Monster in Hogwarts

1 časť

Dnes je môj prvý deň kedy ideš na Rokfort. Vôbec neviem prečo som dostala list až na moje 16 narodeniny ale tak čo už. Ani sa mi tam nechce ísť či už je to preto lebo pijem krv a neviem čo sa dokážem až tak dobre ovládať alebo že sa strašne ľahko nahnevám a potom mi oči zčervenajú a pod očami sa mi vytvoria žily. Niečo takéto
A niekedy sa mi oči ktoré mám normálne zelené zmenia na žlto hnedé kvôli tomu že som aj vlkolak. Dumbledore o mne vie. Vie aj o mojej rodine ale povedal že je na mne či to niekomu poviem alebo nie. A ja nechcem a nepoviem. Z mojich myšlienok má vyrušil môj brat Klaus
"Tessa poď už lebo zmeškáš vlak"zakričal namňa z kuchyne
"Už idem" odkričala som mu naspäť. Obliekla som si habit a išli sme spolu na stanicu.

"Tak sa maj, pošlem ti sovu" Klaus povedal a ja som sa naňho len začudovane pozrela
"Sovu? Akú sovu?" Spýtala som sa zmätene
"No kúpil som to sovu pretože do Rokfortu sa posielajú listy tak ti budem písať cez listy" povedal
"Aha...um dobre teda tak ja už idem pozdravuj Rebekuh, Elijaha a aj Kola" povedala som mu a objala ho
"Budem, budem" povedal a stále ma pevne držal v o objatí
"Klaus už ma môžeš pustiť lebo zmeškám vlak" povedala som mu a nakoniec ma pustil a usmial sa
"Budeš mi chýbať sestrička" povedal a dal mi pusu na čelo
"Aj ty mne Klaus" povedala som a úsmev som mu opätovala
"Tak ahoj" povedala som a zamávala som mu predtým ako som vstúpila do vlaku. Počula som že mi odkričal ahoj ale len som sa naňho usmiala.

Začala som hľadať voľne kupé. Nakoniec som jedno našla sedelo tam jedno dievča. Malo krásne hnedé husté vlasy a zelené oči.
"Um prepáč ale pravdepodobne už nikde nieje voľné takze um...hmm...môžem si prisadnúť?" Spýtala som sa a usmiala som sa na ňu
"Jasné sadni si" povedala a usmiala sa späť

"Ďakujem" povedala som a ona sa na mňa len usmiala
"Ako sa vlastne voláš?" Spýtala som sa. Predsa len nechcela som byť vlk samotár aj keď ten vlk už som.

"Parkinsonová Pansy Parkinsonová" odpovedala a usmiala sa
"A ty?" Spýtala sa ma
"Tessa...Tessa Mikaelsonová" odpovedala som a dúfala som že o mene Mikaelson nič nepočula keďže je dosť známe a je o ňom a o našej rodine písané aj v knihách

"Máš pekné meno Tessa" povedala mi. Vyzerala byť milá
"Ďakujem aj ty" povedala som keď som to aj tak nemyslela vážne. Nie že by nemala pekné meno ale nebolo nejaké úžasné.

"Tess? Si tu nová?" Spýtala sa po chvíľke trapného ticha
"No hej som" odvetila som
"Aha takže nevieš do akej fakulty patríš však?" Spýtala sa ma a ja nemám šajnu o čom preboha hovorí.
"Um...fakulta? Čo to je?" Spýtala som sa a už viac hlúpo som sa cítiť nemohla
"No tak ja som napríklad v Slizoline" povedala a začala rozprávať všetko o všetkých fakultách. A aj o takzvane čistokrvných čarodejníkoch, polovičných a potom o "humusákoch". Tých teda určite nemá rada.

Zrazu sa vlak zastavil a my sme vystúpili z vlaku. Prišli sme až do hradu kde som čakala na tú triediacu ceremóniu.

Dumbledore niečo povedal, to som aj tak nevnímala. A zrazu povedal: "Tessa Mikaelsonová" započula som šepot okolo mňa a znervóznela som a to dosť. A najťažšie bolo to že som cítila ich tep a to ako im bije srdce. To všetko som počula a myslela som že sa neudržím a ja ich tu všetkých vycuciam.

Sadla som si na stoličku a na hlavu mi položil triediaci klobúk.
"Ale ale koho to tu máme, musím uznať že si špeciálna naozaj špeciálna" klobúk hovoril
"Si neobyčajná, si jedinečná si rovnaká ako všetci no zároveň úplne rozdielna" ďalej pokračoval
"Ale toto je jasné...SLIZOLIN" klobúk vykríkol a všetci slizolinčania začali tlieskať. Ja som sa začala približovať k stolu a zbadala som Pansy. Tak som si sadla vedľa nej
Vedľa nej sedeli nejakí chalani
"Ahoj Tess som rada že si v slozoline" povedala
"Ahoj aj ja" povedala som nadšene
"Inak toto je Blaise" ukázala na černocha vedľa nej. Blaise sa na mňa zvodne pozrel
"A toto je Draco" ukázala no blondiaka ktorý sedel oproti mne. Ten mi nevenoval pozornosť iba si niečo zafrflal pre seba ale to som naozaj nerozumela. Aj s mojím úpírskym sluchom som nevedela rozoznať čo povedal.

Po ceremónií som nasledovala Pansy aby mi ukázala našu klubovňu. Bola krásna. Milujem čiernu a tmavozelenú. Bolo to tak tmavé a tajomné. Bolo to nádherné.

Zistila som že izbu mám s Pansy. Tak som sa potešila keďže je moja jediná kamarátka.

"Tess som rada že sme spolu na izbe" povedala
"Musím povedať že aj ja, si moja jediná kamarátka Pans" odpovedala som jej
"Inak tento piatok je párty na to že sme prišli do školy alebo niečo také, pôjdeš somnou?" Spýtala sa. Naozaj som nemala chuť oslavovať lebo vždy keď som si myslela že som šťastná tak som sa cítila previnilo pretože môj otec a jeho rodina zomreli pred 1 rokom. Ale chcela som si nájsť viac kamošov a navyše nemôžem byť teraz 5 rokov smutná.
"Uhmm...tak dobre" povedala som veľmi neisto
"Super" Pansy vykríkla a objala ma

Potom sme si ľahli do postele a rozprávali sa dlho do noci.

Ráno

"Tess vstávaj lebo prídeme neskoro na hodinu" zobudila ma Pansy
"Prečo si ma nezobudila Skorej?" Spýtala som sa. Veď ja si ešte musím dať krv. Môj brat Klaus mi dal nejaké krvné plazmy aby som nikoho "nezabila".
Vybrala som sa do kúpeľne kde som si hneď otvorila nejakú tu krvnú konzervu a vypila ju. No super mám krvavé zuby a pery. Zuby som si umyla ešte jeden krát aby som zmyla krv.
Obliekla som sa a s Pansy sme rýchlo bežali na hodinu. Raňajky sme už nestihli. Bežali sme na hodinu elixírov.

Vošli sme spolu do triedy
"Slečna Parkinsonová, slečna Mikaelsonová vysvetlíte mi dôvod vášho meškania?" Spýtal sa nejaký starý pán asi profesor
"Prepáčte my sme zaspali" povedala Pansy
"Po hodinách prídete za trest to tu upratať" povedal nahnevaným hlasom.
"Voľne miesta sú len pri pánovi Zabini a pri pánovi Malfoyovi" povedal a potom pokračoval: "Keďže pán Malfoy je Najlepší k elixíroch tam vy slečna Mikaelsonová, chodťe si k nemu sadnúť" povedal a Pansy hneď pochopila že jej miesto je vedľa Blaisa

Približovala som sa k lavici a Malfoy odvrátil svoj pohľad s knihy a pozrel sa na mňa. Premeral si ma od hora dole a potom sa uškrnul. Ja som len zmätene pozerala a potom som sa zľakla že čo ak mám niekde krv.

"Budeš tam len tak stáť alebo si aj sadneš?" Spýtal sa ma
Ja som si len rýchlo vedľa neho sadla
"Takže Mikaelsonová" povedal si a ja som len zostala ticho
"Bojíš sa ma?" Spýtal sa a ja som sa musela zasmiať
"Je ti niečo smiešne?" Spýtal sa a vyzeral nahnevane
"Ale blondie" odpovedala som mu
"Ako si ma to nazvala?!" Spýtal sa a teraz bol už naozaj nahnevaný
"Čo si hluchý?" Spýtala som sa ho
"Čo si to dovoluješ vieš kto som?" Spýtal sa a snažil sa tváriť strašne vážne
"Nie neviem a ani ma to nezaujíma" odpovedala som a to ho ešte viac nahnevalo. Asi je ten typ čo musí mať vždy posledné slovo ale to je smola lebo ja som rovnaká

"To ešte oľut-" nestihol odpovedať lebo som mu skočila do reči
"Budeš už držať hubu? Snažím sa niečo naučiť" odpovedala som mu a teraz som začínala byť nahnevaná aj ja. Klud Tessa. Ovládaj sa. Najradšej by som mu roztrhala hrdlo. Nádych. Výdych
Na moje prekvapenie už nepovedal nič.

Po hodine

Dobehla som na ďalšiu hodinu a tá bola herbológia. Našťastie tam bola už aj Pansy

"Ahoj Pans" pozdravila som ju.
"Oh ahoj Tess, aká bola prvá hodina?" Spýtala sa
"Úprimne?" Spýtala som sa a ona iba prikývla a ja som pokračovala: "Ten Malfoy je taký idiot" povedala som to možno trochu nahlas takže teraz sa na nás pozeralo pár študentov

"Ja viem je to najväčší idiot akého poznám ale celkom pekný nie?" Povedala a žmurkla na mňa
"No neviem ale každopádne je to debil" zas som hovorila trošku dosť nahlas
Zrazu hlas pri mojom uchu povedal: "Hovoríš o mne Mikaelsonová?" Bol to zasraný Malfoy!
"Choď preč" povedala som mu
"Prepáč Tess ale ja musím ísť za Blaisom" Pansy sa ospravedlnila a nechala ma s tým idiotom samú.

"Tak už mi odpovieš Mikaelsonová?" Spýtal sa má ZNOVA
"Idem do triedy" povedala som a chcela som odísť no chytil ma za lakeť a pritiahol ma k sebe až som narazila do jeho hrude