Minulosť v Budúcnosti

Zjednotenie

"Máš 10 sekúnd na to aby si mi povedal kde je Prorok inak skončíš na zemi s guľkou v hlave a už ťa nikto nezachráni, hovor!" opäť som sa na neho len nehybne so zamknutými ústami pozeral no musel som mu už niečo povedať "Dovoľ mi ti to vysvetliť..." s namierenou zbraňou na mňa prižmúril oči a zjavne čakal na moje vysvetlenie.

 Od začiatku až doteraz som mu povedal všetko čo sa stalo a že ja sám nechápem tomu prečo si Prorok vybral mňa že tak ako on, aj ja som tu ten zmätený. "To... to nemôže byť pravda, prečo mi o tom nikdy nepovedal?" zbraň so strachom spustil z ruky na zem "Zjavne ťa tým nechcel zaťažovať... mrzí ma tvoja strata, ale teraz som tu ja, neviem prečo práve ja, neviem prečo si vybral mňa sám tomu nerozumiem nedáva mi to zmysel, ale dal mi na zodpovednosť záchranu celej planéty rovnako ako to pravdepodobne robil on,  s veľkou poctou budem pokračovať v tom čo začal a som odhodlaný pustiť sa do zodpovednosti záchrany ľudí" odvrátil odo mňa zrak a opäť sa na mňa pozrel "Ale teraz potrebujem aby si mi povedal pár vecí, nič o tomto obleku neviem rozumieš? Potrebujem o tom vedieť viac , a o ňom... o Prorokovi taktiež, teraz je záchrana sveta v našich rukách."

 Gould si unavene sadol na stoličku a prekrížil ruky "Laurence bol... obyčajný vojak, žoldnier... ako všetci ostatní... raz za mnou prišiel s ťažkými poraneniami s boja a ja som nevedel ako mu mám pomôcť, lebo som žiaden lekár ani medik... boli sme len dobrí priatelia , za celú dobu jeho pôsobenia ako Proroka som vedel všetko o ňom a o každom jeho kroku, jeho misií, možných ohrozeniach a podobne. Toho večera keď už to s Laurencom vyzeralo beznádejne a bol to jeho zjavný koniec, objavil sa cudzinec s týmto oblekom... ponúkol nám pomoc, a jeho oblek na záchranu Laurenca. Prijali sme to, povedal nám že to má veľkú hodnotu a v zlých rukách to môže byť zbraň hromadného ničenia, no v tých dobrých nádej na záchranu ľudstva. Jeho tvár sme nikdy nevideli, nikdy sme nevedeli kto to bol, odovzdal nám oblek a... odvtedy sa už neukázal, nikdy. Dneska by to bolo už 10 rokov čo by Laurence pôsobil ako Prorok... najprv som v tebe videl vraha, zlodeja... a všetko to zlé, no teraz v tebe vidím jeho a mám pocit že máš na to byť jeho pravý nástupca, a že dokončíš to čo začal." Udivene som sa na neho pozeral s dobrým no zároveň pochmúrnym pocitom vo vnútri. "Vďaka, cením si toho... urobím všetko čo bude v mojich silách aby som odvrátil to nechcené, i keď to nebude ľahké. Bez obetí, nie je víťazstva..." pozrel sa na mňa a len pokýval hlavou "Aj cez to že si zaslúžiš mať jeho oblek a čeliť zlu, nemáš právo nazývať sa Prorok... ako sa voláš?" Spomenul som si ako som tomu vojakovi ktorý sa vzdával pri základni povedal že som Prorok, no pri Gouldovi som sa jemne zamyslel "Alcatraz" postavil sa a podal mi ruku "Fajn, Alcatraz, práve som ti oficiálne schválil predanie zodpovednosti za záchranu celej planéty, možno aj galaxie. Verím že s pomocou toho obleku dokážeš veľké veci, a budeš ho využívať na účely dobra" jemne som len prikývol hlavou "Máš moje slovo" odvetil som mu.

 "Mám ešte jednu otázku..." Gould sa už chystal na odchod, neviem kam ale na tom nezáležalo keď sa v momente otočil. "O čo ide?" spýtal sa zaujate "Mal niečo... Laurence ako Prorok spoločné s C.E.L.L.-om?" pozrel sa na zem, ruky hodil do strán a dal si ich do kapsy "Vieš... pracoval pre nich... a presne to bol aj dôvod prečo skončil tak ako skončil... vtedy keď za mnou prišiel ranený, bolo to iba kvôli nim, a to je taktiež dôvod prečo som proti tej korporácií." zaskočilo ma to "Idú po tebe?" bol som v tom že ak poznali Proroka, poznajú aj Goulda "Nie... o mne ani nevedia že existujem, nikdy nevedeli o tom že som s Prorokom spolupracoval." V hlave mi svitlo že som našiel na tej základni ten tablet, kde sa nachádzala aj poloha Goulda, podal som mu ten tablet s danými informáciami "Ako to..." bol z toho v takom zjavnom šoku že si až musel sadnúť "Kde si to našiel?" v jeho hlase som počul strach a zúrivosť zároveň "Bol som na jednej základni C.E.L.L-u a ukradol som im to tam, potreboval som nejakú stopu tak som zobral tento tablet, potešilo ma keď som tam uvidel tvoju polohu aspoň som vedel kam mám ísť, no vzhľadom k tomu čo si povedal, že o tebe "nevedia" ma to začalo desiť..." vystrašene sa na mňa pozrel.

 "Alcatraz... ak vedia že som tu ja, vedia aj že si tu ty! Ak zistia že si ukradol ten tablet s mojimi súradnicami, prvé čo ich napadne bude ísť sem, musíš okamžite vypadnúť!" čas akoby sa zrýchlil a atmosféra zosilnela na temnotu. V diaľke som počul prichádzajúce autá, a vonku stálo aj moje... "Sakra, zabudol som na auto! Ak ho tu uvidia... " Vlastne by to bolo už aj tak jedno, majú naše súradnice. Povedal som Gouldovi nech ma nasleduje a išli sme k autu, museli sme to tu rýchlo opustiť a ísť niekam kde nás nebudú môcť nájsť, problém ale bol ujsť im. Nasadli sme do auta a ja som zahrial motor, do pár sekúnd som vyštartoval ako raketa. Išli sme po hlavnej diaľnici a za nami išli asi 3 autá z toho na každom sedel chlap za guľometom. Neviem či nás chceli len zadržať, alebo rovno zabiť, no oni dobre vedeli kto som ja, že mňa sa len tak nezbavia. Počas cesty som vyhodil tablet ktorý sa zjavne rozbil a tým sa zrušila aj poloha a lokácia nás dvoch. Našťastie, aj naše auto malo na streche guľomet. "Padaj za volant, zbavím sa ich" Gould prešiel na sedadlo šoféra a ja som išiel hore a sadol za guľomet "Tak poďte vy smradi!" pevne som ho chytil do rúk a začal mieriť na jedného po druhom, všade lietali kusy a plechy z ich áut "Čo Alcatraz, zabávaš sa tam hore?"  dostrieľal som druhé auto keď sa mi guľomet začal prehrievať "Mám sa tu fakt úžasné ty sa hlavne sústreď na cestu!" skríkol som a kým som dopovedal vetu mohol som znova spustiť paľbu "Vyzeralo to ako z nejakého filmu kde ste hádam ten najhľadanejší človek na planéte a idú po vás úplne všetci. S posledným autom som sa nejak nebabral, prestrelil som mu pneumatiku a o zvyšok sa postarali sami. "Sú dole!" zasmial som sa a zišiel na sedadlo spolujazdca vedľa Goulda "Fajn... kam teraz? Musíme hlavne vypadnúť niekam ďaleko mimo týchto bláznov ktorí nás lovia ako poľné králiky..." trochu sa uškrnul ale uvedomil si že mám pravdu "Mám jedného známeho ku ktorému môžeme ísť, má podzemnú základňu, tam nás nevyčuchajú."

Pokračovanie nabudúce...