Začal som sa už pomaly zmierovať s tým že toto je môj koniec... koniec Jamesa Rodrigueza. Ležal som a pozeral sa na oblohu, umierajúc.. no v tom som zbadal vedľa seba tieň.. áno, ľudský tieň. Teda aspoň tak vyzeral. Nevládal som ani už len zdvihnúť hlavu aby som sa pozrel čo alebo kto to je, no pozbieral som posledné sily aby som zistil čo sa deje. Stála tam postava.. asi človek.. netuším, mal na sebe strašne zvláštny oblek.. vyzeral ako vyrobený z nanočastíc. Nikdy som nič také predtým nevidel. Najprv som si myslel že je to niekto z nás, no potom som sa pozrel bližšie a nevedel som to rozoznať. Chvíľu na mňa len pozeral, držiac jeho zbraň pevne v rukách. Myslel som si že ma ide streliť a moje utrpenie uľahčí. No v tom momente jeho zbraň len odhodil, a začal sa pomalým krokom približovať ku mne. Chcel som mu niečo povedať, opýtať sa ho, čokoľvek... ale nemal som už ani silu ani len na to otvoriť ústa a hovoriť, preto som len mlčal, takmer nehybne ležal na zemi a pozeral sa na neho ako na zázrak. Prišiel ku mne a skrčil sa "A kto si ty?" opýtal sa. Mal strašne zvláštny hlas, taký... neprirodzený, skoro až robotický. Priložil mi dva prsty ku krku, asi aby zistil či ešte vôbec žijem.. neviem si ani len predstaviť ako zle som musel vyzerať. "Môj čas už sa blíži ku koncu..." nevedel som čo tým myslí. Na oboch rukách si priložil 2 prsty na zadnú časť hlavy, a odistil si masku. Dal si ju dole a.. moje očakávania sa naplnili. Bol to normálny človek, černoch.. z tváre vyzeral pomerne priateľský človek ktorý túži po mieri na svete. Veľa času strávil iba prechádzaním sa okolo mňa, mrmlaním si niečoho popod nos.. Povedal že sa jeho čas už blíži ku koncu, v tom som si uvedomil že aj môj.. vedel som že som mal tak 5 minút života. V tom prišiel ku mne a začal na mňa zase hovoriť "Nemám inú možnosť.. teraz je to na tebe synak" moja hlava mohla vybuchnúť od myslenia čo tým asi mohol mať na mysli. No ja som už ani nevnímal čo sa deje. Zrazu som po celom svojom tele so zavretými očami cítil niečo divné.. neviem.. neviem to popísať ale bolo to ako keby sa zo mňa stával niekto iný.. alebo niečo. Na úplnom konci som už počul len jeho hlas "Zvykli ma nazývať Prorok, pamätaj si ma" potom som už len počul silný výstrel. Mal som pocit že sa ide všetko rozpadnúť ako domček z kartičiek. Nevedel som či som zaspal, alebo už zomrel. Ale pamätám si že som videl .. nejaké nahrávky v tej "kóme". Bolo to ako keby sa film prehrával v mojej mysli. Videl som tam len nejaké spomienky jeho, toho.. toho chlapa. Presne toho ktorý vravel že ho nazývali Prorokom. "Vstávaj vojak! Teraz nie je čas na umieranie!" stále ku mne hovoril.. ako keby chcel aby som pokračoval.. ale prečo? A ako vôbec? Boli sme predsa mŕtvi.. teda.. myslím že to tak bolo. Začal som mať v hlave pocity ako keby sa mi pretínalo snenie s realitou. Bolo to ako nočná mora z ktorej sa nedalo prebudiť. Stále sa v mojej hlave odohrávali tie spomienky, jeho spomienky.. bolo to neskutočne dlhé.. až nekonečné.
No po chvíli som sa skutočne prebudil. Bol to strašný pocit, ale zároveň veľmi dobrý. Postavil som sa na nohy a začal som si obzerať svoje telo "Čo to... sakra.." nerozumel som ako je možné že som sa prebudil keď som predsa umieral.. a vyzeral som úplne inak. Cítil som neskutočnú silu, adrenalín, ako keby som bol neporaziteľný. Pozrel som sa do mláky na zemi, a zistil som že mám na sebe masku toho chlapa.. Proroka. "Ale ako..." nahováral som si, a nevedel si to vysvetliť. Ďalšia vec bola že sme sa ocitli niekde úplne inde ako tam kde som mal zomrieť, to miesto si pamätám. bol to nejaký breh.. bolo to tam úplne rozbité, z každej strany lietali plamene a nebol tam nik iný len umierajúci ja a Prorok. Naraz sme boli v nejakej miestnosti, ktorá vyzerala ako časť továrne. Začal som sa rozrušene obzerať po miestnosti, z okien, len aby som zistil kde sa vlastne nachádzam. Potom som sa pozrel do okna, a uvidel svoj odraz "Prorok!" začal som sa opäť rozrušene obzerať naokolo a snažil som sa nájsť ho. A potom som ho uvidel.. ležal na zemi.. bez obleku, mal len nejaké zvláštne čierne oblečenie pod tým... mŕtvy.. "Ach nie..." povzdychol som si. Mal prestrelenú hlavu, pri ktorej na chladnej zemi ležala zbraň. "Ale prečo ja?!" Hlas sa mi začal triasť viac ako kedy inokedy. Mal som pocit že som dostal na zodpovednosť niečo veľkolepé, niečo čo ak pokazím... tak to dopadne veľmi zle. Neustále som si namýšľal prečo to spravil, a prečo túto zodpovednosť predal mne.. práve mne. Najhoršie na tom všetkom bolo to že som nevedel čo mám robiť, za kým ísť, a aké je vlastne moje poslanie. O Prorokovi som nevedel absolútne nič, a doteraz som ani nevedel že niekto taký existuje. Vedel o tom vôbec niekto? Možno tak vláda... rozhodol som sa zistiť si o ňom viac informácií ale nenašiel som nič konkrétne. Možno tak to že sa volal Laurence Barnes a taktiež bol vojak. Odkedy, a prečo sa stal tým kým sa stal, o tom som sa nedozvedel. Teda aspoň zatiaľ nie. Už teraz toho na mňa bolo neskutočne veľa. Musel som asi len začať zvykať na nový život. Nevedel som čo robiť s Prorokom.. nechať ho tam?.. Zrazu mi začalo blikať pred očami, nevedel som čo sa deje. Nevedel som ako to funguje, musel som si na to zvyknúť a zoznámiť sa s tým. Pretože som s tým mohol tráviť veľmi dlhý čas, alebo aj nie. To nevedel nikto... Hlas v obleku mi začal hovoriť že mám nájsť chlapíka menom Nathan Gould... konečne som mal nejaký cieľ. S odhodlaním prísť na vrch tohto všetkého a adrenalínom v tele som vyskočil z okna továrne a pristál na streche auta. Začínal som zisťovať ako to asi všetko funguje a bol som pripravený odštartovať novú éru. Éru Alcatraza...
Pokračovanie nabudúce...
ČTEŠ
Minulosť v Budúcnosti
AkčníPred 8 rokmi bol bývalý vojak James Rodriguez na podvodnej misií. Takmer na jej konci zahynul, no niečo alebo niekto mu v smrti zabránilo. Teraz je on ten ktorý musí čeliť nebezpečenstvu, dúfajúc že dokončí čo začal jeho predchodca.
