Tieň lásky

Víkend

Vanda ma dotiahla až na kalváriu za mestom a popritom sme sa rozprávali o všetkom. Chodila na inú školu a aj preto sme si rozumeli lebo vždy sme mali o čom hovoriť. A k tomu bola umelecká duša. V celom meste ste nenašli lepšie oblečeného človeka ako ju. Milovala som to na nej, vždy prišla v inom outfite. Momentálne si dala pomedzi vlnité tmavo hnedé vlasy aj dredy na čo som zhrozene pozrela.
„Však to vyzerá super ?" vyhlásila a chytila si ich.
„Dobre máš pravdu, niekde hlboko sa mi to celkom páči." pripustila som.
„Ha! Vedela som to!" vycerila na mňa zuby. Usmiala som sa, vlastne som sa usmievala po celý čas s ňou. Vždy ma donútila k úsmevu. Aj keď som k nej prišla totálne zdeptaná.

Na druhý deň sme sa stretli skoro ráno na vlakovej stanici a kupovali si lístky. Extrémne som sa tešila na tento víkend. Išla s nami aj naša kamarátka Nina. Keď sme vystúpili čakali sme na autobus, ktorý nás odviezol do malej dediny na ktorej konci sa nachádzalo úžasné centrum pre mládež.
Zaregistrovali sme sa a išli si na izbu odložiť veci. Nebolo tu ešte veľa ľudí, len tí, ktorí prišli na autobuse tiež.
Išli sme sa prejsť na veľké futbalové ihrisko. Nina vytiahla cigarety a zapálila si, dali sme si s Vandou tiež a popritom sme prišli k malému potôčiku.
„Raz sme si s kamošom povedali, že ho preskočíme. Išiel prvý a jednou nohou skončil vo vode, smiala som sa až tak, že sa urazil. Ale karma mi to vrátila lebo ja som spadla s oboma nohami a ešte ma musel z vody aj ťahať." povedala som im túto príhodu. Dievčatá nad ňou pobavene krútili hlavami.

Keď sme sa vracali späť za jedným altánkom som videla Tima a Alicu ako sa rozprávali.
„Stavím sa, že to vyriešia a vrátia sa k sebe." pošepkala Vanda.
„Aj ja si to myslím." prikývla Nina.
Ja som nad tým iba kývla plecom.
„Baby tento víkend si užijeme a nebudeme riešiť debilný vzťah tých dvoch." vyhlásila som a dievčatá prikývli.

A mala som pravdu. Víkend sme si naozaj užili. Pomedzi rôzne prednášky a aktivity sme tých dvoch nespomenuli ani raz.

Keď bol víkend na konci a my sme odchádzali na autobus Timo niekoho čakal pri vchode. Pozrel sa na mňa, usmial sa a zľahka pokrútil hlavou. Bol to obdivný pohľad jeho belasých očí, ktoré boli zahĺbené do tých mojich oveľa dlhšie než kedykoľvek predtým. Niečo sa vo mne pod tým jeho náporom pohľadu zlomilo. Odvrátila som tvár a kráčala som ďalej.

Vanda predo mnou zastala až som do nej takmer narazila. Otočila sa ku mne so zdvihnutým obočím: „Deje sa niečo ?"
„Nie, nič." rýchlo som povedala. Vzdychla ale nechala to tak.
'Si veľmi pekne namaľovaná asi preto sa tak zapozeral.' hovorila jedna myšlienka. 'Si jeho spolužiačka, preboha, len ťa chcel pozdraviť.' skočila ďalšia.
Aj keď to bolo viac než čudné pokrčila som nad tým plecami. Nič to predsa neznamenalo, on mal frajerku a ja som nechcela vzťah. Myšlienky mi vyfučali z hlavy. Nechcela som riešiť niečo čo nemalo zmysel, niečo čo by nikdy nebolo reálne.