Tieň lásky

Život

Vo štvrtok Timo chýbal a od spolužiaka Dominika som sa dozvedela, že išiel ku zubárke a príde po tretej hodine. Bolo mi to jedno, vytiahla som tú debilnú matiku a začala som počítať domácu úlohu. Zazvonilo a začala sa hodina dejepisu, ktorú som milovala. Tri hodiny zbehli ako nič a pristihla som sa pri tom ako kontrolujem hodiny nad dverami a čakám kým príde.

Dvere sa otvorili a Timotej kráčal ku lavici. „Čaute." bolo všetko čo povedal a sadol si. Ledva vytiahol z tašky učebnicu a zošit zo slovenčiny, oprel sa o lavicu a s opretou hlavou o ruky tak presedel do konca vyučovania. Nevenovala som mu pozornosť pretože  som sa hádala s Dominikom.

Po vyučovaní som utekala domov, rýchlo som si zbalila veci na tanečný tréning a utekala som na električku. Bolo tesne pred koncom septembra a užívala som si začínajúcu jeseň. Koruny stromov sa menili na palety plné farieb.

Keď som sa vrátila domov prišli mi dve správy od Tima: "Simona počuj." a "Pošli mi prosím úlohy na zajtra." prevrátila som očami a poslala mu to.

Šla som sa navečerať so slúchadlami v ušiach aby som nepočula hádky mladších súrodencov.
„Simona prosím ťa, to už nevieš bez mobilu ani večerať ?" zazrela na mňa mama. Tvárila som sa, že ju nepočujem. Bola som totálne vyčerpaná z tréningu a nemala som náladu na naťahovanie sa s mamou. „Idem do sprchy." oznámila som a zavrela sa v kúpeľni. Stála som pod tečúcou vodou a premýšľala som nad blížiacimi vystúpeniami, ktoré ma čakali. Oco mi zabúchal na dvere aby som nepúšťala priveľa vody. Prekrútila som očami a umyla si vlasy.

Cinkla mi správa tak som rýchlo vyšla zo sprchy von a prečítala ju.
„Ty a ja. Zajtra o 15:30 na hlavnej. Pôjdeme sa prejsť čo ty na to ?" usmiala som sa nad správou od Vandy a odpísala som, že súhlasím.

Pozrela som sa do zrkadla a prezrela som sa od hlavy po päty akoby som svoje telo nepoznala naspamäť. Zelené oči, nos s menším hrboľčekom, plnšie pery, žiadne boky a ani nie priveľké ani primalé prsia. Bola som so sebou spokojná no stále som na sebe hľadala niečo čo by tam byť nemalo. Povzdychla som si a vysušila som si hnedé vlasy dlhé po plecia. Obliekla som sa do pyžama a odišla som do izby pozerať seriál.

Keď päťročná sestra Klárka vtrhla do izby so slovami, že mám ísť spať schytila som ju a začala štekliť. „Takže ty si myslíš, že ma môžeš komandovať ?" smiala sa až musela chytať dych. „Poslednýkrát si mi niečo také povedala!" prižmúrila som na ňu oči a snažila sa tváriť čo najprísnejšie. Vyplazila mi jazyk a ľahla si na svoju posteľ na druhej strane izby. Usmiala som sa a žmurkla: „Hej slečna dúfam, že zuby máte vyčistené." prikývla takým nepresvedčivým kývnutím až som ju zobrala na ruky a šla s ňou do kúpeľne. Mračila sa na mňa po celý čas umývania zúbkov, dokonca aj keď už ležala znova v posteli a ja som vedľa nej čítala knihu. Kým som zaspala jedna myšlienka o Timovi sa mi nejako dostala do hlavy ale nevenovala som jej pozornosť a tak zmizla tak rýchlo ako prišla.