Potomok draka

Podivný sen

Kráčal som lesnou cestičkou a obzeral sa všade okolo seba. Zdalo si mi, že to miesto veľmi dobre poznám, no nevedel som prísť na to z kadial. Na to, že bola zima som bol len v košeli a rozthaných rifliach. Avšak mne bolo teplo. Zrazu som ucítil silnú bolesť na zápästi pravej ruky. Keď som sa na ňu pozrel, myslel som, že blúznim. Objavoval sa tam nejaký znak. Akoby mi práve niekto tetoval na zápästie, no pálilo to omnoho viac. Chytil som si ruku a s krikom som sa posadil ku najbližšiemu stromu aby som sa mohol oprieť. Nevedel som odtrhnúť zrak od tetovania, ktoré sa mi práve objavovalo na zápästí. Keď bolesť ustúpila, vydýchol som si. Pozrel som sa znova na ruku a na znak, ktorý mi pripomínal krídla plaza. Vôbec som tomu nerozumel. A v tom sa to stalo. Znak sa rozsvietil a ja som znova pocítil akoby ma niekto za živa pálil a trhal mi časti tela.

V tom som sa prebudil. Vyskočil som z postele a snažil som sa normálne nadýchnuť.
'Zas ten istý sen. Sakra, čo to znamená?' Premýšlal som a pritom sa prechádzal po izbe. Pozrel som sa na hodinky. ,,Iba pól štvrtej?! Ah.. No nič doriešim to ráno, ak vôbec." Ľahol som si naspäť do postele a skúšal znova zaspať.

Bolo to však márne. Stále som mal pred sebou to tetovanie, ktoré sa mi samé od seba objavilo na zápästí. Už niekoľko krát som mal tento sen, no vždy na inom mieste. No neboli to miesta, ktoré by som videl niekde, no zdalo sa mi akoby ich z niekadial poznám. Akoby boli z iného sveta. ,,Bože Matt! Spamätaj sa! Žiaden iný svet nie je." Dal som si facku a posadil sa na postel. Pozrel som si ruku a naštastie tetovanie tam nebolo. ,,Bol to len sen, nič viac!" Povedal som si a už ani neviem ako, ale zaspal som.

Ráno som sa zobudil na obrovský rachot v kuchyni. Určite sa otec znova pokúšal variť. Mám ho rád, ale mal by to radšej nechať na mňa. Asi o päť minút už začal nadávať na celý byt a tak som sa rýchlo obliekol a utekal mu pomôcť. Ako zvyčajne som si obliekol jednu z mojich košiel. Tento krát som sa rozhodol pre čiernu so zlatými ornamentami. Naschvál som si nechal rozopnuté dva vrchné gombíky aby mi bolo vidieť môj prívesok, ktorý nosím už od mala.

Dostal som ho od mami. Bohužial, keď som mal tri roky zomrela. Ostal som tu s otcom sám. Každý deň na ňu myslím, preto nosím všade aj ten prívesok, ale aj kvôli tomu, že sa mi veľmi páči. Zlatá retiazka a uprostred bol nápis. Mám ho už pätnásť rokov, no stále som neprišiel na to, čo to slovo znamená. Otec mi to nechce prezradiť. Povedal mi, že to raz zistím.

Ešte som zbehol rýchlo do kúpelne, upravil si vlasy, umyl si zuby a išiel som za otcom.

,,Dobre ráno Matt." Pozdravil sa mi.

,,Dobre ráno EDDIE!" Usmial som sa a prišiel za ním ku linke.

,,Ale no Matt! Vieš dobre, že neznášam keď ma tak voláš."

,,Však o to ide." Začal som sa smiať. Keby ste videli ten bordel. ,,Môžeš mi vysvetliť ako sa ti podarilo spáliť vajíčka?" Nevedel som sa prestať smiať.

Otec len prekrútil očami a ďalej upratoval kuchyňu. ,,Myslel som si, že ti konečne spravím raňajky, keď už máš svoj veľký deň."

,,Toho si cením, ale radšej to nechaj na mňa. A prosím nehovor o tom. Už teraz mi je zle."

,,Ale prosím ťa. Neboj sa zvládneš to." Potľapkal ma po pleci a položil riad do umyvadla.

Ja som zatiaľ vybral s chladničky päť vajec na omeletu, slaninu, papriku a nejaké syry, tie s otcom milujeme. Zo skrinky som vybral kávu a dal som zovrieť vodu v kanvici. Na stôl som prichystal dva taniere aj s pohármi a pustil som sa do varenia. O desať minút sme už s otcom raňajkovali a vychutnávali si rannú kávu. Vždy som mal dosť času pokým som išiel do školy. Ešte stále som mal ďalších desať minút k dobru.