Bellatrix - príbeh smrťožrútky pokračuje

6. Demus

"Môžem ju vidieť!?" Lucius vtrhol do jedálne, no jediné čo videl bol kúdoľ čierneho dymu, ktorý ostal na mieste, kde ešte pred chvíľou stál Temný pán.
"Maxim?" s dávkou nevôle v hlase vyriekol a zrak mu zablúdil k jeho ľavému predlaktiu, ktoré už teraz zdobilo temné znamenie.
"Lucius," kývol na pozdrav smrťožrútovi. 
"Kde je Temný pán?" zhlboka sa nadýchol, "kde je ona?"
"Kde je ona neviem, a kde je Temný pán neviem rovnako, nakoľko sa práve odmiestnil za ňou," vysvetlil Maxim.
"Ach," prikývol Lucius a na tvári mu bolo badať smútok. Chcel ju tak veľmi vidieť, nič si neprijal viac. Síce ho upokojovalo, že je s ňou Temný pán, a teda je v bezpečí, no svoju priateľku nevidel dlhé roky. Chcel ju objať a povedať jej ako veľa pre neho stále znamená. Chcel jej rozprávať o Delphi, o Dracovi, o tých najobyčajnejších veciach, len aby čo najskôr zabudla na tie hrôzy, s ktorými sa bezpochyby musela v Azkabane potýkať.
Lucius chvíľku mlčal a Maxima skenoval pohľadom: "Takže si sa k nám už oficiálne pridal?" opäť zablúdil pohľadom k jeho ľavej ruke.
"Samozrejme, sám Temný pán mi to ponúkol, nemohol som odmietnuť, ani som nechcel."
"Moore, opováž sa nás zradiť, osobne si ťa potom nájdem a tvoja smrť bude sladkým vykúpením, o ktoré budeš žobrať!"
"Malfoy," Maxim sa nadýchol, "to je to posledné, čo by som chcel spraviť, pre Temného pána a Temnú pani urobím čokoľvek."
Lucius jemne prikývol, samozrejme Maximovi ešte plne nedôveroval, no slová, ktoré opustili Maximove ústa zneli naozaj úprimne. 
"Povedz mi Maxim," začal Lucius, "ako sa to stalo?"
"Stalo čo?"
"Ako sa z aurora stal verný smrťožrút?" Luciusovi táto otázka behala po rozume od prvej chvíle, čo sa s Maximom stretol.
"To ona," stroho odvetil Maxim.
"Bellatrix?" nadvihol obočie Lucius.
"Áno, dokáže byť naozaj presvedčivá."
"Ver mi, o tom viem svoje."
"Neviem ako, ale odomkla vo mne niečo temné, niečo čo tam bolo a ja som o tom ani nevedel. Všetko dokonala prítomnosť Temného pána, jeho moc."
"Jeho moc je impozantná, o tom niet pochýb, no aj tak mi to príde zvláštne," uprene sa na neho zadíval.
"Lucius, buď ma prijmeš a obom sa nám tu bude existovať ľahšie, alebo..."
Lucius ho nenechal dokončiť vetu: "Čo myslíš tým tu!?"
"Temný pán povedal, že tu ostávam, vraj mi pridelíš izbu."
"Keď to povedal Temný pán," precedil Lucius pomedzi zuby, "tak to už tak asi bude."
"Nie som tvoj nepriateľ Malfoy, už nie."
"No nie si ani priateľ, to si uvedom Moore, tých je v mojom živote málo a ty medzi nich určite nepatríš!"
"Beriem na vedomie, ukážeš mi tú izbu?"
"Dobby!" zakričal Lucius, "vezme ťa tam škriatok."
Ozvalo sa hlasné puk a uprostred miestnosti sa zjavilo malé stvorenie, ktoré vydeseným pohľadom skenovalo okolie.
"Dobby, nájdi Maximovi nejakú izbu a daj si záležať!" surovo škriatka kopol do chrbta. V skutočnosti škriatok nespravil nič zlé, no chcel si overiť, ako Maxim zareaguje. Na jeho počudovanie sa z Maximovych úst ozvalo hlasné uchechtnutie. Lucius sa na neho otočil a spýtavo nadvihol obočie.
"Som rád, že mu ukazuješ, kde je jeho miesto, neznášam tieto hnusné stvorenia."
Lucius sa nahlas zasmial: "Som rád, že aspoň niečo máme spoločné, a že mu v prípade potreby jeho miesto ukážeš aj ty."
"S radosťou Lucius," s úsmevom odpovedal Maxim, Luciusa nechal v jedálni samého a on sa pobral za ustrašeným škriatkom, ktorý ho čakal pri dverách.

Temný pán sa smrťožrútov, ktorí ho k Bellatrix privolali nič nepýtal a rovno rozrazil dvere do jej izby. Rátal s mnohými možnosťami stavu, v akom ju nájde. Odľahlo mu, keď zistil, že jediným dôvodom prečo ho privolali je pravdepodobne to, že sa zobudila. 
"Bella," prisadol si k nej na posteľ, "ako sa cítiš?"
"Tom," Bellatrix si pretrela oči, "je mi strašne, hlavu mi ide roztrhnúť, mohol by si mi dať nejaký elixír?"
"Bella je mi ľúto, ale nie. Pred rituálom, na ktorý sa chystáme nesmieš prichádzať do kontaktu s mágiou dvadsaťštyri hodín, a ako určite vieš, v elixíroch mágia je, síce iba stopová ale je."
"Tom, je to na nevydržanie."
"Rád by som niečo spravil, no nemôžem, mrzí ma to, ani nevieš ako. Trhá mi srdce, že zase trpíš a ja ti nemám ako pomôcť."
"Budeš tu so mnou?" Bella na neho uprela svoje veľké oči.
"Samozrejme, potrebujem si preštudovať pár posledných vecí k rituálu, no prikážem Dobbymu, aby mi knihy priniesol sem, kým budeš spať, prejdem si to," nežne ju pohladil po tvári.
"Ďakujem," pritúlila sa k nemu a on ju zovrel v objatí. 
"Bella za toto mi neďakuj, to je samozrejmosť, povedz mi, čo tie hlasy?"
"Teraz sú ticho."
"Teraz?"
"Celý čas kým som spala hovorili strašné veci."
"Mohla by si.." nedokončil vetu lebo Bellatrix mu do nej okamžite skočila.
"Nemôžem ti to povedať, nedokážem to vysloviť a hlavne na to nechcem myslieť teraz, keď sú ticho."
Lord Voldemort prikývol a už Bellatrix nekládol viac otázok. Dlhé minúty spoločne ležali na posteli a užívali si blízkosť jeden druhého. Bolo to magické, na chvíľku by sa mohlo zdať, že je všetko v poriadku a Bellatrix vo svojej hlave nebojuje o život. 
Temný pán narušil ticho, ktoré v izbe panovalo: "Ak by si čokoľvek potrebovala len povedz a okamžite to máš."
"Viem Tom, no momentálne túžim akurát tak po niečom, čo mi uľaví od bolesti, a to bohužiaľ mať nemôžem, no tvoja blízkosť tiež pomáha," usmiala sa a venovala mu letmý bozk.
"Keď bude po tom rituály všetko bude ako má," Temný pán sa blažene usmial.
"Nemôžem sa dočkať," Bella zložila svoju hlavu na plece Temného pána a s výnimkou bolesti hlavy sa cítila tak krásne, ako už dlhé roky nie.
"Po rituály budeš potrebovať niekoľko dní na zotavenie a potom sa s ňou konečne môžeme stretnúť," túžobne vyriekol Tom.
Bellatrix zaťala zuby a intenzívne bojovali s tým, čo sa po tom, ako Tom povedal túto vetu začalo diať v jej hlave. Hlasy sa prekrikovali jeden cez druhý a Bellatrix striedavo nahovárali k tomu, aby ublížila sebe, alebo svojim blízkym. Tvár jej obelela a ruky, ktoré mala obopnuté okolo Tomovho krku zaťala v päsť. To samozrejme Temnému pánovi neuniklo: "Bella, čo sa deje?"
"Tom ozvali sa, tak intenzívne, ako nikdy predtým," Bellatrix bola zúfalá. Nevedela, čo má robiť a pokiaľ by sa Tomovi pokúsila vysvetliť, čo sa deje, nedopadlo by to dobre. Nevedela, ako si tým môže byť taká istá, no bola a nemienila nič riskovať.
"Musíme to urobiť teraz."
"Nehovoril si, že nesmiem byť v kontakte s mágiou dvadsaťštyri hodín?"
"Hovoril, zvyšuje to úspešnosť rituálu, no ja nemienim dlhšie čakať, keď vidím, čo ti to robí. Budem potrebovať Maxima a Luciusa." Keď Bellatrix počula Luciusove meno bodlu ju pri srdci, nevidela ho roky, no vedela, že hlasy ju časom donútia ublížiť aj jemu. Celé sa to zdalo ako premyslený plán. Boli v nej dvaja demusovia, jeden sa snažil o jej samovraždu a ďalší o to, aby vyzabíjala svojich blízkych. Akoby tam bol ten druhý nasadený zámerne, aby zastúpil prvého, v prípade, že by zlyhal. A Bellatrix musela mlčať. Vedela, že Tom by ju dokázal zbaviť oboch, no rovnako vedela, že ak by prehovorila, nemusel by to vôbec stihnúť. Pre začiatok preto bude musieť stačiť, pokiaľ sa zbaví aspoň jedného z nich. Verila, že to bude cesta k jej záchrane a nie k jej zatrateniu.
"Dobby!" zakričal Temný pán. S hlasným puknutím sa uprostred miestnosti objavil drobný škriatok.
"Priveď Luciusa a Maxima do jedálne, povedz im, že ide o Bellatrix, všetko im vysvetlím na mieste. Škriatok prikývol a odmiestnil sa.
"Tom, ja ich nechcem ohroziť," s hrôzou v hlase vykríkla Bellatrix.
"Bella, láska," nežne ju pohladil po tvári, "ty nikoho neohrozuješ."
Bellatrix len smutne prikývla, pretože vo svojom vnútri bola presvedčená o opaku. 
"Bella, hneď som späť, vysvetlím im ako bude rituál prebiehať a..." Bella ho však v jeho vysvetľovaní prerušila.
"Tom, bude to bolieť?" v jej očiach bolo zapísané, koľko hrôzy a bolesti si už vytrpela. A Temný pán si bol viac ako istý, že to bolieť bude určite.
"Bella, ja neviem, možné to je, no budeme postupovať tak rýchlo, ako to len pôjde, sľubujem."
"Myslela som si," sklopila svoj pohľad k zemi a začala prechádzať palcom po leme prikrývky, ktorú mala vytiahnutú až pod bradou.
"Vieš, že ti nechcem ublížiť, vieš to však!?" priam až maniacky sa uisťoval Temný pán.
Bellatrix len prikývla, no nepozrela sa mu pri tom do očí.
"Keby bol iný spôsob, nikdy by som..."
"Viem, že nie je, choď už, prosím."
On by to nikdy nepriznal, no v jeho očiach sa myhol náznak sĺz. Vedel, že jej ubližuje, no vedel, že jej zároveň pomáha. Nesmierne túžil po tom, aby to konečne skončilo, pretože ho to vo vnútri neuveriteľne zožieralo. Zhlboka sa nadýchol, nasadil na tvár svoju chladnú masku a odmiestnil sa do jedálne, kde čakali Luciu s Maximom. Opodiaľ postával Dobby, v prípade, že by niektorí z jeho pánov mal pre neho ďalšiu úlohu. No nikto si ho nevšímal, čo bola oproti zvyčajným kopancom a úderom vcelku príjemná zmena.
Lucius s Maximom s rešpektom, no i otázkou v očiach, hľadeli na svojho pána. 
"Priatelia," prehovoril Temný pán, "nie je čas na zbytočné vysvetľovanie, preto len veľmi v skratke."
Zvedavosť oboch mužov by sa priam dala krájať. Išlo o Bellatrix, na ktorej im obom nesmierne záležalo. Bolo zarážajúce koľkých mužov vo svojom okolí si mladá Bella dokázala podmaniť.
"Má v sebe demusa."
Obaja vypleštili oči, nechceli veriť tomu, čo im práve Temný pán povedal.
"Nie!" vykríkol Lucius. Maxim vedľa neho len potichu stál a hľadel pred seba.
"Podľa vašej reakcie mi je jasné, že viete, o čom hovorím a Lucius, ubezpečujem ťa, a len veľmi nerád, že áno."
"Ako?" dostal zo seba len jednoslovnú otázku.
"Azkaban pochopiteľne, sám celkom nerozumiem tomu, ako si niečo také dementori mohli dovoliť, no na skúmanie tejto skutočnosti bude čas po tom, ako bude Bellatrix v poriadku."
Maxim stále mlčal a iba prikývol, Lucius bol z nich ten zhovorčivejší, ak sa to tak vôbec dalo nazvať: "Môj pane, čo od nás potrebujete?" jemne sa pri tom uklonil. Samozrejme Maximovi nedôveroval natoľko, aby pred ním Temného pána oslovil krstným menom, preto hral istú formu.
"Vykonáme rituál, pomocou ktorého demusa vyženieme," stroho vysvetlil Temný pán. Nikto z nich nemal náladu na dlhé reči. Išlo o Bellatrix, ktorej bolo okamžite potrebné pomôcť. Nahlas by to nevyslovil žiaden z nich, no boli vystrašení, báli sa, že by o ňu mohli prísť.
"Samozrejme," prehovoril konečne aj Maxim, "povedzte, čo máme robiť."
"Vybral som vás dvoch, pretože rituál môžu vykonávať len ľudia, ktorým na osobe, z ktorej bude demus vyháňaný, naozaj záleží." Obaja muži prikývli na súhlas.
"Kúzlo, ktoré budeme odriekať sa volá discessum a spiritus malus a je pomerne náročné, no obaja ste schopní kúzelníci a nemalo by vám robiť problém. Čo však problém bude robiť bude samotný demus, bude nám ukazovať strašné veci v snahe udržať sa v hostiteľovi, budeme vidieť ako Bellatrix trpí, ako nás prosí o milosť, za žiadnu cenu vtedy nemôžeme prestať. Bola by to pre demusa šanca ako sa rozmnožiť a mohol by sa uhniezdiť aj v niekom z nás. Myslíte si, že to zvládnete, pýtam sa teraz, pretože potom bude už neskoro."
"Kvôli nej všetko," vyslovili Lucius s Maximom jednohlasne. Obaja si vymenili spýtavé pohľady, no slovne to nekomentovali. Temný pán prikývol a ukázal na dvere, za ktorými v posteli ležala Bellatrix: "Rituál začne už v mimente, keď vstúpime dnu, ona o tom však nebude vedieť, pokiaľ by sme to tak nespravili, demus by mohol vzdorovať." Lord Voldemort zamával prútikom a všetkým trom sa po tele objavili zložité symboly.
"Čo to je?" zvedavo sa opýtal Maxim.
"Milý Maxim, runy samozrejme," vysvetlil Temný pán, "keďže sa ideme pokúsiť o istý druh exorcizmu, runy by nás mali ochrániť pred útokmi demusa, no nie pred jeho usídlením v tele, pretom musíme byť nadmieru opatrní a opakujem, rituál musíme dokončiť!"
"Toto," z vrecka na svojom čiernom plášti vytiahol fľaštičku, ktorá bola až po vrch naplnená fialovou tekutinou, "je elixír, ktorý pre mňa pripravil Severus Snape, Bellatrix ho budem musieť vypiť a následne do flašky demusa uväzníme, no budeme na to mať len jeden pokus, práve vtedy musíte byť najsilnejší a zaklínadlo musíte odriekať najintenzívnejšie. Pripravte sa, že vidiny, ktoré vám v tú chvíľu demus ukáže budú najhoršie, no za žiadnu cenu nesmiete odvrátiť zrak, malo by to rovnaký dopad ako prerušenie odriekania, je vám to jasné?" oboch mužov spražil pohľadom svojich karmínových očí.
"Samozrejme gro vykonám ja, vy len odriekajte kúzlo discessum a spiritus malus a sústreďte sa, začnite už teraz v hlave, keď vám dám dnu znamenie, začne nahlas, musíme toho parazita prekvapiť." Lucius s Maximom opäť len prikývli, tentokrát úplne naraz.