Tieň lásky

Začiatok

Toto je môj príbeh. Verím, že aj pomocou tohto sa dokážem posúvať ďalej. Ďalej do budúcnosti a ďalej od minulosti. Ďalej v láske k sebe, ďalej v zabúdaní na neho.

Pred rokom a pol (Sep 2019)
Stála som pri skrinke a vkladala som som si tam telesnú keď som počula: „Ahoj." otočila som sa a okolo prechádzal Timo. „Ahoj." rýchlo som odzdravila a sledovala ho ako prešiel popri mne a išiel k svojej skrinke. Zamkla som svoju a išla do triedy. Keď som Tima obchádzala, pridal sa ku mne. Bol to môj spolu sediaci a dobre sme spolu vychádzali. Bola streda takže sme mali ďalšiu hodinu slovenčinu.

„Máš domácu ? Dáš mi ju prosím opísať ?" opýtal sa ma.
„Vyzerám, že mám o slovenčine šajnu ? Priveľmi mi veríš." zasmiala som sa nad ním ale podala som mu zošit s domácou.
„Jasne, že hej. Si moja záchrana." vyhlásil a pustil sa do prepisovania. Usmiala som sa naňho.

Pretrpeli sme vyučovanie a pred poslednou hodinou sa ma spýtal:
„Ideš cez víkend na kurz ?"
„Hej, idem a ty ?"
„Tiež." odvetil a vytiahol mobil. Pozrela som do zošita a začala som sa narýchlo čítať úlohu z matiky.

„Dobrý." triedou sa rozľahol hlas matikárky.
„Ty jej raz odhryzneš hlavu." zasmial sa Timotej nad mojím výrazom, ktorý som na ňu hodila.
„Máš pravdu a potom učenie ťa matiky padne na mňa a budem trpieť hodiny s tebou." prevrátila som očami a zazrela som na učiteľku.
„Stále nechápem čo ti urobila..." zašepkal Timo.
„Nechcela priznať, že som chytrejšia a z písomky mi dala 3!" zavrčala som smerom k nej.
„Kľud už len táto hodina, potom môžeš byť taká milá a ísť so mnou do obchodu." oznámil mi.
'Ísť s ním do obchodu ?!' zarazila som sa ale povedala som: „Fajn budem potrebovať niečo na nervy."

Len čo zazvonilo utekala som na obed, ktorý som len čipla, že je prevzatý a šla sa prezuť ku skrinke. Timo sa ku mne pomalým krokom blížil, prešiel okolo mňa a zamieril ku východu.
Rýchlo som si vzala mikinu a vybehla von za ním.
„Ďakujem, že si na mňa počkal." urazeným hlasom som ho dobehla.
„Nemusíš ísť so mnou." povedal a zapálil si cigaretu. Pozrela som naňho s neveriacim pohľadom ale naštval ma: „Super tak idem domov, čau!" vyhlásila som naštvane a odišla.

Bývala som len päť minút chôdze od školy, preto som sa nestihla nad tým dlho mračiť. Len čo som vošla do bytu zhodila som veci do izby a šla do kuchyne si zrobiť cereálie s mliekom. Na Tima som rýchlo zabudla pretože mi prišla správa od kamošky Vandy, že či ideme von. Rýchlo som odpísala: "Áno, kde a kedy?" a nahádzala som do seba cereálie. Položila som misku na kuchynskú linku a šla do izby si prichystať veci na zajtrajšiu školu. Zacinkala mi správa od Vandy a hneď som volala mame, že idem von.

„Simona nikam nepôjdeš kým nebudeš mať upratanú izbu!" začala svoje mama.
„Veď ju upracem večer sľubujem." prosila som.  „A je mi to jedno, idem von a bodka. Nebudem sedieť doma!" vyhlásila som a zavesila som hovor.

O pol hodinu som už vystupovala z električky v meste. Porozhliadla som sa po zastávke či ju neuvidím ale nikde nebola. Čakala som ju už pätnásť minút keď vystúpila z jedného autobusu a usmiala sa na mňa žiarivým úsmevom.

„Meškáš. Že ma to neprekvapuje." zasmiala som sa.
„Sorko, zmeškala som ten prvý spoj." povedala a objala ma.