Monster in Hogwarts

12 časť

Prišla som a zamkla za sebou dvere...

Cítila som niekoľko dalších sĺz na mojich lícach.

"Nie nie nie" hovorila som. Nikto ma nepočul. Vlastne možno iba Jacob ale to mi je jedno

"Čo mám robiť" pýtala som sa aj keď som vedela že nikto mi neodpovie

"Strýko Stefan, keby si tu tak bol. Vždy si mi poradil" povedala som pritom ako som si sadla na posteľ

"Keď sa nechceš rozprávať s ľudmi, môžeš sa vyrozprávať svojmu denníku" povedala som si nahlas. To by mi poradil Stefan. Vylej svoje srdiečko do denníku

Strčila som ruku pod matrac a vytiahla svoj denník. Páni naposledy som doňho písala keď ocka, moje nevlastné sestry a ich mamu zavraždili

Otvorila som denník a zastala som na voľnej strane, schytila som pero ktoré bolo pri mne najbližšie alebo teda jediné ktoré som teraz videla a začala som písať

Milý denníček
Okej toto bude blbé, pretože ja ano neviem ako mám začať. Proste áno bolí ma to. Bolí ma to že Draco ma od seba odháňa. A aj to čo všetko mi povedal. Ľúbim ho. Strašne ho ľúbim. Viem čo musí urobiť, nie že by som ho v tom podporovala ale to jednoducho moje city k nemu nezmení. Neviem ho dostať z hlavy, stále naňho myslím.
Hneď od prvej chvíle ako som ho uvidela sa mi páčil a proste ma niečim priťahoval. Dával mi najavo že aj ja jemu. Mal rýchle zmeny nálad. Má veľa problémov ale nechcení dovoliť aby som mu pomohla. Predsa len mohla by som hneď teraz povedať Klausovi nech zabije Voldemorta a bol by mŕtvy. Neviem čo ďalej. Neviem čo ďalej napísať. Neviem či mi to pomohlo ale každopádne cítim sa aspoň o trochu lepšie. Že som to zo seba dostala ale nedostanem žiadnu útechu alebo žiadny názor a to mi vadí ale nechcem svoje problémy vešať na ostatných. Ako sa hovorí všetko sa na dobré obráti ale niesom si istá či sa tak stane aj teraz

Dopisala som, zatvorila denník a dala som ho na to isté miesto kde bol. Len tak som si ľahla a premýšľala. Zistila som že som celkom vyhladla lenže to by som musela zavolať všetkých a to sa mi moc nechce

"Tess. Tess to som ja Pansy. Sme strašne hladní" kričala za dvermi. Bože spomeň čerta

"Áno už idem" odkričala som naspäť. Ani som sa nepozrela ako vyzerám a hneď som otvorila dvere

Pred dvermi stála Pansy, Blaise a Jacob. Draca som nevidela. Chvála bohu

Pansy na mňa divno pozrela
"Si v poriadku Tess?" Spýtala sa

"Č-čo? Jaj no hej som. Prečo by som nemala?" Spýtala som sa nechápavo

"Tess musím s tebou hovoriť" prehovoril Jacob ako Pansy stihla niečo povedať

Chytím ma za ruku a išli sme na chodbu kde nikto nebol

"Tess? Čo sa deje?" Spýtal sa starostlivo

Jasné. Je úžasný. Vedel že určite nič nepoviem pred všetkými ale kde berie to že jemu to poviem na 100 percent?

"N-nič prečo?" Spýtala som sa a snažila som sa tváriť nechápavo

"Nehraj to na mňa, radšej vyklop čo sa deje" povedal už úplne vážnym tónom

"Nehrám a fakt mi nič nie je" povedala som a pokúsila som sa o úsmev

"Tess ja vidím že ti niečo je preboha nie som slepý. Ja ti chcem len pomôcť Tess. Dovoľ mi to" povedal pričom mi chytil tvár do svojich dlaní

"Ľúbim ho" len tak zo mňa vypadlo

"Ľúbim ho Jacob ale on o mňa nestojí chápeš? Proste nechce ma a pritom celý čas mi dával na javo že ku mne niečo cíti" povedala som a plakala som . ZASA