Monster in Hogwarts

7 časť

List som dala sove a tá odletela z môjho dohľadu

Potom som sa vybrala na večeru

"Ahojte" pozdravila som ich keď som prišla ku stolu
"Ahoj Tessa" pozdravil ma ako prvý Jacob
"Môžem s tebou hovoriť?" Spýtal sa
"Um jasné" povedala som. Naznačil mi očami že chce hovoriť v súkromí. Tak sme vyšli z veľkej siene na chodbu kde nikto nebol

"Pozri, je to tvoj dom a tvoje rozhodnutia ale myslíš že je to dobrý nápad? Vieš veď sú tam upíri a vlkolaci a čarodejnice a navyše čo keď to o nás zistia" povedal s obavami
Ja som sa naňho usmiala a povedala

"Jacob, ja viem, ja viem ale pochop takto sa s nimi môžme zblížiť a keď sa to dozvedia budú vedieť že my niesme takými monštrami za aké nás väčšina považuje" potom som sa nadýchla a pokračovala
"Ja viem že sú tam upíri a tak ale veď my ich ochránime keby niečo veď to vieš"

Jacob sa zasmial
"Niečo smiešne?" Spýtala som sa nechápavo
"Nie len že oni nás považujú za monštrá aj keby čo bolo, proste to pochop oni sa upírov boja a keď sa dozvedia že sú v meste upírov a tak ďalej tak sa poserú od strachu" povedal a potom pokračoval
"Proste to pochop Tessa sme pre nich len monštrá a tak to aj ostane"

"To nemôžeš vedieť, keby nás majú radi a navyše vedia že by sme im neublížili" povedala som

"Ale ja áno-ja áno Tessa, ja nemám také dobré ovládanie a sama si sa priznala že ani ty niesi na 100% istá či by si vždy odolala" povedal

"Pozri ja si nemyslím že sme monštrá, niektorí sú ale my nie, sme nesmrteľní iba drevený kôl nás zabije teda aspoň mňa a oni sú len čarodejníci" povedal
"No a čo Jacob! Prečo mi to stále musíš vyhadzovať na oči, to že som iná, to že som monštrum, to že sa nemôžem zbližovať s niekym kto tiež nieje monštrum lebo im ublížim. Tak prečo? Prečo?!" Kričala som naňho
"Ja ich mám rada, im by som neublížila, viem to a je mi jedno či mi veríš" stále som kričala. Nechápem čo si o sebe myslí, možno on sa nevie ovládať ale ja to dokážem

"Možno ty sa tak dobre neovláš ale pozri sa čo preto robíš Jacob! Stále si neveríš a ešte mi aj zato nadávaš a vybíjaš si na mne svoji zlosť" povedala som

"Ja prepáč máš úplnú pravdu, vo všetkom" povedal a vyzeral smutne
"To je v pohode Jacob" povedala som a usmiala som sa
"Nie nie je fakt mi prepáč ale keď ja si stále neverím, ešte aj keď mám ten gén" povedal
"Ten gén ťa nebude ovplyvňovať rozumieš?" Spýtala som sa
"Áno, odteraz si budem veriť" povedal a slabo sa usmial
"Ešte že tak a teraz poďme na večeru" povedala som a spolu sme sa vybrali naspäť k našim kamarátom

Začali sme spolu večerať a kecali sme. Draco mi naznačil nech idem von a tak som aj urobila
Stál tam a čakal na mňa, opieral sa o stenu

"Ahoj kráska" povedal a usmial sa. Milujem ten úsmev
"Ahoj Draco" povedala som a úsmev som mu opätovala
"Poď somnou niekam ťa vezmem" povedal. Nestihla som protestovať a už ma niekam ťahal za ruku. Prišli sme do astronomickej veže a o moj bože. Bola tu deka, sviečky a jahody

"To je krásne" povedala som
"Ty si oveľa krajšia" povedal a ja som sa začervenala

Sadli sme si na tú deku oproti seba a povedala som: "To si urobil pre mňa?"
"A pre koho iného?" Spýtal sa a pritom sa zasmial
"Áno pre teba" potom povedal už s úplne vážnou tvárou

Potom sme sa rozprávali a zistila som že je úplne úžasný

"Inak som rád že si nás pozvala k Vám" povedal
"Fakt?" Spýtala som sa
"Áno, môžem tam byť s tebou" povedal a žmurkol na mňa
Ja som sa len usmiala
"Mala by si sa usmievať častejšie, úsmev ti svedčí" povedal mi s úsmevom na tvári
"To by si mal robiť aj ty" povedala som
"Ak ti to urobí radosť" povedal a začal sa ku mne približovať. Boli sme od seba pár centimetrov. Prišiel ešte bližšie a potom spojil jeho pery s tými mojimi

Pobozkal ma. Bolo to dokonalé. Začínam k nemu niečo cítiť ale vôbec neviem či je to obojstranné.

Potom sa odtiahol a iba mi pozeral do očí. Potom som ho pobozkala ja, ruky mi obmotal okolo pásu a priťahoval ma k sebe ešte bližšie. Ja som ho jemne zaťahala za vlasy a nato hneď zavzdychal.

Potom sme sa odtiahli s zas sme si pozerali do očí

"Máš krásne oči" povedal
"Ďakujem" povedala som s úsmevom na tvári
"Si tak krásna" povedal a ja som sa teraz červenala ako paprika
Znovu som ho pobozkala, jeho vôňa, jeho pery. Milujem ich, neviem sa ich nabažiť stále ho nemám dosť a vyzerá to tak že ani on mňa

Začal ma bozkávať aj na krku a ja som ho len jemne ťahala za vlasy. Potom sa vrátil späť k mojim perám a dravo ich bozkával. Bolo to niečo úžasné. Po chvíli sme sa zase od seba odtiahli lebo nám už došiel kyslík

"Wau" to bolo jediné čo som dokázala povedať
On sa iba slabo zasmial. Jeho smiech je dokonalý

"Mali by sme ísť, poď pôjdeme spolu" povedal a ja som prikývla
"Mám ti pomôcť upratať?" Spýtala som sa. Veď predsa len na zemi boli jahody a deka a plno sviečok

"Nie nerob si starosti, potom to vybavím" povedal sebavedomo
"Ako myslíš" povedala som

V tichosti sme kráčali vedľa seba do klubovne. Nebolo to také trápne ticho ale príjemné ticho.

"Ja musím ísť to tam upratať tak zatiaľ dobrú" povedal a pritiahol si ma k sebe a pobozkal ma.

"Dobrú" povedala som keď sme sa odtiahli. Ešte posledný krát som ho pobozkala. Potom som vošla do klubovne a namierila som si to do izby

"Tessa, preboha kde si bola?" Spýtala sa vyľakane
"Klud len som bola v astronomickej veži" povedala som
"A s kým?" Hneď jej bolo jasné že s nejakým chalanom
"Počkaj to preto si odišla? Ale odišiel aj Draco" povedala a žmurkla na mňa
"Tak dobre bola som s Dracom" priznala som sa jej
"Uuuu"
"Pansy prestaň" povedala som a pritom som sa smiala
"Takže teraz akože spolu chodíte?" Spýtala sa
"J-ja neviem on mi to nepovedal, asi niesme nič" povedala som a v mojom hlase bolo počuť smútok
"Aha, to ma mrzí, vyzerá to tak že ty ho máš naozaj rada" povedala
"To mám" priznala som sa. Už nemalo zmysel klamať

Draco

Toto sa nemalo stať, ani by som nemal ísť k ním ale aj tak pôjdem. Zlomím jej srdce, veď som smrťožrút a ona nevinná čarodejnica. Voldemort si vybral mňa, nato aby som zabil Dumbledora. Bojím sa. Nedám to.

Nemôžem si ju pustiť k sebe. To už si urobil. Ja viem. Ale už to neurobím. Klameš, nedokážeš na ňu prestať myslieť a stále chceš byť pri nej. Do čerta už sa rozprávam sám so sebou v mojej mysli

Tessa

Ráno, je pondelok. Pondelky tak neznášam. Celkom sa teším lebo môžem vidieť Draca

Vstala som z postele a zobudila som Pansy, veď dnes je posledný deň a potom už odchádzame k nám. Už zajtra

"Pansy, vstavaj inak nestihneme hodiny" povedala som a pritom som s ňou triasla
"Dobre, dobre veď už idem" povedala a začala vstávať z postele

"To si robíš srandu! Ty môžeš vstávať takto skoro ale mňa nechaj ja vstávam až za 30 minút" povedala a ďalej išla spať

Ja som zobrala 2 krvné konzervy ktoré som si skryla a išla som za Jacobom. Zaklopala som na dvere ich izby a otvoril mi unavený Jacob

"Máš 3 minúty nato aby si sa obliekol, trocha si zabeháme" povedala som a on len prikývol

Asi za 3 minúty už bol hotový a my sme sa spolu vybrali zase do lesa

"Tu máš" povedala som a podala som mu krv
"Dík" povedal a s radosťou si ju zobral
"Zajtra o koľkej odchádzame?" Spýtal sa
"No vstaňte o 9 ale ty a ja Jacob si pôjdeme zabehať takže vstaň o 8" povedala som
"Jasné" povedal a usmial sa

"Inak tá Grenegrová, ako?" Spýtala som sa
"Volá sa Hermiona a možno by sa somnou aj bavila ale boli tam jej ochrankári" povedal a mne hneď bolo jasné kto. Veď ich pozná celá škola. Svätá trojica

"Určite Potter a Weasley však?" Spýtala som sa
"Presne oni" povedal
"Prišiel som za ňou a bol som slušný a milý a aj pár komplimentov som jej dal a keď som ju bral na parket prišli tí jej debilní kamoši a vynadali mi že prečo ju obťažujem" povedal