrehotaného Sebastiana a ignorovala som chlad prenikajúci mi až do mrku kostí. Nebolo to vôbec také ťažké, pretože pohľad na Thompsona plačúceho od smiechu lahodil mojej duši. Bodaj by nie, smial sa tak málo.

A ja som sa začala smiať tiež.

A on sa na mňa pozeral ako na blázna.

A tak, som tam sedela v mláke pod lampou, prepaľovaná iskrivým pohľadom Sebastiana Anotynho Thompsona a ani jeden z nás sa nemohol prestať smiať.