Morská panna s červenými vlasmi DOKONČENÉ

Schopnosť

Tŕn tŕn tŕn. Unavene som chytila mobil a vypla budík. Krásne školské ráno. Posadila som sa a pretierala si oči. Pozrela som sa na ruky, trochu má pálili. Zdvihla som sa spostele. Išla som sa naraňajkovať. Keby som len vedela čo si dám na raňajky.
Dám si asi rožok so šunkou.
Sadla som si k stolu a raňajkovala.
,, Dobré ráno Lara." Povedala mi mama.

,, Dobré ráno mami."

,, Mám ťa zaviesť do školy?"

,, Ty dnes nejdeš do práce?" Opýtala som.

,, Dnes začíname neskôr."

,, Aha, tak v tom prípade ma môžeš zaviesť."

V izbe som si vyberala čo si dám, asi také oblečiem. Rozmýšľala som nad niečím nezvyčajným, ale vyhrala čiernobiela blúzka a bledé rifle. Už bol čas ísť. Spokojne som oznámila mame, že môžeme ísť. Na ceste do školy som rozmýšľala nad usmievavými tvárami, ktoré dnes uvidím. Videla som našu školu.
Nemohla som tomu uveriť, že po dvoch mesiacoch som zase tu.

,, Tak ahoj Lara."

,, Ahoj mami."

,, Čauky Lara." Pozdravila ma Malita.

,, Ahoj Malita, pripravená na skoré vstávanie do školy?"

,, Neviem či chcem vymeniť neskoré vstávanie za to skoré."

,, Malita." Zasmiala som sa.

Malita je moja spolužiačka. Obidve nás moc baví umeloctvo. Je to človek ktorý nikdy nestratí svoj humor. Svoje hnedé husté vlasy nosí rozpustené, má zelené oči. Vždy ma namaľované pery na červeno.
Smeje sa že je krvilačný upír.

,, No, poďme do triedy." Usmiata som povedala.

V triede som videla svojích spolužiakov.

,, No čauky, moji zlatý, chýbala som vám?"
Opýtala sa Malita.

Môj spolužiak Mike jej odpovedal: ,, Jasné, veď bez teba sme sa tak všetci nudili."

,, To som chcela počuť, nebudeš tomu veriť , ale aj ty si mne chýbal."

,, Čau Lara, a ty sa neopýtaš či si nám chýbala?" Mike zavtipkoval.

,, Mike, ja viem že som vám všetkým chýbala, máte to napísané na čele."

Do triedy prešiel náš triedny Pán učiteľ.

,, Milí žiaci, vítam vás na začiatku školského roka. Dúfam že ste si cez prázdniny oddýchli." Privítal nás učiteľ.

,, Ani nie." Povedal Mike.

,, Ako to že nie?"

Kým sa učiteľ rozprával s mikom, začali ma strašne páliť ruky. Pozrela som sa na ruky, boli červené. Ani som nevnímala o čom sa rozprávajú. Pálilo to viac a viac. Prudko som sa zdvihla zo stoličky.
,, Pán učiteľ môžem si odbehnúť?"

,, Áno Lara. "

Rýchlo som utekala na dievčenské záchody. Ruky som dala nad umývadlo a pustila najviac studenú vodu. Nepomohlo to. Premenila som sa na morskú pannu.
Ležala som na zemi a čakala kým budem mať späť nohy. Nohy boli o chvíľu späť.
Išla som do triedy. Čakala som kým sa škola skončí. Potom som išla domov. Nevedela som ako sa mám zbaviť toho pálenia. Pohla som rukou a v tom momente sa na tráve objavil oheň. ,, Čo- čo-že? Ako sa tam ten oheň objavil?"
Nejaký pán rýchlo šiel uhasiť oheň.
,, To nie, to som nemohla byť ja." Teraz som sa snažila aby som nepohla rukami. Ak som to bola naozaj ja, tak už nechcem spôsobiť ďalší oheň. Pri dome som zazvonila bradou. Babka mi otvorila.
Vedela som že bude babka doma.
Pred dverami som ukázala babke ruky

,, Bože môj." Babka ostala v šoku.

Vtiahla ma dovnútra. Sadla som si na gauč. Babka prisla6s niakou nádobkou.

,, Čo je to?" Opýtala som sa.

,, To je morská soľ, pomôže ti to."
Natierala mi to po celých dlaniach.

,, Nevieš prečo má tak pálili ruky?" Opýtala som sa zvedavo.

Babka sa len tak pozrela.

,, Keď som šla zo školy, pohla som rukou a na tráve sa z ničoho nič objavil oheň."

,, Každá schopnosť sa prejavuje inak. Schopnosť mrazu sa prejavuje, že ti je stále zima a chladno. Niekaždá morská panna má schopnosti, je to niečo výnimočné keď má morská panna schopnosť."

,, Prečo vieš toho tak veľa? Prečo mi to nechceš povedať? Musí byť možnosť prečo som morská panna."

,, Určite ti to raz poviem, ale teraz ešte nie.