Monster in Hogwarts

17 časť

"Tessa kľud, nestratíš ma" povedal úplne kľudne

"Ty-ty sa na mňa nehneváš?" Spýtala som sa, zatiaľ čo som mala hlavu ponorenú v jeho hrudi

"Najprv som sa hneval ale pochopil som že ťa nechcem stratiť" povedal a viac ma na seba pritisol

"Milujem ťa" zašepkal
"A aj vždy budem. Viem že miluješ aj ty mňa len troška inak" povedal tak isto tichým hlasom ako predtým

"Aj ja ťa milujem Jacob" povedala som, on vie ako to myslím

Potom sme sa odtiahli

"Ty si plakala" spýtal sa zo smiechom

"Prestaň aj ty máš slzavé oči" povedala som a tiež som sa zasmiala

"Takže sme v pohode?" Spýtala som sa

"Áno. Inak akú máš teraz hodinu?" Spýtal sa

"Herbológiu"

"Aha ja mám elixíry, myslel som že by sme mohli ísť spolu ale tak nič" povedal

"Veď nabudúce, už by sme mali ísť pretože budeme meškať" povedala som

"Okej, tak ahoj" povedal a s úsmevom na tvári odišiel. Ja som urobila tak isto, akurát bez úsmevu. Ale bola som rada že sme v pohode

Keď som prišla na hodinu neskoro, samozrejme že som sa ospravedlnila a učiteľka mi prepáčila. Zvyšok hodín prebiehal nudne ako vždy. Aspoň obed bol dobrý

Rozhodla som sa že pôjdem do knižnice. Keď som tam prišla, tak tam bolo pár ľudí ale naozaj len málo asi tak 15. Sadla som si do kúta, kde nikto nebol a začala som citát knihu. Bola o láske, o ľuďoch. Som zatiaľ na 245 strane zo 658. Táto kniha sa mi dosť páči. Je to život aký by som chcela. Keby som človek, nemala by som žiadne takéto starosti

Z mojich myšlienok ma vytrhol až príliš známy hlas

"Môžem?" Draco ktorý stál predomnou, ma žiadal o povolenie na to aby si mohol sadnúť

Nič som nepovedala, proste som zostala naňho ticho hľadieť. Keďže som neodpovedala si vedľa mňa prisadol

"Čo to čítaš?" Zaujato sa spýtal

"Pozri viem o čo sa snažíš a niesom pripravená ti odpustiť" povedala som a povzdychla som si

"Tessa, snažím sa o to aby si mi odpustila, áno. Ale nečakám že mi teraz hneď odpustíš. Nemôžeš sa somnou ani baviť? Prosím. Bez teba to neviem vydržať" prosil

"A keby niesom nesmrteľná a som mŕtva, tak by si to nejako musel vydržať. Tak to vydrž aj teraz" povedala som a postavila som sa. Chystala som sa na odchod ale jeho ruka ma zastavila

Otočil si ma smerom k sebe

"Tessa, prosím. Ja viem že som ti ublížil ale jednoducho keby nič nespravím by zabil mojich rodičov. A ver tomu alebo nie v tú noc čo som sa ťa pokúsil zabiť, tak nikdy by som nebol schopný vysloviť nejaké zaklínadlo ktoré by ti ublížilo. Neviem čo som si myslel. Áno chcel som ťa zabiť ale zároveň nie. Chcel som ťa zabiť kvôli mojej rodine ale nechcel pretože ťa milujem" povedal

"Kebyže nerobíš poslíčka Voldemortovi by si to robiť nemusel" poznamenala som aj keď som vedela že to rozhodnutie nebolo dobrovoľné

"Ty o tom nič nevieš. Môj otec je smrťožrút, aj moja teta veď skoro celá moja rodina. Ja som nemal na výber. Ver že keby si môžem vybrať, hneď by som odmietol" povedal a v očiach mal toľko smútku, strachu no zároveň aj hnevu