Môj princ s gitarou

22. Najväčšia blbosť ever

Pozeral sa na mňa a ja naňho. Vyznal mi city. Urobil niečo, čo Toby nikdy neurobil, lebo nemusel.

   Moje pocity boli zmiešané. Bola som naštvaná alebo polichotená? Bola som dojatá alebo zmätená? Bola som sklamaná či potešená? Všetko. Naštvaná, lebo sa poznáme dosť dlho na to, aby mi vyznal city práve teraz. Polichotená, lebo ma miluje a nedokáže byť bezo mňa. Dojatá, lebo sa mi vyznal. Sklamaná, lebo som mu nemohla povedať to, čo on mne. Potešená, lebo kútik môjho srdca patril jemu. Ale predovšetkým som bola z toho celého zmätená. A to že poriadne.

   ,,Prečo nič nevravíš?'' šepol slabo, ale dosť silno na to, aby som ho počula. Odvrátila som zrak.

   ,,Povedz niečo, Soph,'' prosil, no ja som nevedela, čo povedať. Mala som ho rada, samozrejme, to nevylučujem, ale čo Toby? Som jeho a on môj.

   ,,Prosím,'' vykročil ku mne. Keď stál predo mnou, chytil mi tvár do dlaní a prinútil ma pozrieť sa naňho. Z očí sa mi vydrali slzy l robili mi vlhkú cestičku na líci.

   ,,Neplač. Milujem ťa a nedovolím, aby si plakala. Soph, no tak. Čšš,'' tíšil môj plač. Vlastne to nebol plač len slzy.

   ,,Tiež ťa mám rada,'' šepla som až sa mi zasekol hlas v hrdle. Ledva sa vydral von. Tenučký hlások.

   ,,Čože?'' očividne túto odpoveď nečakal. Alebo možno aj áno, ale nebol s ňou stotožnený. Pravdou bolo, že istá časť zo mňa a ja som netušila ako moc veľká časť to je, ho milovala. Och, cítim sa ako Bela z Twilightu. Toby je môj Edward a Will zas Jacob. A presne som zažívala to, čo ona. Edward či Jacob? Toby alebo Will? Moje city k Willovi boli silné, ale nie tak silné, aby boli silnejšie ako city k Tobymu , ale dostatočne silné na to, aby som ho chcela.

   ,,Milujem ťa od prvého momentu ako si ma pozdravil,'' riekla som, no stále som mala stiahnuté hrdlo a očí plné sĺz.

   ,,Soph, ja neviem čo povedať. Skúsil som na teba zabudnúť, skúsil som to urobiť ľahším, ale nič ľahšie na tom nebolo. Chýbaš mi. Chýba mi dievča, čo sa vie postaviť Rebecke, chýba  mi dievča, s ktorým sa môžem naháňať po školskom trávniku, chýba mi dievča, ktoré som mohol zachrániť v klube. Chýbaš mi ty,'' riekol. Moje už menej uslzené oči stále sledovali tie jeho.

   ,,Will, páčil si sa mi a stále sa mi páčiš, ale uznaj, ja nemôžem kvôli tebe zabudnúť na niekoho, koho mám rada, ale city k Tobymu majú väčšiu silu. Nemôžem byť s tebou, kým som s ním,'' povedala som. Už sa mi pomaly vracal hlas.

   ,,To ani nechcem. Nechcem, aby si bola nešťastná a kvôli mne sa trápila. Ale ja si počkám. Počkám si na teba, lebo viem, že spolu dlho nebudete.''

   ,,Ako sa opovažuješ niečo také vysloviť? Čo tým chceš povedať? Že sa Toby zase vyznamená a podvedie ma? To už neurobí. Už nikdy to neurobí!'' rozčúlila som sa. Strhla som zo seba jeho ruky a cúvla som tesne k autu.

   ,,Nechcel som ťa nahnevať, len som ti chcel povedať, že nemôžeš očakávať, že spolu budete naveky. To je hlúpe. Nemôžeš tak povrchne chcieť, aby ste boli do konca vašich životov spolu. To nejde. Som rád, že si optimistka, ale nemôžeš naivne veriť, že sa nič nestane, všetko bude stále oukej a zostanete naveky spolu.''

   ,,To ty si naivne myslíš, že ma Toby podvedie, alebo sa rozídeme kvôli niečomu inému. To ty nebuď povrchný a nestaraj sa do toho, do čoho ťa nič nie je. Ja verím, že spolu budeme dlho. Netvrdím že navždy, ale tak ľahko sa nerozídeme. Rozumieš?'' kričala som. Od zlosti.

   ,,Spomaľ, kvetinka. Ja všetko chápem, ale takisto nie je možné, aby ste spolu boli navždy. To je... pff... to je nemožné.''

   ,,Možno len ty tomu neveríš. Čo si čakal? Že keď mi vyznáš city a moje budú rovnaké, tak sa rozídem s Tobym a budeme spolu šťastní? To nie. Tak to teda určite nie,'' vyletela som naňho. Zas. No on zostával stale pokojný.

   ,,Dobre. Možno som čakal, že sa mi hneď hodíš okolo krku, začneš ma bozkávať, objímeš ma a už nikdy ma nebudeš chcieť nechať odísť, ale to preto, lebo ťa tak neopísateľne milujem. Ja nedokážem žiť vo svete bez teba. Nedokážem pokojne dýchať, keď viem, že ťa v náručí drží ten parchant. Ja nedokážem viac skrývať, čo k tebe cítim. Nedokážem sa viac držať od teba ďalej. Ja ťa potrebujem,'' tentokrát zlyhal hlas jemu. Keby som nebola tak rozhorčená, šla by som k nemu a objala ho. Ale nemôže predsa čakať, že vždy keď povie, že ma má rád, tak sa mu hodím kolo pliec. To nie.

   ,,Na to si mal myslieť skôr. Je neskoro,'' povedala som ľahostajne, no tón môjho hlasu v skutočnosti neodrážal moje pocity. Túžila som ísť k nemu a objať ho, túžila som bežať za ním a povedať mu to, čo on povedal mne, túžila som... ho pobozkať.

   ,,Soph, prepáč mi to. Viem, že som sebecký blbec, ktorý nemôže bez teba žiť,'' znovu sa pomaly začal približovať ku mne. Ja, stále nalepená pri aute som len stála a čakala na to, čo sa chystá urobiť. ,,Ale milujem ťa a nič na tom nik z nás nezmení.''

   ,,Ale ja sa chcem správať rozumne a nie hlúpo a neuvážene. Ja nemôžem byť tvoja a aj keby moje srdce ktovie ako veľmi chcelo milovať ťa,'' povedala som. On sa stále pomaličky približoval.

   ,,Odpusť mi, po čom teraz túžim. Chcem len urobiť jednu jedinú vec a dám ti pokoj,'' nahol sa nado mňa a keďže bol vyšší než ja, nemohla som ujsť.

   No nenahol sa z dôvodu, aby pôsobil majestátnejšie alebo nadradene. Zohol svoju hlavu ku mne a ja som presne vedela, čo ide nasledovať. Niečo, po čom som dlho túžila, no nemohla som to uskutočniť. Blížilo sa niečo veľké. Naozaj veľké. Niečo, čo už nevrátim. Chcem to?

   ,,Milujem ťa,'' šepli jeho pery na tie moje a následne ich prekryli. Začal ma  vášnivo a túžobne bozkávať a ja som bola v šoku. Ale samozjme len na chvíľu. Veď kto by odolal niekomu tak atraktívnemu ako bol Will? Len krava. Lenže ja som neodolala a aj tak som bola len hlúpa krava.

   Mierne sa odtiahol, aby sa mi pozrel do očí. Ukončil bozk a ja som ho chcela. Kašľala som na to, že chcel niečo povedať. Využila som moment prekvapenia a nenásytne som sa mu vrhla na pery. Will samozrejme na nič nečakal a pridal sa tiež. Jemne ma kúsol do pery. Bozkávali sme a keďže už bolo ročné obdobie chladnejšie, aj noci už prichodili skôr. Pomaly sa stmievalo a obaja sme sa báli. Nebáli sme sa tmy, ale čo sa stane, keď ten bozk skončí.

   Jeho bozky boli pre mňa ako droga, po ktorej som nepravidelne túžila. Nedovolila som, aby sa čo i len na milimeter odtiahol. Chcela som ho.

   Ukončila som bozk a opreli sme si o seba čelá.

   ,,Čo teraz spravíme?'' opýtal sa Will a stále túžobne mi hľadel do očí.

   ,,Ja neviem. Pochop, že nechcem vyvolať rozchod s Tobym, ale na druhej strane chcem byť s tebou. Ja neviem. Nie som si už sama sebou vôbec istá.''

   ,,Milujem ťa a pokiaľ chceš byť s ním, chápem to, no budem sa snažiť dostať ťa. Ty budeš raz moja. Viem to. Neviem síce kedy, ale ja sa nevzdám a budem o teba bojovať.'' Posledný krát sa mi lačne nalepil na pery a rozdával mi tie najvášnivejšie bozky. Potom sme nasadli do auta a v tichosti sa zviezli domov.

Už som vôbec nevedela, čo mám robiť.

**************
Čaudy ;)
ďakujem za všetky predchádzajúce vote aj komentáre...strašne ma to vždy poteší...
stay yourself, Rony ;-)