Tieň lásky

Rozchod ?

Piatkové ráno bolo zvláštne. Len čo som vošla do triedy Timotej sedel v rovnakej polohe ako včera. Pozdravila som sa mu ale nereagoval. 'Problémy s frajerkou, určite.' pomyslela som si.

Celý deň so mnou neprehovoril ani slovo. Netrápilo ma to pretože som bola ponorená do písania básne. Skončila šiesta hodina a išla som na obed s Dominikom aj Marekom.
„Čo sa stalo medzi tebou a Ivanou ? Všimol som si, že sa skoro od začiatku roka vôbec nerozprávate." nadhodil Dominik so záujmom v hlase. Toto sa mi na ňom vždy páčilo, že sa pýtal na veci priamo.

„Je to komplikované." vzdychla som si pretože som nevedela ako mám vysvetliť momentálny vzťah s mojou kedysi najlepšou kamarátkou. „Dosť ma v tom kamarátstve utláčala. Keď sme boli samé dve tak bola v pohode ale akonáhle sme už boli s niekým začala ma odstrkovať a tváriť sa, že je niečo viac ako ja. A stále sme preberali jej 'chlapcov' a málokedy ma vypočula. V júni som to už nevydržala a začala som ju ignorovať. Mám ju rada stále ale nechcem s ňou byť v takom úzkom kontakte ako pred rokom." vysvetlila som okrajovo pretože to zďaleka nebolo všetko. Ale nechcela som sa v tom hrabať pretože oni poznali Ivanu, bola naša spolužiačka už tri roky.

„Aha." bolo všetko čo Domino povedal.
„Aha." zopakovala som po ňom a doplnila: „Niekedy sa cítim sama, pretože sme boli v triede takto nerozlučiteľné, ale teraz mám pocit, že dýcham a žijem aj pre seba, nie len pre ňu."

„Máš predsa nás!" povedal Marek a žmurkol na mňa. Usmiala som sa naňho a opýtala som sa: „Neviete čo je s Timom ? Už druhý deň nepovedal skoro nič."
„Škrípe mu to vo vzťahu aspoň to mi naznačil. Že vraj ho už Alica nechce."

„Ale veď nechodia spolu už cez rok a pol ?" zarazil sa Marek zatiaľ čo som sa prehrabovala v jedle. „Chodia." potvrdila som a tiež som sa čudovala.

„Hm... Pôjdete so mnou do obchodu ?" navrhol Dominik, „kým mi pôjde autobus domov mám chvíľu čas." Marek na to prikývol ale ja som povedala: „Rada by som ale zajtra mám ten kurz a potrebujem sa pobaliť. Tentokrát vás v tom nechám samých ale nabudúce so mnou počítajte." Dominik prikývol ale Marek vyzeral mierne sklamane. Nechala som ich tam sedieť a odišla som domov.

„Konečne víkend!" vyhlásila Vanda keď som sa ňou stretla v meste. „Áno konečne. Som rada, že so mnou zajtra ideš." povedala som jej.
„Pôjde aj Ivana ?" zdvihla obočie.
„Myslím, že nie, neviem nepýtala som sa." pozrela som na ňu.
„Ja len, že normálne sa jej bojím." povedala mi.
„Úplne tomu chápem." zasmiala som sa. „Myslí si, že sa s ňou nebavím, kvôli tebe, pritom to nie je pravda."
„Jemin dievča zlaté ani sme sa nikdy v živote nevideli." prevrátila očami Vanda. „Pozná ma len z instagramu."
„Viem." povedala som.
„Počula si už o Timovi a Alici ?" nadhodila som len tak.
„Viem kto to je veď sú známi po celom tábore, ale nič som nepočula. Prečo?"
„Alica ho, že vraj nechce. Celé dva dni chodil po škole ako duch a ledva niečo povedal."
„Zvláštne...veď sú spolu už tak dlho no nie ?"
„Áno ale vieš aká je Alica. Zjavne ju už prestal baviť." zamyslela som sa. „Kto vie? No ale povedz mi máš niekoho, ako to hovoríš? presne...v hľadáčiku ?" spýtala sa a žmurkla. Musela som sa nad tým slovom usmiať.