Prológ

1.8K 76 37
                                    

Dlhými nechtami prechádzala po studenej stene, z ktorej po malých odrobinkách opadávali posledné kúsky omietky. Škrípanie nechtov kedysi nenávidela, teraz to pre ňu bola príjemná zmena zo sedenia na vlhkej zemi. Zároveň to bol jediný spôsob ako svoje nechty udržať v aspoň trochu znesiteľnej dĺžke. Nevedela ako dlho tu bola, zo začiatku dni počítala, verila, že ho niekto nájde, že mu pomôže a on po ňu príde. Mala plán ako za každý deň, ktorý musela stráviť na tomto odpornom mieste zabije aspoň desať muklov. Keď sa dni preklopili do mesiacov jej nádej slabla, no nemizla, stále počítala, robila zárezy do stien. Teraz však netušila, niť stratila niekde okolo roka a pol a od vtedy prešlo až príliš veľa času. Zo začiatku po auroroch, ktorí ju strážili kričala, nadávala im do humusákov, vyhrážala sa im, že Lord Voldemort ich zabije, no predtým im dopraje dlhé mučenie, pri ktorom budú žobrať o smrť, teraz to robila len výnimočne. Nie každý z aurorov zvládol jej spoločnosť. Postupne k nej posielali len tých skúsenejších a nováčikov radšej vynechali. Rada im detailne opisovala ako spoločne s Bartym utýrali manželov Longbottomovcov. To bola pre mnohých už príliš silná káva. Frank a Alice boli taktiež aurori, a k tomu aj veľmi obľúbení, ich kolegovia ich mali veľmi radi. V momente, keď zistila, ako na jej príbehy reaguje väčšina jej stráží, začala byť omnoho detailnejšia a niektoré skutočnosti si začala vymýšľať, len preto, aby videla utrpenie na tvárach aurorov. Niektorí sa dokonca z jej rozprávania povracali, vtedy sa len nahlas a hystericky smiala. Ale to bolo ešte v čase, keď k nej chodili aj nováčikovia, ktorí sa báli, že by tak raz mohli skončiť. Skúsení aurori sa nebáli ju umlčať aj používaním kliatby Cruciatus. Napriek tomu, že sa jednalo o neodpustiteľnú kliatbu, špeciálne pri nej ju mali dovolené používať. Málokedy kričala, väčšinou ich len prebodávala pohľadom. Ale boli tu jej traja obľúbenci, jediní aurori, ktorí jej kliatbou dokázali spôsobiť skutočnú bolesť, po ich kliatbe jej neraz z úst vyšiel hlasný rev. Tí ostatní sa báli, nechceli jej naozaj ublížiť, ale pri jej obľúbencoch to bolo iné, bola si viac ako istá, že Franka s Alice veľmi dobre poznali a uštedriť jej Cruciatus brali ako možnosť na vykonanie svojej osobnej pomsty. Ale jej to nevadilo, bola to želaná zmena od nudy, ktorá ju deň čo deň v cele zožierala. Postupom času aj Cruciaty zovšedneli a jej krik sa premenil na šialený smiech. Sama pochybovala či v prípade, že by sa z tohto pekla dostala, bola ešte schopná žiť normálny život. Dementori z nej vysali už takmer všetko, mala pocit, že je len schránka, ktorá čaká na smrť, no zabiť sa nikdy nepokúsila. Stále verila, že príde, stále verila, že ju a ostatných verných odtiaľto dostane. Vedela, že mŕtvy nie je a rovnako vedela, že hneď ako sa vráti k moci bude jeho prioritou jej záchrana. Len to v nej držalo aspoň malé zvyšky zdravého rozumu. To a spomienka na ich dcéru. Každý deň rozmýšľala ako žije, ako sa o ňu Lucius s Cissy starajú, či im ju nezobrali... Či kráča v stopách svojich rodičov a chodí do Slizolinu, či nenávidí muklov a humusákov tak ako oni. Či sa k nim pripojí, keď sa Tom vráti späť k moci. Netušila koľko rokov má jej dcéra, rovnako ako netušila, koľko času prešlo odvtedy čo ju uväznili. Ale len vďaka myšlienkam na ňu a na jej Toma ešte žila, bola si tým viac ako istá.
"Prestaň!" vykríkol auror, ktorý mal práve službu.
Ona sa na neho zoširoka usmiala a odhalila zuby, ktoré boli do jedného prehnité. Hygiena na tomto mieste nikomu nič nehovorila: "S čím?" 
"Si sprostá?" zamračil sa auror, "s tým škrípaním predsa!"
"Ach," venovala mu ďalší oslnivý úsmev, "to asi nepôjde," a pokračovala ďalej, no tentokrát pridala aj druhú ruku.
"Ty suka!" vykríkol auror a venoval jej jednu dobre mierenú kliatbu priamo do pŕs. Tá ju odhodila od steny a zabezpečila jej veľmi tvrdí dopad, pri ktorom si poranila ruku. 
"Ak budeš ešte niekedy odvrávať, bude ťa to bolieť viac," vyprskol vzápätí.
"Kde je Moody?"
"Prečo ťa to zaujíma?"
"Lebo on vie používať kliatby tak, aby to naozaj bolelo, to čo robíš ty je nuda!" zaškerila sa na neho a pridala aj vyplazený jazyk. 
"Takže ty chceš, aby ťa to bolelo?" začudovane sa na ňu pozrel.
Blažený úsmev sa jej rozlial po tvári: "Skús to, ohúr ma."
"Ako chceš suka, Crucio!"
Ona ihneď začala kričať, jej rev aurora vyplašil, okamžite kliatbu zrušil a pristúpil bližšie k cele, aby si overil, ako veľmi jej ublížil. No krik, ktorý sa rinul z cely sa plynule zmenil na smiech.
"Naozaj si bol taký hlúpy, že si si myslel, že mi ublížiš?" ďalej sa smiala, "vy ste všetci rovnakí, neschopní, keď sa Temný pán vráti, nebudete mať ani najmenšiu šancu," odpľula si pohŕdavo k jeho nohám.
"Ten bastard sa nikdy nevráti, je mŕtvy a tak to aj ostane."
"Naozaj si myslíš, že kúzelník jeho kvalít by nemal záložný plán, že ho porazilo decko?.. to si naozaj ty bezvýznamný červ myslíš, to je..." nepodarilo sa jej dokončiť vetu, pretože ju trafil ďalší Cruciatus. Tentokrát bol o niečo silnejší ako ten predchádzajúci.
"Ty suka, drž jazyk za zubami, on sa nikdy nevráti rozumieš, nikdy!"
"Dobre."
"Čo dobre?"
"Ušlo to, už som aj niečo cítila, učíš sa rýchlo..."
"Takže chceš ďalší?"
"Poslúž si."
Lúč červeného svetla okamžite opäť smeroval jej smerom a zas  ju zasiahol priamo do hrude. Tentokrát nevydala ani hláska, uprene sa pozerala na aurora, no dlho to nevydržala a vyprskla do smiechu: "Fajn, tak to bola len náhoda, toto ma ani len nepošteklilo, musíš mi naozaj chcieť ublížiť, nesmú to byť len prázdne slová, zober ten prútik a mysli to naozaj, to ja som zničila Franka a Alice, to vďaka mne sú z nich chodiace šaláty a keby ma nechytia spravím to každému aurorovi a spravím to s radosťou," vyškierala sa svojim prehnitým úsmevom na muža stojaceho na opačne strane mreží. 
Chvíľu to vyzeralo, že po nej vypáli ďalšiu kliatbu, no zrazu sklopil prútik. Vypleštila na neho oči: "Čo je, čo sa deje, si dosratý povedať tú kliatbu a myslieť to naozaj?"
"Nie."
"Tak potom?"
"Robí ti to radosť, robí ti radosť, že niečo cítiš, robí ti radosť, že sa s tebou niekto rozpráva, že máš koho nasierať, ale ja ti tú radosť ďalej robiť nebudem, na to spoľahni Bellatrix," dal si záležať, aby každé jedno písmeno jej mena vyslovil čo najviac zreteľne.
Jej veľké tmavohnedé oči na ňom spočinuli a intenzívne ho prebodávali. Bol prvý, ktorý to pochopil. Jej posledné vytrhnutie z letargie je s najväčšou pravdepodobnosťou na konci, pretože si bola viac ako istá, že o tom povie aj ostatným aurorom. Ak po ňu Tom nepríde čo najskôr zošalie úplne, tým si bola istá.

Tak ste ma ukecali :D, a popravde, nebolo to také ťažké, ja sa Bellatrix neviem vzdať. Takže druhá časť sa začína rodiť. Dopredu vám poviem, že nebude taká dlhá ako prvá, minimálne v počte kapitol, v rozsahu možno hej. A ja sa pokúsim kapitoly pridávať pravidelne, ale fakt asi len pokúsim. Do komentáru mi môžete dať vedieť, ako často by ste ich chceli (ale týždenný rozptyl je minimálny :D) a ja to skúsim nejako dodržať, plus mi môžete napísať, čo si o príbehu zatiaľ myslíte. Ďakujem a majte sa krásne ♥

Bellatrix - príbeh smrťožrútky pokračujeWhere stories live. Discover now