Bellatrix - príbeh smrťožrútky pokračuje

8. Obeta

Lucius nesmelo klopal na dvere izby, v ktorej noc trávil Temný pán spoločne s Bellatrix. Nechcel ich rušiť, nechcel veriť hrôze, ktorá na nich číhala. No po rozhovore s Timothym, ktorý dorazil uprostred noci, nemal na výber s svojho pána musel vyrušiť. Na jeho prvé zaklopania nikto nereagoval, tak sa rozhodol, že pridá na ich intenzite. Vedel, že v prípade, že na jeho dobiedzanie Temný pán zareaguje, bude mu pri najlepšom uštedrený len jeden Cruciatus. Lucius práve dokončil tretiu sériu teraz už naliehavého klopania a vnútorne sa pripravoval na ďalšiu. V tom však Temný pán pomaly otvoril dvere a svoje unavené karmínovočervené oči zabodol do tých jeho sivých. Nepovedal ani slovo len ďalej hľadel na Luciusa. Ten veľmi prezieravo prečítal otázku, ktorá bola skrytá v karmínoch.
"Nerušil... teda nebudil by som ťa, keby to nebolo naozaj vážne," Lucius podvedome čakal, kedy ho zasiahne kliatba, "už dorazil."
Temný pán prikývol a vyšiel na chodbu a potichu sa sebou zatvoril dvere. "Musel som ho zavolať," Lucius bol v šoku, nikdy svojho pána nevidel takto zlomeného. Za posledné mesiace sa síce zblížili, no stále mal pocit, že je pri ňom na veľmi tenkom ľade. 
"Tom... prepáč," bolo jediné, čo sa Luciusovi zo seba podarilo dostať. 
Temný pán spýtavo nadvihol obočie, nebolo mu celkom jasné, za čo sa mu Lucius ospravedlňuje. Lucius chvíľu mlčal a potom pokynul smerom k jedálni, kde na nich čakal Timothy a pomaly začal rozprávať: "Nepovedal som ti to, nepovedal som ti o tom s Bellatrix," konečne zo seba dostal, "Maxim mal tušenie hneď po rituály, ja som však nechcel veriť tomu, že by to mohla byť pravda a popieral som to, mal som ísť hneď za tebou a..." hlas sa mu lámal. Temný pán zodvihol ruku na znak toho, aby  Lucius prestal rozprávať. 
"Nepotrebujem tvoje ospravedlnenia Lucius, prvoradá je teraz ona a i keď to priznávam len nerád, chyboval som aj ja." Luciusove zreničky sa rozšírili takmer na veľkosť dúhovky, ešte nikdy nepočul, že by Temný pán priznal akúkoľvek chybu. A to aj vo chvíľach, keď bolo všetkým smrťožrútom jasné, že ju urobil. Aj vtedy radšej zabil niekoho zo svojich radov, akoby si ju priznal. A teraz kráčali bok po boku s Luciusom a on chybu priznal, ba čo viac Luciusa za tú jeho zatiaľ nepotrestal. 
"Nikdy o tom nikomu nepovieš," chladným tónom, z ktorého naskakovali zimomriavky, po chvíli dodal Temný pán. 
Lucius niekoľkokrát prikývol a ďalej viedol svojho pána do jedálne. Zvyšok ich cesty prebehol bez slov. Sídlo Malfoyovcov bolo v túto hodinu tiché. Okrem domácich škriatkom boli hore len štyria kúzelníci, z ktorých traja sa už čochvíľa mali stretnúť a prediskutovať, ako zachránia Bellatrix. Štvrtý z nich nervózne chodil po izbe, ktorá mu bola pridelená, i keď bol po prebdenej noci unavený, na spánok nedokázal ani pomyslieť. Bellatrix bola bezpochyby v nebezpečenstve, a on jednoducho nemohol dopustiť, aby sa jej čokoľvek stalo. Sám si to nedokázal vysvetliť, no bolo to tak. A pocitu, ktorý ho viedol už niekoľko dní podriaďoval celé svoje bytie.
"Či s tým Lucius súhlasí alebo nie," pomyslel si Maxim, "musím zájsť za Temným pánom." Len pomyslenie na to ho desilo. No zároveň si bol vedomí, že len Temný pán dokáže Bellatrix pomôcť. A to neurobí pokiaľ nebude vedieť, že pomoc stále potrebuje. Možno bol Maxim viac hlúpy ako odvážny či oddaný, keď sa rozhodol v noci vyrušiť Temného pána, no jeho úmysly šťachtili aj jeho činy. S obrovskou gučou v hrdle sa vydal spleťou chodieb majestátneho sídla hľadať Temného pána. 

"Timothy," vyslovil Temný pán meno starého priateľa v momente, keď prekročil prah dverí jedálne. 
"Rád ťa vidím Tom," odpovedal mu Timothy a obaja muži sa letmo objali. Bolo zjavné, že ani jednému z nich tento zvyk nie je príjemný, "i keď radšej by som bol, keby naše stretnutie prebehlo za iných okolností."
"Pochopiteľne," nepatrne prikývol Temný pán.
"Lucius ma už oboznámil s celou situáciou Tom, nesmieme strácať čas."
Temný pán uprene hľadel na Timothyho, akoby sa v jeho očiach snažil nájsť náznak toho, že jeho obavy nie sú opodstatnené. No po ničom takom v nich nebolo ani stopy. 
"Musíme spraviť to čo si myslím?" s nepatrným náznakom nádeje v hlase sa opýtal Temný pán.
"Presne tak Tom."
"Len nerád vám do toho vstupujem," nesmelo začal Lucius, "no ak smiem vedieť, o čo ide?"
"Vyháňanie deštrukčného demusa pochopiteľne," stroho vysvetlil Timothy.
"A treba urobiť čo?" Lucius veľmi dobre tušil, že cena za to, že Bellatrix tej odpornej veci zbavia bude privysoká. Ale tentokrát už nechcel pred pravdou zatvárať oči. 
"Obetovať život," bez emócii vysvetlil Temný pán.
"Ale to nie je problém dole v žalári je ľudí, ktorých môžeme obetovať kopec," s nádejou v hlase začal Lucius, "a ak ich bude treba viacej sám ich zoženiem."
"Drahý Lucius," sarkasticky začal Temný pán, "naozaj si myslím, že keby to bolo také jednoduché, tak sa nad tým čo i len pozastavím?"
Lucius zahanbene sklonil hlavu. Opäť nepremýšľal dostatočne, ako si len mohol pomyslieť, že Temný pán by na tak primitívnu vec neprišiel. Po chvíli mlčania opäť prehovoril: "Takže aký je problém tej obety?"
"Musí byť dobrovoľná," vysvetlil tentokrát Timothy.
Luciusa oblial studený pot: "To ale nemôže..."
"Je to tak Lucius," chladne potvrdil Timothyho slová Temný pán, "ja to z pochopiteľných dôvodov byť nemôžem."
"Spravím to," takmer šeptom prehovoril Lucius.
"Bolo by to zbytočné," okamžite odvetil Timothy.
"Hovorím, že to spravím!" tentokrát už podstatne hlasnejšie a presvedčenejšie kontroval Lucius.
"Nebuď hlúpy," vyštekol Timothy, "hovorím, že je to zbytočné!"
"A ja hovorím, že to urobím!"
"Tvoj život by vyhasol zbytočne!"
"Čo!?"
"Váhal si..."
"Nie je na dennom poriadku za niekoho obetovať život, pochopiteľne, že som váhal," vyštekol Lucius.
"Ja ťa nesúdim, len hovorím, že tvoj život by vyhasol zbytočne, nefungovalo by to."
"Prečo..." Lucius len nechápavo hľadel pred seba.
"Demusovia sú odporné stvorenia, ktoré sú na tomto svete, aby človeka zničili a stiahli na cestu zatratenia toľko jeho blízkych, koľko len môžu," s nádychom pátosu vysvetľoval Timothy, "nechcú, aby hostiteľ prežil, preto je takmer nemožné sa ich zbaviť."
"Iba takmer... ako to teda spravíme my?" vydýchol Lucius.
"Potrebujeme človeka, ktorý nezaváha a potom," Timothy svoje vysvetľovanie nedokončil, keďže dvere na jedálni sa rozrazili a v nich stál Maxim.
"Veľmi nerád vás ruším môj pane, no vec s ktorou za vami prichádzam do rána nepočká," vysypal zo seba takmer na jeden dych. 
"Nech ide o čokoľvek, nie je vhodný doba," cez zaťaté zuby precedil Temný pán.
"Pane, ide o Bellatrix, obávam sa, že sme z nej nedostali všetko." Maximove oči ostali upreté na skupine troch mužov, ktorí stáli pred ním. Striedavo hľadel na každého z nich a snažil sa vyhodnotiť situáciu, do ktorej práve vtrhol. Napätie, ktoré v miestnosti panovalo nasvedčovalo tomu, že prerušil nie práve najpríjemnejší rozhovor. 
"Odkiaľ to vieš!?" vyštekol Timothy. 
"Temnota v jej očiach," veľmi stroho odpovedal Maxim. No aj takto jednoduchá odpoveď Timothymu stačila, aby mužovi, ktorého videl prvýkrát v živote uveril.
"Jeho úmysly sú čestné," skonštatoval a zabodol svoj pohľad do Toma. Ten ihneď odčítal na čo jeho starý priateľ naráža. Vedel, že teraz bude musieť vážiť slová lepšie ako kedykoľvek predtým. Síce bol majstrom manipulácie, no aj majstri sa, ako muklovia hovoria môžu uťať. Na Maximovom životu mu nezáležalo, v skutočnosti mu nikdy nezáležalo na nikom okrem dvoch žien v jeho živote. Možno Timothyho vnímal ako priateľa a Lucius mu bol o niečo bližšie ako ostatní smrťožrúti, no bez mihnutia oka by ich dokázal zabiť. To Bellatrix v sebe mala o kúsok ľudskosti viac a práve kvôli nej týmto mužom neubližoval. Vedel, že aj Maxim si nejakým, jemu zatiaľ neznámym zázrakom u nej vybojoval svoje miesto. No taktiež vedel, že nech ju má rád ako ju má rád, je ochotný nechať umrieť každého z nich, pokiaľ to má znamenať jej záchranu. A práve Maximova smrť by k jej záchrane viesť mohla. Stačí len ak neurobí chybu.
"Mal si pravdu," potichu prehovoril Lucius, a na tvári mal výraz plný smútku a opovrhnutia. Jeden z najvyšších aristokratov kúzelníckej Británia v túto noc, či možno už ráno, opovrhoval samým sebou. 
Na rozdiel od Luciusovej nešťastnej tváre, tvár Temného pána pohltil hnev. Tom zúril a len vďaka sile vôle svoj hnev držal na uzde. "Ten nekompetentný idiot všetko zničí," prebleskla mu myšlienka hlavou. Už-už siahal po prútik, aby Luciusa umlčal, keď aristokrat opäť prehovoril: "Ak ju chceme zachrániť, potrebujeme, aby sa pre ňu niekto obetoval."
Červené karmíny vzplanuli zlosťou a do Luciusovej hrude udrel asi najsilnejší Cruciatus, akému v živote čelil, práve v momente, keď Maxim bez zaváhania povedal: "Spravím to."
Timothymu sa na tvári usídlil blažený úsmev, ktorý tam však nevydržal dlho. Jedálňou sa už niekoľko minút ozýval Luciusov zúfalý rev. Ten postupne slabol, ale nie preto, že by Temný pán zo svojej kliatby zvoľnil. No Luciusovi dochádzali sily. Timothymu sa scéna, ktorej prizeral prestávala páčiť, bol si istý, že pokiaľ Tom kliatbu nezruší Luciusa zabije. Preto urobil niečo, za čo by hocikoho iného čakala smrť. A sám si nebol zas až tak istý, že sa jej sám nedočká. Vytiahol prútik a nahlas vykríkol: "Expeliarmus," prútik Temného pán priletel priamo do jeho nastavenej ruky a Luciusov krik konečne ustal. Tom však v sekunde stál pri Timothym, zdrapil ho za krk a pritlačil k stene. Timothy sa nebránil a ani nekričal. I keby kričať chcel, nemohol by ruka Temného pána pevne zvierala jeho hrdlo a tenké kostnaté prsty mu tlačili na hlasivky. Vyzeralo to tak, že ortieľ smrti už nad Timothym niekto vyriekol. Temný pán sa naklonil k starému priateľovi a sípavým hlasom, ktorý mohol počuť len Timothy zašepkal: "Ďakujem." Chvíľu ešte Timothyho držal v nekomfortnej polohe a potom ho s hlasným tresnutím nechal spadnúť na zem. 
"Takže," začal Temný pán, akoby sa pred chvíľou nič nestalo, "Maxim, hovoríš, že to spravíš?"
Maxim mal zovreté hrdlo a po tom, čo videl nebol schopný hovoriť, tak na znak súhlasu len niekoľkokrát prikývol.
"Výborne, výborne," Temný pán sa začal prechádzať po jedálni a o ničom úpenlivo premýšľal. Zatiaľ sa obaja muži, ktorým značne znepríjemnil posledné minúty, snažili svojpomocne pozviechať zo zeme. 
Timothy po chvíli Temného pána vyrušil: "Vieš, že tá obeta nie je všetko však?"
Tom zastal na mieste a sklá v oknách sa začali triasť, postupne praskali, až kým žiadne z nich nezostalo pokope. 
"Viem," precedil pomedzi zuby. A všetci muži boli radi, že si hnev Temného pána tentokrát odniesli okná a nie niekto z nich troch. 
"Kedy ju vieš priviesť?"
"Nechcem aby tu bola!" vyštekol Temný pán.
"Ale inak to nejde," oponoval mu Timothy.
"Nemali sa stretnúť takto!"
"Mrzí ma to, ale pokiaľ ju chceš zachrániť, musí tu byť."
"Môj pane, hovoríte o..." nesmelo začal Lucius a po zážitku, ktorý mu len pred chvíľou Temný pán sprostredkoval, sa podvedome vrátil k vykaniu.
"Áno," Temný pán sa viac nezmohol. 
"Prečo?"
"Musí pridať svoju krv do elixíru, je jej priamy potomok," vysvetľoval Timothy.
"Nemôže to byť niekto iný?" snažil sa situáciu zachrániť Lucius, "niekto iný, s kým je spojená krvou?"
Temný pán pokrútil hlavou: "Len dedičná mágia v spojení s obetou dokáže demusa vyhnať," na chvíľu sa odmlčal a potom pokračoval: "a dedičná mágia je založená na najbližšom pokrvnom potomkovi a tým je bezpochyby Deplhi."
"Bude v bezpečí?" s obavou vyslovil otázku Lucius.
"O to sa osobne postarám," ubezpečil ho Temný pán. 
Maxim celý rozhovor počúval a snažil sa vstrebať všetko čo sa dozvedel. Chystá sa zomrieť pre osobu, ktorú ešte pred pár týždňami nenávidel. No teraz jej bol bez zaváhanie ochotný odovzdať celý svoj život. Je pravda, že ostal v šoku, keď sa dozvedel, že jeho pani má dcéru. No o to viac bol odovzdaný údelu, ktorý na seba prijal. Ak bola tá mladá dáma, o ktorej dnes počul čo i len z polovice taká výnimočná ako jej matka, svet jej bude ležať pri nohách. Tým si bol istý. 
"Môj pane," konečne prehovoril, "čo sa odo mňa očakáva?"
"Smrť, pochopiteľne," chladne odpovedal Voldemort. 
"Samozrejme, no musím predtým niečo absolvovať, alebo...?"
"Všetko sa dozvieš v správny čas, teraz je dôležité, aby si si očistil myseľ od hlodavých myšlienok, musíš byť stále presvedčený, že to chceš naozaj urobiť," vysvetlil namiesto Temného pána Timothy.
"Rozumiem," prikývol Maxim.
"Kedy začneme?" nesmelo sa opýtal Lucius.
"Dám po Deplhi poslať do Karibiku, nemalo by to trvať viac ako hodinu, chcem sa s ňou predtým však porozprávať."
"Samozrejme," tentokrát prikývol Lucius, "čo môj syn so ženou?"
"Ostanú tam, nepotrebujem tu nikoho naviac." Luciusovi spadol kameň zo srdca. Len nerád by sa dostal do situácie, kde bude musieť prosiť Temného pána, aby do tejto situácie zvyšok jeho rodiny neťahal. On bol záchrane Bellatrix maximálne oddaný, no nechcel do nebezpečenstva dostať aj ženu so synom.
Chvíľu všetci muži zotrvali v tichosti, no napokon Lucius opäť prehovoril: "Podarí sa to?"
"Nič iné nepripadá do úvahy," s presvedčením odpovedal Timothy.
"Keď si bol pri vyháňaní pretrvávajúceho deštrukčného demusa, podarilo sa to?"
"Nie," stroho odvetil Timothy.
"Nie!?" s hrôzou v hlase zopakoval jeho odpoveď Lucius. Temný pán to nijako nekomentoval.
"Nie, no viem, kde bola chyba, tentokrát to vyjde!"

Komentáre a votes ako vždy potešia. A nereálne je skutočnosťou minimálne jeden z rodičou sa v ďalšej kapitole stretne s Delphi, tešíte sa? ♥