,,Hybrid." •🅃🄰🄴🄺🄾🄾🄺•

1️⃣3️⃣ Yoongi

-3pov-

,,ČO!? KDE?!"Vykríkol Yoongi.
,,Videl som ho v škole." Povedal mladší z nich roztrasene a hral s prstami. Túto tému nechcel nikdy viac rozoberať.

Odchodom z Daegu sa to malo skončiť, malo to ostať len minulosťou. Avšak minulosť ho dobehla.

,,Si si istý že to bol on?" Opýtal sa pre istotu Yoongi a ľavou rukou začal Taeho hladkať po chrbáte aby ho ukľudnil. Yoongi dobre vedel o koho šlo a prečo sa ho Tae tak bojí, jedine on to vedel.

,,S-som." Odpovedal Tae. Yoongi sa zhlboka nadýchol a snažil sa vymyslieť čo môže urobiť.
,,Tae teraz to nechaj tak..hm? Ak ti niečo spraví tak mi to hneď povieš, jasné?" Navrhol Yoongi a čakal na Taeho odpoveď, čo bolo len prikývnutie.

,,Tak fajn. Ja už pôjdem o chvíľu budem mať hodinu." Yoongi sa postavil a objal mladšieho.
,,Ďakujem hyung." Odtiahol sa od Yoongiho, na tvári mal slabý ale za to úprimný úsmev a obidvaja sa vydali opačným smerom.

Yoongi bol celú cestu zamestnaný svojími myšlienkami pretože sa bál o Taeho. Nechcel ho vidieť v takom stave ako ho našiel. Tae bol pre neho ako jeho malý braček. Sľúbil mu že mu už nikto neskrývý ani len vlások.
Bál sa o neho, tak moc ale nemohol momentálne nič robiť a to ho trápilo najviac.

Taehyung tiež na tom nebol inak.
Celou cestou premýšľal nad tým ako sa jeho už nový život môže zase pokaziť len kvôli jednému človeku. Bál sa ho, nikdy by si nedovolil tvrdiť opak. Napriek všetkému čo mu spravil si Tae myslel že on za to všetko môže.

Keby nepriznal svoje city,svoju orientáciu tak by mohlo byť všetko v poriadku ale zase na druhej strane, nikdy by nestretol tak úžasného človeka ako je Yoongi a samozrejme aj Jin. A však Yoongi bol dôvod prísť do Seoulu až neskoro poznal Jina.

Yoongi bol pre neho ako brat, ktorý mu vo všetkom pomôže,podporí ho alebo mu bude kryť chrbát.
Jin bol zase ako jeho druhá mama. Vedel kričať ale vedel aj podporiť a taktiež vedel vynikajúco variť. Jin a Yoongi sa stali jeho druhou rodinou.

Taehyung prišiel na čas do školy a rovno si sadol na miesto. Túto poslednú hodinu mu ostávalo prežiť a potom mohol slobodné ísť domov.

Jungkook si hneď všimol Taeho a chcel na neho vysypať plno otázok ale zarazili ho sklenené oči, ktoré trochu zakrývali jeho vlásky ale aj tak si to Kook všimol.

Kook sa tak veľmi chcel spýtať čo sa deje ale nemohol si to dovoliť. Nepoznali sa až tak, teda nepoznali sa skoro vôbec takže nemal dôvod aby sa ho to opýtal ale jedna časť Jungkooka pochybovala o tom že mu vôbec odpovie. Starší si povzdychol nad svojou bezmocnosťou a venoval sa hodine.

-taakže ďalšia kratšia kapitola.
-trochu vás potrápim, takže si na odhalenie budete musieť počkať
-dúfam že pochopíte že teraz cez Vianoce to bude trochu fádne z vydávaním, keďže si určite chceme oddýchnuť cez sviatky a byť so svojou family..takže dúfam že chápete (• ▽ •;)❤️
-pekný zvyšok večera (◕ᴗ◕✿)

I purple youuuu 💜💜💜💜💜💜💜