KRV A MLIEKO

xxxii.

T R I D S I A T A
D R U H Á
K A P I T O L A
Dôvod návštevy ružovej izby

ARICIA

Nohy som pokladala pred seba rýchlosťou blesku. Zneli ako hromy, ozývali sa celým zámkom. Verila som, že sa dostali až do uší Megary nachádzajúcej sa v opačnom krídle. No ani dôsledky, ktorým som mohla čeliť za svoje neženské chovanie nedokázali zadržať moju rýchlosť (ani môj hluk).

Sukňu som si nadvihla nad kolená, aby som dokázala ľahšie utekať. Za čosi také by som vo vyššej spoločnosti mohla byť ukrižovaná, no na ľudoprázdnej chodbe ma za to neukameňoval nik.

Klopala som o podlahu až do momentu, kedy som sa zjavila pred dvojkrídlovými dverami do ružovej izby. Na sekundu som zastavila, snažiac sa chytiť druhý dych (moje neatletické vnútro malo pocit, akoby malo čochvíľa stratiť pravidelný prísun kyslíku). Predklonila som sa. Rukou som si podoprela hruď, ktorá náramne štípala.

Nebol čas dýchať.

„Slečna, ste v poriadku?" oslovil ma strážnik stojaci neďaleko dvier. S vystrašeným pohľadom ku mne podišiel. Ja, stále predklonená a snažiaca sa upokojiť divoké dýchanie, som prikývla.

„Potrebujem... potrebujem... len... dajte mi... minútku."

„Vaša kráľovská výsosť!" zhíkol, keď si uvedomil moju pravú identitu. „Mám zájsť po doktora?"

Jeho slová ma rozosiali natoľko, až som myslela, že mi ozaj palácový vzduch nebude dostatočný. Cez lapanie po dychu som sa teda chichotala.

„Som... som v poriadku... len... len som..."

„Len ste čo?" kričal vystrašene a podoprel moje telo.

V očiach sa mi nahromadili slzy od toľkého smiechu.

„Len som utekala," vysvetlila som mu nakoniec, aby som chudáka zbavila zbytočných obáv.

„Och." Razom ma pustil, narovnal sa, snažiac sa vyzerať čo najdôstojnejšie, no kútikmi mu trhalo dohora. Ja? Ja som plakala. Plakala som toľkým potláčaným smiechom.

Napokon som sa prestala chichotať, začala som dýchať, plnohodnotne som sa postavila na nohy a s prerývaným fučaním som zamierila do Josselyninej izby.

„Ohlásim sa sama," oznámila som strážnikovi bez mena, ktorý sa mi jemne poklonil, potom sa pobral na svoje predchádzajúce miesto. Obzrela som sa za ním a vkročila som do ružovej izby, ktorá nebola ani o milimeter väčšia od mojej (len sa tak opticky zdala).

„Aricia," oslovila ma Josselyn, keď ma pobadala sekundu po mojom príchode, „všetko v poriadku?"

Na moje nešťastie, pokým som sa dostala do komnaty Josselyn Edmondsovej, celkom som zabudla, čo bolo dôvodom mojej návštevy... a ako vravievala Corinthia, keď stratíte niť, musíte sa po svoje myšlienky vrátiť. To som aj urobila. Vrátila som sa do minulosti, hľadajúc dôvod mojej neskorej návštevy.

„Aricia?" znova vyslovila moje meno.

„Vydrž, Josselyn, premýšľam." Do vzduchu som vytasila ukazovák, ktorým som zastavila obe - ryšavú Josselyn i hnedovlasú Alienor krčiacu sa za jej kaderami.

Dôvod mojej návštevy...

Dôvod mojej návštevy...

Dôvod...

Neznámy strážnik, veľa smiechu, zabudnuté dýchanie, beh, beh, beh... Tristan, Anglicko...

Anglicko.