Monster in Hogwarts

4 časť

"To ma mrzí Tessa, a-ako sa to stalo?" Spýtal sa a ja som sa rozhodla mu to povedať
"Moja matka sa zabila pred mojimi očami pred 2 rokmi a-a otec pred 1 rokom" povedala som a chvíľu som stopla a začali mi stekať slzy. Jacob ma objal

"To je v pohode, neboj sa som tu" hovoril mi

"O-oni v jeden deň povedali že idú do ob-obchodu a-a po-potom mi volal K-Klaus" nadýchla som sa a Jacob ma celý ten čas hladil po chrbte

"Klaus pre mňa prišiel a-a prišli sme do márnice a v-vid-videla som ich mrtvé telá ako tam be-bezhybne ležali" začala som silno plakať a smrkala som do Jacobovej hrudi

"Chápeš n-niekto i-ich z-zabil" vzlykala som
"Tessa, neboj som tu pre teba" povedal
"Bude to dobré" povedal
"Ďakujem ti" povedala som mu
"Nemáš vôbec začo" povedal

Sedeli sme takto pár minút. Zodvihla som sa z jeho svalnatej hrude a povedala: "Mali by sme ísť lebo zmeškáme raňajky"
"Veď teraz sme dojedli, teda dopili" zasmial sa
"No a čooo, ja chcem aj ľudské raňajky" povedala som a zasmiala som sa
"Veď dobre dobre" povedal

Kráčali sme pomaly späť do hradu. Celú cestu sme sa rozprávali a spoznávali. Jacob je strašne vtipný a milý. Prišli sme až do veľkej siene a kráčali sme k nášmu stolu s úsmevmi sa tvári

"Čo Vám jebe?" Spýtal sa Blaise. Až vtedy som pochopila že sa usmievame ako takí blbci
Ukázala som mu prostredník a on sa zasmial

"Kde ste boli?" Pansy na mňa žmurkla
Ja som ju drgla a povedala: "Boli sme si zabehať, je to veľmi zdravé"
"A preto ste oblečení takto? A ste úplne suchí?" Spýtala sa
"No dobre tak sme sa prechádzali" povedala som
"Aha" povedala

Pozrela som sa na Draca a vyzeral že žiarli. Ale prečo

Po raňajkách Pansy, Blaise a dokonca aj Jacob išli ro Rokwillu.

Sedela som v slizolinskej klubovni a čítala som si až kým ma niekto nevyrušil

"Kde máš frajera Mikaelsonová?" Draco sa spýtal
"Nemám frajera" odpovedala som a ďalej sa venovala knihe
"Dnes ráno to tak nevyzeralo" povedal
"Žiarliš?" Spýtala som sa ho sarkasticky
"Na teba? Nikdy" povedal ale nie veľmi presvedčivo
"Nevyzeráš tak" povedala som mu pravdivo
"Hej Tessa?" Povedal a mne skoro oči vypadli. On ma oslovil menom a nie priezviskom
"Ano?" Spýtala som sa
"Ty ideš na tú párty?" Spýtal sa
"Aká párty kedy? Kde?" Vyzvedala som
"Dnes a tu v slizolinskej klubovni" povedal
"Noo asi idem" povedala som
"A prečo?" Spýtala som sa
"Len tak" povedal
"A ty ideš?" Spýtala som sa pre zmenu zas ja
"Ano ja idem aj Blaise a vraj aj Lockwood" povedal. Jacobovo priezvisko povedal s takou nechuťou v hlase

Draco sa celý čas hral s nejakým ostrým predmetom. Čakala som iba kým s poreže.

Zrazu zakričal: "Au kurva"
"Čo?" Spýtala som sa a vtedy som to zacítila. Jeho krv. Porezal sa a vôbec to nebol malý rez. Poriadne mu išla z ruky krv

Tessa, dokážeš to. Niesom hladná. Niesom. Niesom. Ale som. Niesom. Dýchaj

On celú svoju pozornosť venoval svojej ruke
Uvidela som svoj odraz v okne a zistila som že mám zas červené oči a žily pod očami. Ach super. Prečo sa neviem kontrolovať lepšie?

Otočila som hlavu na stranu tak aby mi nevidel do tváre a povedala som: "Mal by si si to ísť do kúpeľne umyť"
"To nič nie je" povedal
Keď už som sa ako tak upokojila a červene oči a žily zmizli otočila som sa naňho a vybrala sa späť do izby

Niečo na mňa kričal ale ja som nepočúvala. Nemôžem zas cítiť jeho krv

Zrazu mi do izby vletela sova.
Asi tá od Klausa. Nemala meno. Asi. A ak hej nepamätám sa

Priletela a ja som si od nej zobrala list

Milá Tessa
Ahoj tu je Klaus, ako sa máš? Čo nové? Máš kamarátov? Tu sa máme dobre aj keď nám chýbaš. Pozdravuje ťa Rebekah, Kol a aj Elijah. Inak Rebekah ti odkazuje že keď prídeš tak si spolu urobíte nechty no veď chápeš. Chýbaš nám. Čo najskôr nám odpíš

Klaus

Vytiahla som pero a začala som písať list pre Klausa a v podstate aj pre ostatných súrodencov

Drahí moji súrodenci!
Mám sa fajn. A vy? Nové nemám asi ani nič. Mám tu veľa kamarátov a je to tu super. Ale mám malý problém. Zistila som že sa neviem až tak dobre ovládať, voči krvi. Dnes sa jeden chalan porezal a myslela som si že ho zabijem. Mimochodom dala som to a ten chalan žije. Inak na Rokfort prišiel Jacob Lockwood možno ho poznáte, je napoly upír a napoly čarodejník. Rozumieme si. Čo máte nové vy?
Klaus keď prídem musíš mi urobiť praženicu. Rebekah samozrejme že si nalakujeme nechty, veď je to naša tradícia. Pozdravujem vás všetkých. Chýbate mi
Vaša Tessa
PS: pošli mi prosím krvné konzervy aj pre Jacoba

List som dala sove a ona odletela.

*klop*klop*

"Ďalej" povedala som a dnu vošiel Jacob
"Ahoj, ruším?" Spýtal sa
"Ahoj nie čo si" povedala som. V tom som si spomenula že Klaus mi poslal už krvné konzervy aj pre Jacoba. Zašla som pre ne a podala som mu ich

"Klaus posiela aj tebe" povedala som a usmiala som sa
"Nie, Tess ja chcel som sa spýtať či by si mi nemohla dávať každý deň ty takú dávku akú potrebujem" povedal a potom mi docvaklo čo tým myslel. Veď sa nevie poriadne ovládať. Všetky konzervy by vypil hneď

"Jaaj, jasné" povedala som
"Takže vždy po škole sa stretneme, aspoň každý 2 deň budeme trénovať aby si sa dokázal ovládať, budeš si obliekať veci ako keby sme išli behať" hovorila som a on iba prikývol

"Bude to naša zásterka za týmto všetkým dobre? Keď sa niekto spýta že kde ste boli?" Spýtala som sa a čakala na jeho odpoveď. Či pochopil

"Boli sme behať" povedal
"Presne" odpovedala som mu
"Dnes je jedna párty takže dnes trénovať nebudeme ale môžme začať zajtra" povedala som

"Aj ty ideš na tú párty?" Spýtal sa ma
"No tak hej, Pansy tiež chcela ísť" povedala som
"A bude vadiť keď sa budem držať pri vašej partii?" Spýtal sa
"Nie, môžeš byť pri nás, podľa mňa aj ty si súčasť našej partie" povedala som s úsmevom na tvári

"Ďakujem" povedal a objal ma
"Začo?" Spýtala som sa
"Veď pozri čo všetko pre mňa robíš" povedal
"Nemáš vôbec začo, zažila som niečo podobné" povedala som. A fakt to bola pravda. Učila som sa ovládať keď som mala 14 a bolo to hrozné.

"Aj ty si to zažila? Kedy? Ako? Čo ti robili?" Spýtal sa zvedavo
"Keď som mala 14, moji súrodenci použili takú klasickú metódu a tou je vyhladovanie" povedala som

"Mne robili to isté, naposledy pred 22 rokmi" hovoril a potom pokračoval: "Niekoľko rokov som sa živil len zvieraťami ale potom som sa zase dostal k ľudskej krvi a mám s tým problémy" povedal smutne
"Vieš vraj mám ten gén, rozparovač" povedal

Rozparovač je taký upír ktorý nedokáže ovládať svoj hlad. Svoju obeť vycicia do poslednej kvapky až kým ju nezabije. Lebo sa nevie zastaviť

"Po kom ho máš?" Spýtala som sa
"Po mojom otcovi, zomrel pred 48 rokmi" povedal a vyzeral smutne
"To mi je ľúto" povedala som
"Nemusí je to už dávno" povedal
"Jacob, pomôžem ti s tým, spolu to dokážeme" povzbudila som ho
"Nebude to ľahké" povedal
"Musíš si veriť, keď to dokážem ja dokážeš to aj ty, ver mi" povedala som a usmiala som sa
"Ďakujem to ešte raz" povedal a ja som ho vtiahla do objatia
"Neďakuj toľko" povedala som mu zo smiechom a nato sa zasmial tiež
"Poďakuj mi keď sa to podarí" povedala som
"Vieš o tom že si jediná osoba na tomto svete ku ktorej som úprimný?" Spýtal sa. Mimochodom stále sme boli v objatí
"Keď nepočítam moju rodinu tak aj ty" povedala som mu a usmiala som sa

Po chvíli sme sa odtiahli a začali sme sa rozprávať a smiať. Mám ho strašne rada. Je to môj najlepší kamarát

"Hej Jacob za mesiac sú Vianoce kde ich budeš tráviť?" Spýtala som sa
"No tak asi tu, moja rodina nežije" povedal zosmutnene
"Mňa napadlo či by si nechcel Vianoce stráviť u nás?" Spýtala som sa
"To fakt?" Spýtal sa a videla som mu v očiach iskričky radosti
"Áno fakt" povedala som nadšene
"Ďakujem moc, veľmi rád" povedal
Usmiala som sa naňho. Ešte chvíľu sa ma vypytoval či to naozaj nebude vadiť ale potom sme sa vrátili späť k normálnej debate.