,,Hybrid." •🅃🄰🄴🄺🄾🄾🄺•

7️⃣,,Ty bastardík!"

,,Sakra meškám!" Zavrčal som sám na seba a rýchlo sa obliekol. Vzal som batoh, obul som sa a vyletel z domu, samozrejme som nemohol zabudnúť zamknúť.

Vtrhol som do triedy a snažil sa nabrať čo najviac vzduchu do pľúc.
,,Vysvetlenie Jeon?" Zahučal po mne učiteľ dejepisu.
,,Prepáčte že meškám ale zaspal som." Plesol som čo mi prvé napadlo a čakal kým mi učiteľ dovolí sadnúť si.

,,Choď si sadnúť a uprav si košeľu, nespravne si sa zapol." Povedal ešte učiteľ a pokračoval vo výklade učiva. Sadol som si do lavice a pozrel sa na svoju košeľu, ktorej kombíky boli zle pozapínané.

Zdvihol som pohľad keď som vedľa seba počul ako sa Taehyung snaží nezasmiať.
Otočil som sa na neho a prebodol ho pohľadom čo si on všimol a radšej si písal poznámky.
Košeľu som si rýchlo upravil a začal opisovať s tabule poznámky.

Konečne zazvonilo, no hneď na to sa ozvala moja kocovina.
,,Prečo musí ten zvonček tak hulákať?,,
Rukami som si podoprel čelo a zavrel oči, snažiac sa tým aspoň trochu zmierniť bolesť hlavy.
,,Jungkook!" Zakričal Taehyung hneď vedľa mňa.
,,Čo do riti?!,,

Pohľad som presmeroval na neho a čakal kým vysype čo chce ale on sa na mňa len usmiaval.
,,Čo je?" Opýtal som sa, teda skôr som na neho zavrčal.
,,Nič." Odpovedal a ešte viac sa usmial.

,,Ty bastardík!" Zavrčal som znova a chystal sa udrieť Taeho po hlave on sa ale postavil a vybehol z triedy.
,,Stoj!" Zakričal som na neho keď som bol na chodbe a videl Taeho na jej konci.
Taehyung sa zastavil a vyplazil na mňa jazyk. Uchechtol som sa a rozbehol som sa za ním.

Taehyung vybehol do druhého poschodia a ja taktiež.
,,Prekliaté schody!" Zanadával som keď som sa na nich skoro zabil.
Počul som ako sa na mne Tae smeje.

Vybehol som zvyšné schody a utekal ďalej za Taehyungom, ktorý už zjavne nevládal keďže zastal v strede behu a zaprel sa rukami o svoje kolená.

Teraz som mal šancu ho dobehnúť tak som sa čo najrýchlejšie rozbehol a keď som už bol skoro pri Taehyungovi tak si ma všimol a chcel utekať na čo už bolo neskoro.
,,Mám ťa!" Zaradoval som sa a pevne držal Taeho za ruku. Taehyung sa nervózne usmial a čakal čo nastane.

Nič nenastalo keďže zhody náhod z kabinetu blízko nás vyšla stará ropucha, ktorá na nás začal zjapať prečo ešte nie sme na hodine a že sa po chodbách nemá behať.

Obidvaja sme sa slušne ospravedlnili a potichu sme šli na hodinu teda potichu sme boli len kým sme ju nestratili z dohľadu hneď potom sme sa začali smiať až mám slzyli oči. S hlboka som sa nadýchol aby som sa upokojil a čakal na Taeho kým spraví to isté.

Tentokrát naozaj v tichosti sme šli vedľa seba až kým som si nevšimol že má Taehyung na hlave zase baretku.

,,Prečo si zakrývaš ušká?" Opýtal som sa
,,Prečo ťa to zaujíma?" Odpovedal nepríjemne.
,,To sa za nich hanbíš?" Zase som sa opýtal.
,,Nie len nechcem aby niekto skúšal či sú ozajstné!" Zamračil sa na mňa.

,,Čo? Prečo by to niekto skúšal?" Spýtal som sa a zastal v chôdzi a tak isto aj Tae.
,,Spýtaj sa seba prečo si to včera skúšal ty kretén!" Skríkol po mne a pokračoval rýchlou chôdzou na hodinu zatiaľ čo ja som tam ostal stáť.
,,Ja?,,

-flash back-

,,Poďme sa spolu vyspať mačiatko." Povedal som a objal mačičku keď sa konečne otočila smerom ku mne. Pomaly som cúval až som spadol na mäkkú postieľku.
TaeTae sedel na mne a vyzeral ako paradajka.

,,Je mu teplo alebo vždy bol taký čeeervenýýýý?,,
Posadil som sa a chcel som a na to opýtať a všimol som si že má čiapku.
,,Toto ti netreba." Zamračil som sa a čiapka niekam odletela.
,,Hmm...Sú ozajstné?" spýtal som sa keď som videl že má tigrie uši. Natiahol som sa a potiahol som ucho.
,,Nejde.,,

,,Ty kretén! Sú skutočné!" Zakričal a postavil sa čo najďalej odo mňa.
,,chcem spať,,
Ľahol som si zase do tej mäkkeeeej postele a hneď zaspal.

-koniec flash backu-

Spomenul som si na včerajší večer a začal nadávať sám na seba.
,,Na prestávke za ním pôjdem.,,
Rozhodol som sa a utekal na hodinu.

Ďalšie kapitoly..konkrétne 2 vyjdú na buduci týždeň...(je to špeciálny oznam pre jedného človiečika ❤ čakám na votes od tebaXD❤💞)