2️⃣8️⃣ učiteľ, kopanec

307 33 30
                                    

|streda| -Jk pov-

Celú noc som sa prevaľoval zo strany na stranu, nedokázal som totiž z hlavy dostať toho SeoJuka,či ako sa to volá a to ako sa Tae voči nemu správa, čoho dôvod ešte stále nepoznám.
Keď sa mi konečne podarilo ako tak zaspať začal mi zvoniť ten otrasný budík.
S poriadnou dávkou nechute som šiel do kúpeľne spraviť potrebnú rannú hygienu, medzi čím som si stihol zo skrine vybrať nejaké vhodné oblečenie aj so spodným prádlom.

Do tašky som hodil potrebné učebnice na dnes a šiel dole do kuchyne kde ma čakal papierik od mamky a k tomu raňajky.

Na papieriku bolo jednoducho napísané:
Prídeme neskoro večer.
Mama♡

Keďže som mal dostatok času mohol som sa v kľude naraňajkovať.

Tanier som položil do drezu a po obutí som s batohom na chrbte vyšiel z domu,ktorý som zamkol a šiel do tej mučiarne.

,,Ahoj Tae." Pozdravil som sa hneď ako som dokráčal k našej lavici.
,,Ahoj." Opätoval mu s úsmevom.
Z tašky, ktorú som položil vedľa lavice som vybral učebnicu a potrebné pomôcky na hodinu.
,,Vyzeráš unavene." Povedal Tae hneď nato ako som si ľahol na lavicu a svoju ľavú ruku použil ako vankúš, pri čom som mal hlavu natočenú na Taehyunga.
,,To preto lebo som." Zamrmčal som a následne sa musel postaviť rovnako ako aj Tae a ostatný, keďže zazvonilo a do triedy vošla učiteľka.

Učiteľka začala písať na tabuľu príklady a pritom komentovala postup riešenia.
Neskôr nám dala príklady z učebnice, čo nám malo zjavne zabrať celú hodinu, a však keďže to učivo som pochopil hneď trvalo mi to len polovicu času čo ostatným, ako napríklad aj Taemu.

Ľahol som si do tej istej polohy ako aj cez prestávku a svojím pohľadom skúmal hybrida vedľa mňa.
Medzi ružovkastými perami väznil vrchnáka od pera, ktoré malo už jasné známky kusancov.
Pri tom ako sa snažil vypočítať príklad sa roztomilo mračil a jeho modré pramienky mi padali do očí, zatiaľčo ich zase zahaľovala tentoraz krémová čiapka.
Pohľadom som skĺzol nižšie na jeho bielu košeľu,ktorá bola rozopnutá tým odhaľoval čierne voľnejšie tričko, a jeho posledným kúskom oblečenia boli obyčajné svetlo-modré džínsy.

,,A-ako dlho na mňa ešte budeš pozerať?" Zo skúmania hybrida vedľa mňa ma vytrhol jeho hlas.
,,Ako dlho budem môcť." Zaškeril som nad Taeho redakciou čož bolo to že jeho líčka chytili ružový nádych.
Taehyung si nad mojou odpoveďou len bezmocne povzdychol a venoval sa príkladom, ktorému mu ešte ostávalo vypočítať.

,, nám bude zvoniť takže ten kto nestihol vypočítať všetky príklady to má za domácu, ostatný bez domácej." Akurát stihla dopovedať a hneď nato zazvonilo.

Cez prestávku sme aj s Taem šli do bufetu keďže som bol hladný a Taehyunga som proste musel vziať so sebou.
Dojedol som svoju kúpenú bagetu a čakal už na zvonenie.

,,Taak poďte žiaci ideme do ateliéru!" Zvolal učiteľ vo dverách, nato sme sa všetci postavili a s doprovodom učiteľa sa presunuli do ateliéru, ktorý nebol našťastie tak ďaleko.

Niektorý žiaci ako aj ja a Taehyung sme si posadali za stojany na maľovanie a niektorý, keďže nebolo dostatok stojanov, Si posadali za široké stoly, ktoré boli mierne naklonené tak aby sa žiakom dobré kreslilo či maľovalo.

,,Tae, poď rozdať vvýkresy pre tých čo sedia za stolmi." Povedal učiteľ. Taehyung prešiel ku katedre za ktorou stál učiteľ a prevzal vykresy, ktoré potom rozdal.

,,Hybrid." •🅃🄰🄴🄺🄾🄾🄺•Donde viven las historias. Descúbrelo ahora