Bellatrix - príbeh smrťožrútky pokračuje

4. Opäť spolu

Maxim sa niekoľkokrát zhlboka nadýchol a vstúpil do veľkých železných dverí, ktoré boli vstupom do Azkabanu. Po troch dňoch intenzívnych príprav bol viac ako vyčerpaný. No vedel, že dnes nemôže zlyhať, nech sa deje, čo sa deje. Jeho pravá lojalita dnes bude odhalená. A aj v prípade, že by misia nebola úspešná a on sa by sa z toho nejakým zázrakom dostal, bol si viac ako istý, že Temný pán by s ním spravil veľmi rýchly proces. Avšak on ho nechcel sklamať, chcel mu dokázať, že je hodný stať sa jeho verným nasledovníkom. Tri dni, ktoré strávil v bezprostrednej blízkosti Temného pána ho len utvrdili v tom, o čom uvažoval už toľkokrát, keď bol v spoločnosti Bellatrix, temná strana je tá, na ktorej chce stáť. Temnota ho stále viac a viac priťahovala, v jej obklopení sa cítil silný. Jeho strach, ktorý ho donútil, aby Bellatrix pomohol, sa premenil na skutočnú túžbu po moci, ktorú temnota a Lord Voldemort ponúkali. Teraz však nesmie urobiť chybu. Musí do bodky splniť všetko tak, ako to naplánovali. 
"Hej Maxim, dlho som ťa nevidel, ako sa máš kamarát," ozvalo sa z úst aurora - Creiga, ktorý mal na starosti kontrolu každého, kto vstupoval do Azkabanu. Maxim vedel, že sa nemá čoho báť, nemal pri sebe nič, čo by ho mohlo usvedčiť z nekalých úmyslov. No napriek tomu mu na rukách naskočili zimomriavky. Aj keď ako auror slúžil už dlhé roky, nikdy sa mu nepodarilo zbaviť sa tohto prejavu strachu, zimomriavky mu naskakovali vždy pred každou akciou a dnešok samozrejme nebol výnimkou. Bol naozaj rád, že dlhé rukávy mu poskytujú ochranu pred potenciálnymi zvedavými pohľadmi. Jeho kolegovia o tomto jeho malom probléme dobre vedeli a on naozaj nepotreboval odpovedať na zvedavé otázky.
"Ahoj," pozdravil stroho, "rozkazy z hora, posledný týždne som bol veľa v teréne."
"To ti celkom závidím kamoško, nejaká akcia, tu sa nič nedeje, keď sa sem pošlú máš o nudu postarané, sem chodia temní mágovia už len dožiť" Maxim sa v duchu pousmial, keby ten chudák tušil, čo ho dnes ešte čaká.
"Nie je čo závidieť," potriasol hlavou, "vonku sa tiež nič nedeje, akoby všetci temní čarodejníci zmizli."
"Len to nie, prišli by sme o prácu," zasmial sa Creig, "podaj mi prútik prosím ťa, veď postup už poznáš."
Maxim sa neobťažoval Creigovi niečo odpovedať a poslušne mu prútik podal. Nesladovalo niekoľko bezpečnostných kúziel, ktoré mali odhaliť, či pri sebe nemá nejaké zbrane alebo elixíry a v neposlednom rade vedeli upozorniť aj na to, že dotyčný použil všehodžús alebo niektoré z premieňacích kúziel. Samozrejme Maxim touto kontrolou hravou prešiel, na to aby splnil svoju úlohu mu stačil iba prútik.
"Všetko v poriadku, samozrejme ako vždy," usmial sa Creig a podal Maximovi jeho prútik, "pri kom máš dnes službu?"
"Lestrangeová," s dávkou hraného odporu odvetil.
"Kamoško, to ti nezávidím, posledné dni je ako besná, všetci sú šťastní, keď im šichta skončí a môžu od nej konečne odísť..."
"Čo robí?" opýtal sa Maxim zvedavo.
"Podľa mňa jej už úplne šiblo, stále vykrikuje, že Lord Voldemort si po ňu príde, že je to otázka pár hodín, že vraj jej poslal správu... No je úplne mimo."
"To teda," pritakal Maxim svojmu kolegovi.
"On sa nevrátil," nie úplne presvedčene nadhodil Creig. 
"Si si istý?" podpichol ho na oplátku Maxim.
"Samozrejme, nemôže byť späť, to jednoducho nie je možné a minister by nám neklamal!"
"Jasné, to Fudge nemá vo zvyku," so značnou dávkou sarkazmu odvetil.
"Ty si myslíš, že je späť?"
"Pochopiteľne, že nie, Lestrangeovej proste strihlo, iba si ťa doberám."
Na Creigovej tvári sa objavil výraz plný úľavy. Maximovi bolo viac ako jasné, že ten chudák má nasraté až za ušami, a že jeho slová uistenia mu padli naozaj vhod. Prišlo mu zábavné akí sú jeho, onedlho už bývalí, kolegovia hlúpi a nevšímaví. Vyhovovalo im žiť v nevedomosti a poslúchať Fudgea na slovíčko, to Maxim, ktorý sa zžíval so svojou novonadobudnutou temnou podstatou, pokladal za absolútne patetické. 
"Rád by som sa s tebou rozprával dlhšie, no tá suka čaká," neznášal, že musel o Bellatrix, ku ktorej už nechoval ani štipku nenávisti, skôr by sa dalo povedať, že voči nej mal rešpekt, hovoriť takto. No situácia si to vyžadovala a on musel konať v záujme úspešnej misie, aj keď to znamenalo o svojej pani hovoriť s opovrhnutím a dešpektom.
"Držím palce," zakričal Creig za odchádzajúcim Maximom a na znak toho, že to myslí vážne svoje vlastné palce demonštratívne zovrel ostatnými prstami do päste a kolegovi veselo zamával.
"Ty by si mal držať sám sebe ty úbožiak," zamrmlal si popod nos Maxim. 
Kým sa dostal k Bellatrixinej cele, pripadalo mu to ako večnosť. Nemohol sa dočkať momentu, keď jej povie, že dnes je ten deň. No z toho, čo hovoril Creig mal pocit, že Temný pán jej už poslal správu. Netušil však ako, keďže dnu sa nedostane nič a nikto, bez toho, aby o tom vedeli. Vzápätí sa nahlas rozosmial a pomyslel si na Siriusa Blacka, ktorý im ubzikol pred dvomi rokmi a Bartyho, ktorý im unikol rovno dvakrát, alebo možno len raz. Odkedy sa s ním stretol rozmýšľal nad tým, či človek, ktorého uväznili a mali zaevidovaného ako Bartemiusa Croucha, bol naozaj on. No pravda je taká, že odkedy Black ušiel, výrazne posilnili bariéry a stráže a to ani nehovoril o posilnení, ktoré nastalo pred pár mesiacmi. Dostať dnu správu jednoducho nebolo možné. V tom sa mu na tvári zjavil výraz plný porozumenia. Voldemort na to musel použiť temné znamenie. O tom Maxim nemal takmer žiadne vedomosti, jediné čo vedel bolo verejne známe, pomocou znamenia k sebe Temný pán volá svojich smrťožrútov, no žeby malo aj funkciu na posielanie správ, o tom ešte nevedel. Pevne však dúfal, že čoskoro to zistí doslova na vlastnej koži.
Úvahy o znamení mu skrátili cestu, a zrazu stál na chodbe, ktorá viedla k cele Bellatrix. Pred vchodom sedeli pri stole dvaja aurori, ktorí hrali rachotiacu sedmu a len letmo mu kývli na pozdrav. Maxim potriasol hlavou, zdalo sa mu absurdné, akí nepripravení sú. Kedysi medzi nich patril aj on, chcelo sa mu smiať už len pri pomyslení na jeho minulé ja, ktoré bolo vyslovene úbohé. 
V momente, keď otvoril dvere, vyrútil sa na neho ďalší z jeho kolegov: "To je dosť, že ideš, ešte päť minút a preplo by mi z nej, veľa šťastia."
Auror sa nezdržiaval s vysvetľovaním a rýchlou chôdzou si to namieril preč z časti budovy, ktorá bola venovaná Bellatrix. Maxim kolegove správanie nekomentoval, dôsledne za sebou zatvoril dvere, ktoré ako si uvedomil, výborne tlmili zvuk, pretože ho privítala škrek striedajúci sa so šialeným smiechom, ktorého tvorcom nebol nikto iný ako Bellatrix.
Maxim vedel, že s najväčšou pravdepodobnosťou do miestnosti s celou nikto nevstúpi, no chcel mať istotou, že jeho rozhovor s Bellatrix prebehne v súkromí, len veľmi nerád by musel niekohomu v deň útoku vysvetľovať prečo vedie priateľský rozhovor s jednou s najbrutálnejších smrťožrútok. Po ceste k cele okolo nich vztýčil protio-dpočúvacie bariéry: "Dlho sme sa nevideli Bellatrix, ako sa máš," žoviálne sa jej prihovoril. Bellatrix v momente stíchla a rozbehla sa k mrežiam, na ktoré sa priam prilepila a vyvaľovala na Maxima svoje veľké oči: "Čo s ním je?"
"S kým?" nechápavo na ňu pozrel.
"S To... s Temným pánom!"
"Prečo by s ním niečo malo byť?"
"Už tri dni ich nevolal, niečo sa stalo..." Bellatrix bola priam hysterická.
Maxim sa zasmial, konečne pochopil, čo bolo za šialeným správaním Bellatrix, ktoré všetci opisovali, no potreboval sa uistiť: "Takže ty nič nevieš?"
"Maxim prestaň!" nahnevane vyprskla, "hovor!"
"Ja som si myslel, že tu všetkých uisťuješ o tom, že po teba príde intenzívnejšie než kedykoľvek predtým preto, že ti poslal správu."
"Akú správu, o čom to hovoríš?" Bellatrix už zúrila a jej unavené oči boli zabodnuté do tých Maximových.
"Takže neposlal," povedal si pre seba, "takže, ehm, dnes je tvoj šťastný deň, dnes sa dostaneš von," so širokým úsmevom jej oznámil.
Bellatrix na neho neveriacky pozerala: "Čože?"
"Nikoho k sebe nevolal, lebo posledné tri dni sme boli všetci pri ňom a dolaďovali posledné detaily plánu na tvoje oslobodenie," pyšne vysvetlil.
"Takže si ho našiel a oň ta nezabil," Bellatrix tomu stále nedokázala uveriť.
"Zdá sa, že nie," usmial sa Maxim. Bellatrix sa mu však otočila chrbtom a namierila si to do rohu svojej cely. 
Maxim na ňu nechápavo hľadel: "Urobil som niečo?" Odpovede sa však nedočkal, čoho sa však dočkal boli tiché vzlyky, ktoré postupne prerástli v intenzívny plač. On nič nekomentoval a nechal ju, nech svojim emóciám nechá voľný priebeh. Dlhé roky nepoznala nič len steny svojej cely, dlhé roky ju mučili, ubližovali jej a ponižovali ju, dlhé roky bola len sama so sebou a bola bez neho. Maxim chápal, že vidina slobody, ktorá je už naozaj blízko a je reálna dokáže položiť aj tak silnú náturu, akou bezpochyby je Bellatrix Lestrangeová. Jej plač neutíchal veľmi dlho, no Maxim si len sadol na stoličku a poslušne čakal. Keď sa Bellatrix napokon utíšila s iskričkou posadnutosti v očiach sa na neho pozrela: "Aký bol?"
Maximovi sa na tvári rozlial blažený úsmev: "Nikdy som takú moc od nikoho necítil, nechcem ťa uraziť, si bezpochyby nesmierne mocná čarodejnica, ale on... to je neopísateľné."
Bellatrix na znak súhlasu prikývla. Vedela, že Tom bol vždy silnejší ako ona, preto nevidela v zastrašovaní Maxima zmysel, veď v konečnom dôsledku mal pravdu. A okrem toho ona bola po rokoch väznenia a nepoužívania mágie omnoho slabšia, ako bola, keď ju uväznili. 
"Ako sa to stane?" po chvíli sa zvedavo opýtala Bellatrix. 
"Temnému pánovi som odhalil ako prekonať väčšinu obranných kúziel, ktoré sú vztýčené okolo Azkabanu," hrdo vyhlásil Maxim, "samozrejme, ako zlomiť niekoľko ďalších vedel už Temný pán sám, nemal by byť pre neho ani jeho smrťožrútov problém dostať sa sem," spokojne dodal.
"A čo aurori?" s náznakom neistoty v hlase položila Bellatrix otázku.
Maxim sa nahlas zasmial: "Tých úbožiakov, ktorí sú za dverami zneškodním ja a kým si zvyšok uvedomí, že sa niečo deje, budeme už dávno preč, dostaneme sa na strechu a odtiaľ nás vezme."
"V tomto väzení sú tí najnebezpečnejší temní mágovia a ty mi chceš povedať, že aurori nezistia, že sa naň útočí?"
"Nie tak celkom, len nebudú dosť rýchli, zleniveli sme milá Bellatrix."
"Ako to myslíš?"
"Za týmito dverami hrajú dvaja aurori rachotiacu sedmu a my práve dolaďujeme detaily tvojho úniku, tí hlupáci majú pocit, že sa nič nemôže stať, že zlo sa sem nedostane," na tvári sa mu pri týchto slovách zjavil priam až maniacky výraz. Bellatrix ho so záujmom sledovala, nechcelo sa jej veriť, že je to ten istý muž, ktorý ju pred pár dňami prosil o milosť a možnosť pomôcť jej utiecť. Ten muž to robil zo strachu, no ten, ktorý stál teraz pred ňou taký nebol. V jeho očiach po strachu nebolo ani stopy, bola v nich len čistá oddanosť a náznak opovrhnutia, ktoré bezpochyby patril jeho niekdajším kolegom.
"Vieš Bellatrix." začal Maxim, "nikto z nich neverí, že sa vrátil, nechcú veriť, lebo pokiaľ by bol späť, znamenalo by to pre nich ohrozenie, strach o ich život a životy ich blízkych. Radšej budú žiť v lži, ktorú si vytvorili, akoby pochopili, že sa naozaj vrátil a poklonili sa pred ním a pred tebou."
Bellatrix sa na perách pohrával pobavený úsmev: "Fascinujúce."
"Čo je fascinujúce?" nerozumel Maxim.
"Tvoja zmena je fascinujúca, je to jeho práca?"
"Popravde neviem," zdvihol plecia a pokrútil hlavou, "ale je to vítaná zmena, cítim sa úžasne."
"Bezpochyby," usmiala sa Bellatrix, "čo urobíš potom?"
"Myslel som, že by som sa k vám..." Maximovi sa nepodarilo dokončiť vetu, steny Azkabanu sa začali otriasať, "už to začalo!"
"Čo mám robiť ja?" zmätene sa spýtala Bellatrix, pričom bola nalepená na mrežiach svojej cely. Jej sloboda bola blízko, cítila to. 
"Počkaj tu, ja sa postarám o aurorov na chodbe!"
"Kam by som asi chodila Maxim," pousmiala sa.
"Samozrejme, hneď som späť," povedal a rozbehol sa k dverám, ktoré ho delili od jeho kolegov. No v skutočnosti ho delili aj od toho, aby dokázal, komu jeho vernosť naozaj patrí. V momente, keď zaútočí na niektorého z aurorov, bude považovaný za zradcu, ktorým koniec koncov aj bol. A v takomto prípade by s ním neprebehol ani súd, rovno by ho hodil do niektorej z ciel. 
"Aspoň by som to tam nemal ďaleko," pomyslel si a pousmial sa. Vzápätí rozrazil dvere a dvomi šikovne mierenými omračovacími kúzlami sa postaral o oboch aurorov. Tí sa v tom momente už síce nevenovali rachotiacej sedme, no presne ako čakal neboli dosť koncentrovaní. Všetko nasvedčovalo tomu, že sa práve chystali skontrolovať Bellatrix, aspoň v tomto si svoju prácu chceli spraviť svedomito. Podľa protokolu, ktorý uvádzal postup, ako majú konať v prípade útoku na Azkaban, mali ísť najskôr skontrolovať tých najnebezpečnejších väzňov a podať správu na veliace centrum. Presne to sa práve chystal spraviť Maxim, zabezpečí tak, že Bellatrix už nikto kontrolovať nebude a oni budú mať čistú cestu.
Maxim svojim prútikom začal vo vzduchu vytvárať zložité systémy čiar, ktoré postupne začínali blikať na modro až sa napokon rozžiarili: "Lestrangeová sedí stále vo svojej cele, ako to vyzerá na ostatných poschodiach?" Podal svoje hlásenie a čakal, či sa mu niekto ozve, no dlho bolo iba ticho. Vyzeralo to tak, že do komunikačnej siete sa ešte nikto z ďalších aurorov nestihol pripojiť, to znamenalo len jedno, všetko ide podľa plánu. Keď sa aj konečne pripoja, budú počuť jeho správu, podľa protokolu má väzňa skontrolovať vždy ten, kto je najbližšie, nikto z ostatných aurorov na miesto nemôže prísť, pokiaľ sa najskôr nepokúsi spojiť cez komunikačnú sieť. Tento postup mal zamedziť prípadnému zradcovi, aby oslobodil viac väzňov. Bolo absurdné, ako jednoducho sa protokol dal zneužiť presne v prospech toho, proti čomu mal chrániť. Maxim sa vrátil späť,  pristúpil k cele a otvoril ju. Bellatrix zasvietili oči, nechcelo sa jej veriť, že po tých rokoch sa dostane opäť na slobodu, že onedlho uvidí Toma a dokonca aj svoju dcéru. Bola však veľmi slabá  a sotva sa držala na nohách, Maxim jej okamžite ponúkol svoje rameno, ktoré jej malo slúžiť ako opora. Venovala mu letmý úsmev na znak vďaky a ochotne ho prijala. Pomaly kráčali smerom von z miestnosti, keď sa to zrazu stalo, Maxim započul kroky, ktoré smerovali k nim. Okmažite uchopil svoj prútik o niečo pevnejšie a namieril ho na dvere a čakal. Zrazu ich človek, ktorý bol zdrojom zvuku krokov rozrazil a mieril na Maxima s Bellatrix prútikom.
"Creig, čo tu robíš, povedal som, že Lestrangeová je vo svojej cele!" vykríkol Maxim. Veľké dvere, ktoré boli jedinou cestou von, doteraz poskytovali výbornú zábranu proti hluku, ktorý dnu doliehal z chodieb. Bol viac ako jasné, že smrťožrúti sú dnu a intenzívne bojujú proti aurorom. Maxim sa nemohol dočkať, kedy sa k nim raz bude môcť pripojiť. No teraz mal dôležitejšiu úlohu, ktorá sa značne skomplikovala.
"Posledné dni si sa správal čudne," odpovedal Creig a stále na neho mieril prútikom.
"Posledné dni som tu ani nebol!" vyprskol Maxim.
"Presne tak, to je pri tebe viac ako čudné, vždy si mal rád služby v Azkabane a zrazu si zmizol, ráno si tvrdil, že bol v teréne, ale prezistil som si to, nikde si nebol!"
"Brilantné, teraz odstúp Creig, nechcem ti ublížiť!"
"To asi nebude možné," zanovito odpovedal Creig a zo svojho taktického miesta sa nehýbal.
"Ty odporný humusák, prac sa nám z cesty!" zakričala jeho smerom Bellatrix.
"Maxim, čo sa ti porobilo, prečo jej pomáhaš?" nechápavo pozrel na Maxima a Bellatrixinu urážku ignoroval.
"To je veľmi jednoduché priateľu," pousmial sa Maxim, "Temný pán sa vrátil a pokiaľ dokázal poraziť smrť, my proti nemu nemáme najmenšiu šancu. Ak ma príjme, s radosťou budem zase ja prijímať jeho učenie, pretože on je tá cesta k lepšiemu svetu." Bellatrix sa na neho pozerala pohľadom plným obdivu, ktorý bol pochopiteľne adresovaný slovám, ktoré povedal o Tomovi. 
"Ty si prišiel o rozum, za to môže tá suka, zmanipulovala ťa." Bellatrix sa chcela v momente vrhnúť na Creiga, no Maxim ju nepustil a držal ju za lakeť.
"Pusti ma, ja ho zabijem," vrešťala Bella. 
"Nie," tvrdo jej odvetil, počkal kým sa upokojí a potom ju pustil, vzápätí sa otočil na Creiga, "už nikdy takto nehovor o Temnej pani, inak ťa budem musieť zabiť," povedal chladno.
"Maxim, je to obyčajná vyšinutá sadistická mrcha, ktorá..." nepodarilo sa mu dokončiť vetu, pretože do pŕs ho trafil lúč zeleného svetla a on s hlasným buchnutím spadol na zem. Vtedy Maxim Moore prvýkrát zabil.
Bellatrix spýtavo zdvihla obočie a usmiala sa: "To bol tvoj prvý raz?" 
Maxim neodpovedal iba prikývol, prehovoril až po chvíľke: "Myslel som si, že to bude iné."
"V čom iné?" Bellatrix pomaly kráčala k mŕtvole aurora.
"Že budem niečo cítiť, myslím tým strach, výčitky, možno smútok..."
"A čo cítiš?" Bellatrix niekoľkokrát kopla do mŕtveho muže a potichu sa pritom smiala.
"Nič... i keď možno nie, som rád, že som to spravil, urazil ťa."
"Ohromujúce," Bella ukázala v úsmeve dva rady dokonale prehnitých zubov, "pokračujeme?"
"Samozrejme," odpovedal a ponáhľal sa späť k nej, aby jej opäť mohol ponúknuť rameno.
"Prečo nemôže prísť sem?"
"Ach áno, na to by som takmer zabudol, jedno z najdômyselnejších opatrení Azkabanu, ktoré aplikovali ešte pred jeho pádom, z obavy, že bude chcieť oslobodiť odsúdených, extrahovali pri súbojoch jeho mágiu a vytvorili štíty, ktoré ho dnu jednoducho nepustia, preto sa musíme dostať na strechu, tam bude čakať."
Bellatrix prikývla a nasledovala Maxima po chodbe. Bolo absurdné, že na tomto mieste strávila niekoľko dlhých rokov svojho života a nespoznala nič viac ako steny svojej cely. 
"Čo môj prútik?" nadhodila Bellatrix.
"Ach áno, mrzí ma to, ale ten je na ministerstve, no určite ho dostaneme, rozprával som sa o tom s Luciusom a vyzerá to, že sa mu ho nepozorovane podarí dostať späť."
Keď Maxim spomenul Luciusove meno, pichlo ju pri srdci, konečne sa uvidí aj s ním, všetko sa to zdalo príliš krásne, aby to bola pravda. 
Systematicky postupovali ďalej, Bellatrix pritom na chodbách zaregistrovala tváre niektorých smrťožrútov, ktorí mali práve plné ruky práce s bojovaním s aurormi. Niekľko z nich ju zbadalo a jemne jej kývly na pozdrav či na krátko sklonili hlavu, aby jej tak ukázali svoj rešpekt a úctu. Bellatrix nasledovala Maxima ako v tranze, nohy sa jej niekoľkokrát podlomili, kráčať zvládala už len z posledného. Míňali už niekoľké poschodie, keď sa na ňu Maxim otočil: "Ešte tieto schody a sme tam, zvládneš to?"
Bellatrix si opäť, ako už mnohokrát v živote, spomenula na význam svojho mena. Ona bola bojovníčka a ak ju od slobody majú deliť už len tieto schody, tak je ich ochotná výjsť pokojne aj desaťkrát. 
"Samozrejme, že to zvládnem," povedala o niečo ostrejšie ako pôvodne plánovala. Dokonca sa Maximovi vytrhla a schody odhodlane vybehla. Siahla na kľučku od dverí, ktoré viedli na strechu. Keď sa jej ruka dotlka chladnej ocele prebehla ňou vlna elektrizujúcej energie, cítila ho. Náhlivo kľučku stlačila a rozbehla sa po streche, na ktorej okraji stál on, jeho pohľad smeroval k rozbúreným vlnám mora, ktoré Azkaban obmývalo. Čierny plášť siahajúci takmer až po zem mu vial v studenom vetre, ktorý bičoval jeho tvár. Keď započul zvuk krokov, prudko sa otočil, v ten moment sa po rokoch ich oči stretli a energia vybuchla ako sopka. Maxim, ktorý tomuto stretnutiu prihliadal zo schodov, sa musel držať oboma rukami zábradlia, aby sa udržal na nohách.
"Nedokážem uveriť, že ťa mám pri sebe," povedal Tom zovrel Bellu v objatí a vtisol jej jeden dlhý a vášnivy bozk. Bellatrix nehovorila nič, len plakala.
Maxim si nebol istý, čo má robiť. Preto len ďalej stál na schodoch a celej situácii prizeral. Zrazu na ňom spočinuli karmínové oči Temného pán. 
"Čo si mylsíš, že tu robíš?" s dávkou číreho hmevu adresoval Maximovi otázku.
"Môj pane," poklanil sa Maxim, "mal som ju priviesť sem, nevedel som, čo robiť ďalej, odpuste.
Maxim sa zrazu strhol, z chodby, ktorá ležala za ním započul zmes niekoľkých hlasov. 
"Môj pane, niečo sa muselo stať, vedia o vás prichádzajú sem," upozorňoval Toma na blížiace sa nebezpečenstvo.
"Odchádzame Bella," rázne povedal Tom.
"A čo on?" povedala narážajúc na Maxima zatiaľčo si utierala slzy. Tom jej nestihol odpovedať, z chodby, v ktorej stále na zemi kľacal Maxim sa vyrútil lúč červeného svetla, ktorý bol evidentne mierený na Bellatrix. Tomovi sa však podarilo odkloniť ho skôr, ako sa k nej dostal.
Maxim sa rozzúril, nepočkal kým ho Temný pán vyzve, aby sa k nemu pridal, postavil sa a rozbehol sa k nemu, v behu sa otočil a jedného z útočníkov zasiahol Avadou. Jeho telo spadlo zo schodov a takmer zhodilo aj jeho niekdejších spoločníkov. Maxim pevne držal prútik, stál niekoľko metrov od Lorda Voldemorta a Bellatrix, pripravený brániť ich vlastným telom. Teraz bolo len otázkou času, kým z dverí výjdu aj ďalší, ktorým bude môcť dopriať rovnakú kliatbu, ako prvému hlupákovi, ktorý sa rozhodol ohroziť Bellatrix a Temného pána.
Z dverí sa na jeho počudovanie vyrútilo asi desať aurorov. Celá situácia sa stávala viac a viac nebezpečnou. Bolo mu jasné, že keby zaútočili naraz, Bellatrix by mohli veľmi jednoducho zraniť či dokonca zabiť, bola neskutočne slabá. Musia sa odtiaľto okmažite dostať preč.
"Maxim," prehovoril jeden z aurorov, "čo to robíš?" On však neopovedal a iba na nich vzdorovito hľadel.
"Maxim, nehovor, že tej suke pomáhaš újsť!"
To bolo poslené, čo z úst aurora vyšlo trafili ho súbežne dve kliatby, jedna z Maximovho prútika a druhá z prútika Temného pána, ktorého Bellatrix pevne držala okolo pása. Chystal sa pokračovať v rozdávaní smrtiacich kliatob, no v tom prehovoril Maxim a on sa rozhodol, že si vypočuje, čo má bývalý auror na srdci.
"Nikto z vás sa o Temnej pani nevyjadrí bez rešpektu a úcty, ktorá jej a rovnako aj Temnému pánovi prináleží. Začína vek temnoty, ktorú nezastaví ani samotná smrť, traste sa, alebo sa bežte schovať a čakajte kým vás nájdeme a smrť bude už len vaším zbožným želaním, pokľaknite a dúfajte, že Temný pán bude milostivý" Maximovi žiarili oči pri každom slove, ktoré vyslovil. Bol jeho, rovnako ako bol jej, vedel, že by bol za nich ochotný aj zomrieť.
Na Voldemorta oddanosť, ktorej sa mu dostalo od Maxima, urobila veľký dojem, rozhodol sa nečakať, ako sa ďalej situácia vyvinie a začal vztyčovať štít. Najskôr ním obalil seba a Bellatrix a pomaly ho vysielal aj smerom k Maximovi, ktorý pohľadom prebodával zoskupenie aurorov.
"Nikdy pred tými odpornými vrahmi nepokľaknem, sú hanba čarodejníkov," vykríkol ktorýsi z aurorov a vtedy sa udialo niekoľko vecí naraz. Maxim na dotyčného vypálil kliatbu, no v tom istom momente vypálil kliatbu aj zvyšok aurorov. Maxim si myslel, že jeho koniec sa priblížil, no ani jedna z kliatob sa k nemu nedostala a akoby sa rozpŕchli vo vzduchu. Vzápätí všetci aurori padli na zem, vyzeralo to, že sú mŕtvi. Maxim na výjav nechápavo hľadel, po chvíľke sa otočil na Temného pána, ktorý ho spoločne s Bellatrix pobavene sledovali.
"Maxim," prehovoril Voldemort: "dokázal si vernosť ako máloktorý z mojich smrťožrútov, pripoj sa ku mne a spoločne rozhodneme, čo s tebou bude," povedal Voldemort a ponúkol Maximovi ruku, ktorú okamžite s radsťou prijal a všetci traja sa odmiestnili.

Tak čo bude Bellatrix čakať ďalej? Konečne sa stretli s Tomom. Som zvedavá na vaše názory a nápady, možete mi ich písať do komentárov. Samozrejme a hviezdičky potešia ♥