Bellatrix - príbeh smrťožrútky pokračuje

1. Temný pán povstal

Nenávidel sa. Nenávidel svoje rozhodnutie ísť do toho domu. Nenávidel svoje úbohé telo, ak sa vôbec to, v čom teraz prebýval, dalo nazvať telom. Nenávidel každú minútu, ktorú bol bez nej. Nenávidel sa za to, že nikdy nespoznal svoju dcéru a nemohol ju vychovávať. Nenávidel sa za to, že kedykoľvek dôveroval niekomu mimo vnútorného kruhu. Keby vtedy na oddelení záhad získali to proroctvo, nič z toho sa nemuselo stať. Tieto a im podobné myšlienky ho zožierali už niekoľko dlhých rokov. Ale za svoje chyby zaplatil, žil ako parazit ako niečo menejcenné, nerád to priznával, no vtedy bol snáď aj menej ako mukel, nebol takmer nič. Jeho verní ho nenašli, no čo bolo horšie nenašla ho ani Bellatrix. Nerozumel tomu, no časom vo svojich úvahách prišiel na to, že ju museli zajať. Ona by sa ho nezriekla, ona nie. Ak nebola na slobode, jediné miesto, kde mohla byť bol Azkaban. A on veľmi dobre vedel, aké strašné miesto to je. Musel sa dostať späť k moci a okamžite ju a aj svojich verných odtiaľ dostať. Keby mal len späť svoje telo, k moci by sa dostal takmer hneď. A aj s jej zlomkom by pre neho nebol najmenší problém zaútočiť na Azkaban a smrťožrútov vyslobodiť.
Už bol veľmi blízko, no stále bol len parazitom na hlave toho neschopného hlupáka. Kameň Mudrcov mal byť bezpodmienečne v jeho moci a on mal opäť povstať. No ten chlapec, znova všetko pokazil. Nerozumel ako môže mať podpriemerne nadané decko moc, ktorá ho už dvakrát dokázala poslať na hranicu života a smrti. No obdobie, kedy sa prostredníctvom Quirrella dostal na Rokfort mu poskytlo minimálne cenné informácie. Dostal sa tam práve v čase, keď do školy nastúpil aj Luciusov syn. Nemal najmenšie problémy ho spoznať. Bol presnou kópiou svojho otca. No čo ho zaujalo viac, bolo dievča, ktorému sa na hrudi vynímal erb so zeleným hadom a  od mladého Malfoya sa nepohlo ani na krok. Tá vyzerala a miniatúrna kópia jeho Bellatrix. Nebol si síce istý na sto percent, no nadobudol podozrenie, že by mohlo ísť o jeho dcéru. Nosila však priezvisko Malfoyová a všetci ju poznali ako Dracovu sestru. To by znamenalo, že Narcissa musela porodiť dvojičky a to bolo viac ako nepravdepodobné. Už v úvode roka sa rozhodol, že ju musí veľmi dobre sledovať. Ako čas plynul, bol si takmer istý tým, že to, že sa vydáva za Dracovu sestru je len maskovanie, aby nikto nepoznal identitu jej skutočných rodičov. Bola tak podobná svojej mame, že Tom si nemohol pomôcť a vždy keď mal hodinu s prvákmi prebral nad Quirrellom plnú kontrolu a svoju dcéru pozoroval jeho očami. Bola nesmierne talentovaná a to nie len v obrane proti čiernej mágií, ktorú učil ale aj v ostatných predmetoch. Jeho kolegovia neraz v zborovni ospevovali jej nesmierny talent, ktorým oplývala snáď vo všetkých odvetviach mágie. Dokonca aj Snape, u ktorého to bolo nanajvýš neobvyklé, sem tam utrúsil slová chvály jej smerom. Ako rád by ju učil zákutia čiernej mágie, ako rád by ju objal a povedal jej, aká je nádherná a ako veľmi ju miluje, ako rád by jej bol otcom, ako rád by jej odhalil svoju identitu, no to si nemohol dovoliť. Presne kvôli tomuto lásku tak dlho nenávidel, z človeka robí slabocha, a tým on nikdy nechcel byť. Pokiaľ má raz vládnuť svetu, na takéto prejavy nie je miesto. Samozrejme, že svojej dcére chcel byť dobrým otcom a chcel ju vychovávať, no to muselo teraz počkať. Prvoradé bolo získanie tela a moci, to ostatné časom príde určite tiež. A všetko to mohlo prísť omnoho skôr keby nebolo toho hlúpeho Pottera. Už ako malé decko zničil ich rodinu a teraz to urobil znova. Čo je však najhoršie, kvôli tomu malému hlupákovi už nemohol vidieť, ako jeho dcéra rastie. Bol od nej opäť odrezaný. A odrezaný bol aj od tej hŕstky smrťožrútov, ktorí ostali na slobode. Chystal sa ich kontaktovať, no predtým potreboval zistiť, kto je mu naozaj stále verný. Nemienil opakovať svoje staré chyby. No proces overovania trval príliš dlho, vedel, že kameň bude čoskoro mimo jeho dosahu, preto sa jeho získanie pre neho stalo na dlhý čas hlavnou prioritou a preverovanie smrťožrútov odsunul na druhú koľaj. Bol si istý len vernosťou Luciusa Malfoya, všetko nasvedčovalo tomu, že vychováva jeho dcéru, lepší dôkaz snáď ani neexistoval. No veľkým otáznikom pre neho stále ostával Severus Snape, napriek tomu, že ho mal pod nosom takmer celý školský rok, nevedel, či sa na neho môže spoľahnúť. 
Keďže jediným verným a dohľadateľným smrťožrútom sa javil Lucius Malfoy, podarilo sa mu podstrčiť mu svoj denník aj s inštrukciami, čo s ním má robiť. Lucius však netušil od koho denník je, no nasledoval pokyny, ktoré sa k nemu spoločne s denníkom dostali, z denníka cítil mágiu, ktorú veľmi dobre poznal, teda minimálne jej časť. No aj pokus s denníkom dopadol katastrofálne a Tom prišiel o jeden zo svojich horcruxov. Keď sa tak stalo zúril, zúril tak veľmi, že zrovnal so zemou časť lesa, v ktorom sa ukrýval. Vtedy mu však zasvietila malá iskrička nádeje, jeho emócie k nemu dokážu privolať mágiu. Pretože jedine jeho mágia je schopná takého niečoho. Dlhé mesiace sa za pomoci emócií snažil privolať mágiu späť k sebe, nedá sa povedať, že by to nefungovalo vôbec. Jeho ľudská či skôr neľudská podoba sa mu začínala pomaly vracať. No tempo, ktorým sa to dialo bolo žalostne pomalé. On každú chvíľu myslel na to, ako musí Bellatrix trpieť a nemohol si dovoliť postupovať takto pomaly. Sám nevedel, komu či čomu má vďačiť za šťastie, ktoré sa na neho usmialo, na tom najnepravdepodobnejšom mieste. Vo svojej polovičatej podobe ležal uprostred vypáleného kruhu v nejakom neznámom lese doslova na kraji sveta, keď sa pri ňom pristavil pomerne veľký potkan. Okamžite z potkana zacítil mágiu, bolo mu jasné, že ide o animága. To mohlo znamenať problém, po svete sa pohybovalo veľké množstvo čarodejníkov, ktorí by mu za to čo vo svojom živote vykonal dopriali pekne dlhé a intenzívne mučenie. A on sa v tejto podobe nedokázal brániť. Možno by zvládol pár výbuchov mágie za pomoci emócií, ale od toho sa nedalo očakávať takmer nič. Určite nie to, že by mu to pomohlo v súboji aj s priemerným kúzelníkom. No misky váh boli v tento deň naklonené na jeho stranu. V priebehu pár sekúnd ten potkaní animágus odhalil svoj totožnosť. Bol to ten chlapec, ktorý mú pred trinástimi rokmi prezradil miesto, kde sa ukrývajú Potterovci. Najradšej by ho na mieste zabil. No na jednej strane na to nebol dosť  silný a na tej druhej, a len veľmi nerád si to priznával, potreboval jeho pomoc.